INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Kult bezdomovca

Kult bezdomovca

Byť bezdomovcom je in. Aspoň podľa pozornosti, aká sa tomuto stavu-nestavu v spoločnosti venuje. Akoby výrok z prihlúplej tv-smotánky: Kto ešte nebol bezdomovcom, akoby ani nebol…

Zneužívanie bezdomoveckého status quo, ba až jeho oslava. Bezdomovci ako celebrity. Verejnosti sa servírujú ľudia bez strechy nad hlavou ako výčitka kolektívnej viny celej spoločnosti – za to, čo niekto nemá, o čo prišiel, čo stratil, čoho sa vzdal, na čo nemal, čo založil, prehajdákal, lebo chcel ešte iné a viac. Zväčša ako mišung objektívnych príčin a subjektívnej viny. Takže, tak. Nuž nečudo, že mávame každoročné vianočné primátorské a starostovské bezdomovecké kapustnice, ba už aj najnovšie prezidentsko-inauguračno-výberovo-bezdomovecké hodovanie, dennodenne bezdomoveckými pikantnosťami zahltené printové a elektronické média (keď mediálny škrabák nemá a nevie čo písať alebo povedať, nájde tucty príbehových gýčovín na bratislavskej hlavnej železničnej stanici alebo v petržalských húštinách dvoch Draždiakov). A keby sa už aj to minulo, tretí sektor tlačí do prvých tv-správ varovania, že v noci bude mrznúť, treba sa postarať o „ľudí bez domova“, a keď práve nemrzne, lebo vonku sú letné horúčavy, treba pripraviť pre bezdomovcov piecky na zimu, lebo granty EÚ či iných fondov a západných veľvyslanectiev na sociálnu inklúziu či skôr táranie o nej u nás treba vyčerpať… Atď, atď.

bezdomovci1

No len nech si niekto trúfne zaprieť do tohto oslavného okiadzania a predstieraného súcitu s bezdomovcami, že sú to dospelí ľudia, vo väčšine zdraví, silní, schopní a neraz aj mladí (oháknutí v značkových rifliach, v značkových vetrovkách, tričkách a obutých v najkách či adidaskách) otravne núkajúcich vo vchodoch hypermarketov časopis, že nikto iný, len oni sami musia zmeniť svoj bezdomovecký „osud“ (do Blavy prišli z Kysúc, Gemera či Šariša…a odinakiaľ – v hlavnom meste je vraj 3 až 5 tisíc bezdomovcov) dlhých rokov ničnerobenia, čakania a celodenného vyvaľovania na lavičkách v parku či brehu Veľkého Draždiaka, zaraz dostane nálepku – antihumanistu.

Lebo na Slovensku je to tak: každú chvíľu máme nejaký ten kult či kultík, ktorý sa cielene podsúva väčšine verejnosti ako výčitka, jej hriech, ktorý má za iných odčiniť. Priam vykúpiť. Napríklad najnovšie bezdomovecký v objekte niekdajšej materskej školy na Vyšehradskej 17. Ale aj tento bezdomovecký blud napokon zvládneme. I keď to je, čo by podľa Janka Chalúpku – Všetko naopak. Ako v Kocúrkove. Hoci sme v Petržalke…

bezdomovci

P.S. „Pestovanie“ slovenského bezdomovectva štýlom „príď a ľahni si…“ a nie liečbou, tak biblicky „vstaň a choď!“ má napokon aj inú osvedčenú metódu: Byť a ísť príkladom. Čo by to znamenalo? Nuž, že každý horlivec a ochranca slovenského bezdomovectva si aspoň jedného bezdomovca nasťahuje načas či natrvalo do vlastného domu, bytu. A máme v Bratislave, Petržalke po bezdomoveckom probléme. Aby to malo aj ten pravý politický a komunálno-predvolebný šmrnc, začať by to mohol primátor. Už dnes…

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201