INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Za námetmi netreba chodiť ďaleko

Za námetmi netreba chodiť ďaleko

Čo vám povie meno Oľga Bleyová? Znalci fotografie odpovedia: vynikajúca slovenská fotografka. A možno bude väčšina takých, ktorým sa s jej menom spojí bizarný príbeh. Lebo nechtiac sa v ňom ocitla ako hlavná hrdinka.

Tou kauzou je obyčajný trojizbový byt. Záležitosť, ktorá jej už roky otravuje život. Po manželských roztržkách, vierolomnosti a nevere sa s manželom rozviedla a súd riešil aj majetkové záležitosti.

„Môjmu mužovi zostal rodinný dom s bazénom a ateliérom, mne ten cennejší majetok – dve deti. Len s údivom som po čase zistila, že list vlastníctva na byt, v ktorom sme po rozvode zostali s deťmi, je napísaný na neho…“ povie mi Oľga, keď sa v tom byte usádzame do kresla. A dodáva, že neverí súdom ani sudcom. Jeden z nich sa totiž pod túto nehoráznosť podpísal. „No a na jej základe ma z bytu chceli vysťahovať. Neuveriteľná situácia. Jedného dňa som prišla domov a vidím pred domom sťahovák, práve doň nakladajú moje červené stoličky… Pýtam sa – koho to sťahujú? A zisťujem – že mňa!“

Už o tom desivom zážitku nechce rozprávať aj preto, že jej bývalý manžel už nežije. Iba konštatuje, že sa nevie zmieriť s podlosťou – to jej najviac prekáža. Lebo hraničnú situáciu v živote pozná a vníma celkom inak. S vierolomnosťou, zradou a stratou manžela sa zmierila, čo jej zostávalo? Ale horšia rana, s ktorou sa zmieriť nedá, bola strata syna. Zabil sa vo veku sedemnásť rokov na školskom výlete. Oľga dlho o tom nedokázala ani rozprávať, ani na to myslieť. Spomína si na onen deň a ani dnes nevládze pokračovať. Odmlčí sa, potom povie:

„Ležala som s dcérou Dankou (dnes známou grafičkou, (spolu na titulnej fotke)) tam v tej izbe na posteli, úplne ochromená, a odrazu sa mi nejako uľavilo. Rozhodla som sa – že ani ja nebudem žiť. Iba som nevedela ako to technicky vykonať. Povedala som to Danke, objímali sme sa a ona mi v náručí akoby zmeravela. Opýtala sa: a to ja pre teba nič neznamenám? Mami, do roka ti dám syna! Nebola vtedy ani vydatá, ani tehotná. A stal sa zázrak! Presne na moje narodeniny o štrnásť mesiacov od odchodu syna Paľka prišiel na svet vnuk Paľko. Až potom som mohla postupne na tú tragédiu myslieť.“

Mame zostal fotografický cyklus o láske v čase dospievania, ktorý nafotila Oľga na požiadanie režiséra televízie Ivana Vavru.

„Rozhodla som sa nafotografovať svojho syna Paľka s jeho dievčaťom Ingridkou. On mal pätnásť, ona trinásť rokov. Celý „príbeh“ sa odohrával v okolí jedného konkrétneho stromu. Počas fotografovania som zbadala, že môj syn je zaľúbený. Videla som, ako sa svojej kamarátky pohľadom nežne dotýka… neskôr som si uvedomila, že môj syn už nie je dieťa, ale mladý muž. Od toho pamätného fotografovania máme na Železnej studničke svoj strom aj svoju lavičku, občas ideme skontrolovať, či tam ešte stále sú. Aj keď Paľko už dávno nie je…“

Z cyklu O láske v čase dospievania. (Syn Paľko s priateľkou Ingrid.)
Z cyklu O láske v čase dospievania. (Syn Paľko s priateľkou Ingrid.)

Zhovárame sa o fotografii a umení, a odrazu zisťujem, že máme čosi spoločné: aj ona, aj ja sme začínali v Smene. Pravdaže v inom čase, pravdaže inak, ale predsa. Oľga vyštudovala Školu umeleckého priemyslu a vychovávala dve deti, kým jej manžel, talentovaný Pavel Bley, pokračoval v štúdiu maľby.

„Vlastne som si ho nechala vyštudovať,“ smeje sa pobavene. Aby mohla rodina žiť, zamestnala sa Oľga vo filme ako strihačka. Ale vášeň pre fotografiu ju neopustila. A tak jej vtedajší šéfredaktor Smeny Emil Remeň dal príležitosť. Prvýkrát predviedla svoj novátorský prístup k umeniu fotografie na výstave v roku 1964 v priestoroch denníka Smena.

S úspechom. Ale väčší rozruch spôsobila jej Výstava aktov v Galérii Cypriána Majerníka o tri roky neskôr.

„…Vidíme, že autorka čiastočne upustila od poetickosti v prospech zdôraznenia erotickosti,“ napísala vtedy recenzentka do Smeny. Bol to malý škandál. A kto si dnes pozrie tie fotografie – neuverí dobovej prudérii. Akt poníma Oľga takmer sochársky, tie fotografie sú krásne. Výstava dosiahla rekordný počet návštevníkov.

Syn Paľko

„Myslím si, že každý druh umenia môže obsahovať aj úmernosť erotiky. Už od pradávna bola žena inšpiráciou a zdrojom umenia,“ hovorí Oľga Bleyová. „Aj erotiky! Samotní návštevníci výstavy polemizovali s tým odsúdením v recenzii v Smene. Otcovia so svojimi neplnoletými synmi boli pokojnými návštevníkmi výstavy a prichádzali na ňu aj učitelia so svojimi žiakmi – bez obáv.“

Na výstavu aktov sa hrnuli ľudia, ktorí by inak azda ani nevedeli, čo to galéria je.

„Šéfredaktor Smeny ma vtedy upokojoval: vidíš, aj negatívna reklama je reklama…“

Vo svojom umeleckom živote stvárnila Oľga Bleyová na fotografii pohyb, pretvárala realitu kompozíciami koláží a montáží, pracovala na tvorbe audiovizuálnych programov, súčasťou jej bohatej práce sú fotografie z prostredia divadla, čerpala námety z bábkového divadla. V krajinárskej fotografii spracovala tému mesta, najmä Bratislavy.

„Tvorba je najsilnejšia a najpravdivejšia tam, kde čerpáte z najbližšieho okolia. Za námetmi netreba chodiť ďaleko. Cez fotoaparát lepšie vidím svoje už zovšednené okolie, deti, vnúčatá aj seba. Za takéto silné zážitky som vďačná fotografii. Myslím si, že bez sústredenia – čo si fotografovanie vyžaduje – by niektoré zážitky nevznikli, alebo neboli také intenzívne.“

To je asi najhlbšie poznanie Oľgy Bleyovej. Hodno si ho zapamätať. K osemdesiatke vyšla v Ikare Oľge Bleyovej krásna monografia Môj životný dialóg s fotografiou, stojí za to zalistovať si v nej. Napríklad na dovolenke – keď práve neobdivujeme ten žiarivý svet naživo.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201