INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Na Múzu nečakám – ona je tu

Na Múzu nečakám – ona je tu

Akademický maliar Stanislav Harangozó, (narodený v roku 1946  v Komjaticiach) má každý deň naplnený tvorbou. Zúčastnil sa na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Z individuálnych výstav spomeňme napríklad v Ríme, Florencii, Padove, Forli, Lisabone, Mazamete, Bonne, Londýne, Moskve, Varšave, Prahe, Budapešti, Belehrade, Novom Sade, Splite, Opatiji, Záhrebe, Clermont- Ferrande, Soule, Pekingu, Ostrihome, Bad Homburgu a na EXPO 2010 v Šanghaji.

S tvojím maliarskym rukopisom som sa zoznámila ešte v Smene. Kolegyňa Gabika Belanová o tebe urobila Portrét mladého umelca. Pamätáš si to ešte?

– Pamätám sa. Jedna z mojich prvých výstav bola v priestoroch, v ktorých sídlila redakcia Smeny.

Máš veľmi hodnotné majstrovské školy (Milly, Hložník, Dubay) – bolo ťažké vymaniť sa, nájsť svoj originálny štýl? Režisér Ivan Petrovický mi hovorieval, že to je aj v herectve najťažšie – aby postava mala „svoj“ krok…

– Môj maliarsky rukopis sa vyvíja neustále. Spomínaní profesori nám, študentom, nechávali voľnosť.

Slovenskí maliari sa ešte na začiatku minulého storočia chodievali učiť do Paríža, do Viedne…, lebo doma sa nedalo. Až tvoja generácia už mohla čerpať zo vzdelania a talentu „našich“ majstrov. Ako je to teraz?

– Založenie VŠVU v Bratislave malo pre vzdelávanie výtvarných umelcov veľký význam. Počas môjho štúdia pôsobili v škole významní slovenskí výtvarní umelci. Vybavenie školy bolo primerané k úlohám, ktoré VŠVU plnila. Na kvalitu štúdia vplývala aj výborne vybavená knižnica, v ktorej bol dostatok zahraničných kníh a výtvarných časopisov, čo umožňovalo mať kontakt so svetovým výtvarným umením. Študenti aj pedagógovia chodievali aj na zahraničné študijné pobyty. Ja som ako odborný asistent absolvoval polročný študijný pobyt v Taliansku. V súčasnosti kontakt so zahraničím umožňujú nové médiá, voľnosť v cestovaní. Preto to majú študenti jednoduchšie.

Otvorený svet priniesol veľa možností rásť aj porovnávať sa. Ty vystavuješ často doma, ale veľmi často aj vonku. Obstojíme tam?

  • Domnievam sa, že slovenskí výtvarní umelci sú talentovaní a mnohí svojou výtvarnou tvorbou môžu dôstojne reprezentovať Slovensko.

V tvojom ateliéri asi nie je ani centimeter plochy na stene, kde by nebol nejaký artefakt. Okrem tvojich obrazov napríklad aj originálna keramika, pozbieraná v rôznych kútoch Slovenska. Inšpiruje ťa ľudová tvorba?

– V ateliéri sa obklopujem vecami, ktoré ma inšpirujú. Drevené ľudové madony a piety, staré kríže, hodiny, svietniky, zvončeky, z ktorých je cítiť čaro histórie.

V tvojich obrazoch je teplo južanskej krajiny, mierne zvlnenej, sýtej, okrovej, pšenično zlatej, melónovo červenej. Všetko je plné, ako sú plné postavy žien,  ktoré tiež ukryješ do každého svojho diela. Nachádzaš to vo svojej citovej pamäti?

– Mojím hlavným inšpiračným zdrojom je slovenská krajina, mestská aj vidiecka. Slovensko je pre mňa ako výtvarníka čarokrásne svojou pestrosťou. Inšpiruje ma tak Orava, ako aj môj rodný kraj. Veľmi podstatnú časť tvorby som venoval mestu, v ktorom žijem – Bratislave. Do niektorých obrazov zakomponovávam aj ladné krivky figúry. Snažím sa o harmonickú skladbu tvaru, farby a línie. Spájam realitu s fikciou.

A ako najradšej tvoríš? Čakáš na Múzu? Kedy prichádza?

– Na Múzu nečakám. Inšpiračnými zdrojmi som neustále obklopený.

Máš obraz najprv v mysli, alebo sa ti vynára postupne, pod štetcom?

