INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Vezmime rozum do hrsti a neriešme problémy krikom

Vezmime rozum do hrsti a neriešme problémy krikom

V súvislosti s Petržalkou som si spomenula na výrok starogréckeho filozofa Heraklita: Všetko plynie, všetko sa mení, svet je v neustálom pohybe. A je to pravda. Petržalka píše svoju históriu už od 13. storočia. Mala veľa pomenovaní, najznámejšie sú Ligetfalu, Engerau (dedinka na nive, obec na rieke, úžine). Od roku 1920 sa volá Petržalka. A viete prečo? Vraj v obci s rodinnými domčekmi sa v záhradách pestovala zelenina a darilo sa petržlenu.

Petržalka bola priamym svedkom napoleonskych vojen v roku 1805. V roku 1809 vyhorela a zahynulo veľa ľudí. Na konci 2. svetovej vojny tu bol pracovný tábor, kedže Petržalku okupovali Nemci 7 rokov. V roku 1946 sa stala mestskou časťou Bratislavy v rámci ČSR.

Projekt dnešnej Petržalky schválili v rokoch 1973-1974 a prvý panelák skolaudovali v roku 1977. Stará Petržalka sa začala meniť na panelákové sídlisko. Odvtedy je v neustálom pohybe. Uvedomujeme si vôbec, čo všetko máme? Čo všetko dodáva sídlisku ducha? V rýchlom slede si spomeňme na Sad Janka Kráľa, divadlo Aréna, Mágio pláž, obnovené detské ihriská. Aj vďaka starostovi Bajanovi sa Petržalka za tie roky zmenila na zelené a športové sídlisko. Prispel k tomu, že sme sa mohli stretnúť a bicyklovať aj so „zlatým“ Petrom Saganom.

Vďaka patrí aj Saleziánom, ktorí zriadili ihriská pre mládež a hracie plochy pre malé deti. A o tom, že sa cyklistika vzmáha,  svedčia aj nové cyklo a ski obchody a servisy. V Ovsišti, kde bývam, vidieť na bicykloch, trojkolkách, kolobežkách aj malé deti s rodičmi – a stretneme aj chodcov a bežcov. Deti, starší, dôchodcovia. Občas spolu komunikujeme a rúcame tak priehrady medzi mladou a starou generáciou. Problém býva najmä pri nedisciplinovaných cyklistoch, ktorí rušia premávku na cestách a na cyklotrase, nepoužívajú zvonček, nespomalia. V Rakúsku, ale aj v Holandsku, má polícia povinnosť kontrolovať a pokutovať, preto sú tam cyklisti trpezliví a disciplinovaní. Bolo by vhodné, aby sa to udomácnilo aj u nás. Prospelo by to k zlepšeniu životného prostredia a sčasti vyriešilo aj problém parkovania. Dobré je, že sa pomaly zavádza požičiavanie bicyklov. Určite pomôže aj električka a elektrické bicykle.

Veľmi sa osvedčilo v sezóne, ale aj mimo nej, revitalizované Ovsištské námestie na športové aktivity, predovšetkým cyklistiku aj pre malé deti. Rodičia môžu oddychovať na otvorenej terase neďalekej pizzerie a pritom mať deti pod kontrolou. Hokejový a futbalový štadión v Ovsišti sú celý rok v prevádzke, oddelené francúzskou školou, takže po športe tam všade počuť angličtinu, francúzštinu, ale aj maďarčinu a ruštinu. Šport aj jazyky spájajú ľudí aj vo svete plného rozporov. Šport učí disciplíne, jazyky kumunikácii.

Kafé Lampy pri staronovom moste a knižnice zriaďujú výstavy aj pre deti a veľmi sa tešíme návštevám pracovníka Ústavu ekológie lesa SAV, doc. Sanigu – spomínam si na jeho predstavenie murárika červenokrídleho pre žiakov 6. – 9. tried v rámci projektu Petržalská Superškola.

Neodmysliteľnou časťou Petržalky sú lužné lesy, ktoré majú byť vyhlásené za národný park. Potešiteľné je, že sa kritizuje výrub lesov pri výstavbe nových domov a že miestny úrad, najmä oddelenie životného prostredia, sa snaží o výsadbu zelene a jej ochrany v spolupráci s VPS. Samozrejme, s účinnou pomocou mnohých obyvateľov, ktorí sa bežne starajú o čistotu svojho okolia, vysádzajú kvety, psov majú na vôdzke…

