INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Fotograf a hviezdy

Pred niekoľkými dňami pokrstil knihu CANNES – Fotograf a hviezdy, ktorá mapuje jeho dvadsaťročnú púť do Mekky filmového sveta. Tisícky záberov a stovky fotografii z prestížneho festivalu zastupuje kaleidoskop osobností strieborného plátna, tak ako sa z výberu autora dostávajú k fanúšikom dobrých hercov a dobrej fotografie. Mgr. art PETER LEGINSKÝ.

Budeme sa rozprávať o Cannes, ale najprv sa pozrime na Bratislavu a na Petra. Kedy ste sa po prvýkrát pozreli na svet očami objektívu? A prečo?

– To je už veľmi dávno, bolo to ešte na strednej škole. Rád som pozoroval život okolo seba a fotoaparát sa stal prostriedkom, ako život nielen vidieť, ale pekné chvíle zachytiť na dlhý čas. A priznávam sa, objektív ukladal nielen zaujímavé momenty, ale bol prostriedkom aj na zbierky švárnych dievčat. Prirodzene, len na filmovom páse. Rád som však fotografoval aj prírodu a malebné strechy starej Bratislavy, z ktorých veľkú časť spolu s domami vzal čas a nezodpovednosť zodpovedných.

Ako dlhoročný fotoreportér denníka Práca ste získavali stále nové skúsenosti s prácou s ľuďmi rôzneho spoločenského a sociálneho postavenia. Pomohla vám novinárska prax pri prvých kontaktoch s poblázneným kolotočom hviezd, hviezdičiek a neodmysliteľného sprievodu všetkých možných figuriek a figurín strieborného plátna?

– Určite mi pomohla v komunikácii s ľuďmi, či už so zahraničnými kolegami z celého sveta alebo s mnohými hviezdami, s ktorými som mohol prehodiť menej či viac slov. V tom „blázinci“ som sa musel veľmi rýchlo zorientovať.

Cannes, ako festivalové mesto prezentácie snov, ešte v celuloidovom zhmotnení, sa po prvýkrát predstavilo svetu v roku 1946. Takmer o polstoročie neskôr ste sa ako prvý a dodnes jediný fotograf zo Slovenska stali súčasťou spomínaného virvaru celebrít aj vy. Ako sa na svoje prvé kroky ešte bez rebríka pozeráte dnes?

– Po nežnej revolúcii som sa ako profesionál dostal do veľkého nepoznaného sveta. Tak ako mnohých účastníkov predo mnou, festival ma ohúril svojou pompéznosťou, veľkosťou a vôbec – celková atmosféra bola neskutočná! Som adaptabilný, a tak po ďalšie roky som sa tam už cítil ako doma! Teda príjemne.

A sme pri spomenutom rebríku ako pevnej súčasti festivalového lovca hviezd – o čom ste ako festivalový novic nemohli vedieť. Pomohol vám pri niektorom z exkluzívnych záberov alebo ste sa spoľahli na to, že niektorá hviezda vám padne priamo do objektívu?

– Bol by som radšej, keby hviezda alebo aspoň hviezdička zaiskrila a padla do môjho náručia! Žiaľ, nestalo sa, a tak som spomínanú veľmi dôležitú pomôcku už pri druhej návšteve festivalu náležite využíval. Bez rebríka sa niekedy skutočne nedá pracovať. Nie je však cestou k úspešným záberom. Treba mať aj kúsok šťastia a čo najlepší stand!

Čo záber, to príbeh písaný znojom fotografa, ale aj krásnymi zážitkami. Máte taký, na ktorý sa jednoducho nedá zabudnúť?

– Takých je viac, no záber Marcella Mastroianniho, ktorý sa pri mne pristavil a ja som v jeho vyhasnutých očiach uvidel len nesmierny smútok – na to sa jednoducho nedá zabudnúť. Boli to jeho posledné dni pred odchodom do hereckého neba.

Dá sa niekoľkými slovami charakterizovať správanie skutočných hviezd strieborného plátna?

– Profesionálni, empatickí.

Keďže nepredpokladám, že by sa niektorý z hercov vyhýbal kamerám, ktorí zo známych sú na fotografovanie najviac zaťažení? Mimochodom, máte obľúbeného herca či herečku?

– Väčšinou spolupracujú, veď dobrý obrázok je pre nich obrovská reklama. Mojou srdcovou záležitosťou sú herečky Liv Tyler a Bridget Fonda.

Nedá mi, ako novinárovi zaoberajúcemu sa kriminalitou, spýtať sa na bezpečnostné opatrenia počas festivalu. Mali ste niekedy problémy s kontrolami, okradli vás či iným spôsobom inzultovali váš pracovný pobyt?

– Ako pri iných veľkých akciách, aj festival je magnetom pre rôznych ľudí, nikdy som sa však nestal účastníkom nejakej nepríjemnosti. Po udalostiach 11. septembra sa opatrenia počas festivalu veľmi sprísnili. Pri vstupe do paláca prechádzate až tromi bezpečnostnými kontrolami. Bez patričných povolení alebo akreditácie sa tam nedostanete. Stalo sa mi, že na fotenie Mickeyho Rourka som nemal potrebné povolenie (mávam ich na krku aj šesť – sedem), ochranka na mňa pozrela a už som sa aj pratal. Nepomohlo, že mám všetky ostatné. Škoda, že časy, keď ste mohli hviezdy stretnúť na pláži, v reštaurácii alebo v kultovom nočnom podniku Le petit Carlton sú nenávratne preč!

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201