Miestny úrad organizuje pre obyvateľov čistenie sídliska pod názvom Zelená Petržalka. Vždy sa napríklad pripája aj Klub  dôchodcov na Gercenovej pod vedením pani Karešovej. Keď už píšem o pozitívach, tak k nim určite patrí ocenenie za architektúru za bytové domy Starý háj a revitalizáciu blízkeho parku na dostihovej dráhe. Sú tu aj ďalšie neprehliadnuteľné komplexy, napr. Petržalka City pri Chorvátskom rameni, novostavby pri Šustekovej. Petržalská stanica môže byť príkladom, pretože má pôsobivú architektúru, o bezpečie sa stará stála policajná hliadka a zamestnanci o čistotu. Funguje spojenie s Viedňou. Škoda, že sa zrušilo vlakové spojenie pre lyžiarov do Semmeringu. S úsmevom si spomínam na článok Rudolfa Galla o kritike našich panelákov. Áno, ich tvar neodčiníme, ale americké televízne seriály nám veľmi pripomínajú Draždiak a činžiaky za ním.

O ďalšom ocenení Petržalky nás informoval architekt  Nemec. Ide o ocenenie pre najväčšie sídlisko v strednej Európe – Cogen Europe Recognition za projekt v oblasti energetiky ekonomickým a ekologickým spôsobom a stal sa inšpiráciou pre využitie obnoviteľných zdrojov.

Chorvátske rameno je súčasťou zelenej a športovej Petržalky. Z jednej strany upravenými chodníkmi pre šport (a hlavne pre mamičky s malými deťmi) a z druhej strany prírodné chodníky, napr. pre psičkárov. A čo tie labute, divé kačky a najmä na hrádzi aj čajky! Trocha ďalej sa presťahovali bobry a zlatý osamelý bocian, ktorý k vode na hrádzi priletel na jar. Hneď oproti novému bytovému komplexu Slnečnice.

O tom, že Petržalka je v neustálom pohybe a mení sa k lepšiemu, svedčí aj starší prieskum v bratislavskom regióne. Výsledná štúdia ukázala, že viac ako 50% opýtaných by sa presťahovalo do Petržalky, do Ružinova 13% a do Starého Mesta 4%.

Využijem slová starostu Bajana o zdravom rozume a človečine. Takže: Vezmime rozum do hrsti a s ohľadom na našich blížnych riešme problémy nie krikom a zlobou, ale komunikáciou a kompromisom  – aj podľa úžasného Angličana, humanistu Sira Nicolasa Wintona (mimochodom, zomrel vo veku 106 rokov).

Spýtali sme sa na sídlisku – Na aké miesta v Petržalke by ste pozvali návštevu?

Mária Chovancová (45 rokov): „V Petržalke bývam 15 rokov a musím priznať, že som si zvykala pomaly na život na sídlisku. Pochádzam z dediny, kde sú pevnejšie vzťahy medzi ľuďmi a bonusom je, že ak vyjdete z domu, vonku vás čaká príroda. Tak som začala skúmať aj okolie nášho paneláku. Dnes viem, že Petržalka patrí medzi najkrajšie sídliská. Aspoň ja to tak cítim. Je zelená, uprataná… Mojím najobľúbenejším miestom je Chorvátske rameno. Návštevu by som pozvala na prechádku po jeho brehoch. Od Petržalka City až po Veľký Draždiak. Privítala som aj lavičky, na ktorých si môžu ľudia nielen oddýchnuť, ale aj pozorovať vtáky, labute, o chvíľku rozkvitnú lekná. Pekné miesto aj pre cudzinca.“

Jozef Buranský (67 rokov): „Jednoznačne by som návštevu pozval do Sadu Janka Kráľa. Je to jedinečné miesto – pre deti aj dospelých. Často tam trávim voľný čas – prechádzkou parkom si vyčistím myšlienky a pookrejem. Verím, že rovnako by sa cítali aj návšteva.“

Zuzana Prieložná (19 rokov): „Bývam neďaleko petržalskej plavárne – chválabohu! Bývam v novostavbe a moji susedia sú tiež mladí ľudia. Často chodíme na plaváreň, je úžasná! A odtiaľ si ideme zahrať bowling. Minulý mesiac som tu mala priateľov z Anglicka a tí si program, ktorí som im v Petržalke pripravila, nevedeli vynachváliť. Zdá sa, že onedlho ich tu mám opäť.“

Radko Koval (33 rokov): „Mám rád kone a pravidelne chodím na dostihovú dráhu. Keď sú preteky alebo keď sú Dni Petržalky. Moja priateľka zvykne hovoriť svojim rodičom: Príďte na návštevu až v júni! Bude na dostižke galavečer a to stojí zato! Na Dni Petržalky by som pozval návštevu aj ja, alebo aspoň na prechádzku lužnými lesmi.“

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201