– Tvorba obrazu je proces. Na jeho začiatku je inšpirácia, ktorá sa konkretizuje výtvarnými vyjadrovacími prostriedkami do kompozície. Predstavy sa zhmotňujú do výtvarného diela.

A prečo si od kresby a akvarelu prešiel k pastelu?

– Uvedené techniky využívam súbežne. Iné možnosti poskytuje akvarel, iné pastel a iné akryl alebo olej. Často využívam aj ich kombináciu. Za základ však považujem dobrú kresbu.

Si autorom aj monumentálnejších diel, zakomponovaných do exteriérov. Napríklad mozaiky v Madarásze. A nedávno si mi poslal strašnú fotku: čakanmi rozkopané dielo… našiel si pôvodcu tej skazy?

– Monumentálne diela v architektúre sú významnou časťou mojej tvorby. Mal som možnosť vytvoriť približne 40 monumentálnych diel. Ide o leptané sklá, priemyselné a kamenné mozaiky, maľby na dreve. Sú realizované v interiéroch aj v exteriéroch. Táto tvorba nebola ovplyvnená ideologicky. Napriek tomu boli v súčasnosti niektoré moje monumentálne diela zničené. Stalo sa tak vzhľadom na nekultúrnosť nových majiteľov budov, ktorí nedokázali oceniť kultúrne bohatstvo, ktoré kúpou budovy získali. Tak bola zničená kamenná mozaika vo vstupe v bývalom Ukrajinskom štúdiu slovenského rozhlasu v Prešove. Rovnako exteriérová kamenná mozaika v Komárne a to aj napriek tomu, že Mestský úrad v Komárne žiadal od majiteľa zachovanie diela. V účelovom zariadení v Madarásze je uprostred mozaiky vysekaný otvor na dvere. Azda je ešte šanca mozaiku zachrániť, lebo budovu získal nový majiteľ.

Nie je to ojedinelý prípad, aj na mnohých sídliskách podľahli sochárske alebo maliarske diela ničivej ruke. Ako sa môžu autori týchto diel brániť?

– Umelecké diela by mal chrániť autorský zákon. No v prvom rade by malo na zachovaní výtvarných diel záležať vlastníkom. Zničením výtvarných diel sa Slovensko zbavuje jedinečného umeleckého bohatstva. Bolo by dobré, keby o záchranu kultúrneho bohatstva viac dbalo aj Ministerstvo kultúry SR.

Voľakedy dostávali výtvarní umelci objednávky od štátu, pred každou nemocnicou, v každom kultúrnom dome boli umiestnené ich stopy. Dnes nič také nefunguje a všetci sme chudobnejší. Nepremýšľajú vaše výtvarné spolky nad iniciatívou, ktorou by politici mohli pomôcť v oživení týchto spôsobov?

– Slovenskí výtvarní umelci sú združení vo viacerých spolkoch. Spolky spolu komunikujú len veľmi málo. Preto aj ťažko presadzujú spoločné záujmy. Považujem to za škodu.

Časť umelcov veľmi nahlas volala po zriadení Kunsthalle a keďže boli dostatočne mediálne (a asi aj politicky) silní, svoj priestor dostali v Dome umenia (Véčku). Čo ale zároveň znamená, že výtvarní umelci, ktorí svoje diela tradične „vešajú na stenu“, o svoj priestor prišli. Kde teraz vystavujete vy? A prečo ste tiež nekričali?

– Zmenou Domu umenia na Kunsthalle prišli, podľa mojej mienky, tri najväčšie výtvarné spolky na Slovensku o možnosť vystavovať tematické a členské výstavy v tomto priestore. V súčasnosti sú tam prezentované najmä inštalácie a konceptuálne diela. V zahraničí na prezentáciu takejto tvorby slúžia zväčša umne prebudované technické stavby, ktoré si my, na Slovensku, často ničíme. Kunsthalle by nemalo mať svoj program jednostranný a malo by slúžiť aj na prezentáciu inej výtvarnej tvorby.

Ty si oslávil svoje sedemdesiate narodeniny, a stále si veľmi čulý a veľmi intenzívne maľuješ. Kde stále berieš inšpiráciu?

– Narodeniny som oslávil piatimi individuálnymi výstavami. Som rád, že svojimi dielami môžem osloviť milovníkov výtvarného umenia. V súčasnosti pripravujem ďalšie dve výstavy. Jednu vo Varšave a jednu v Bratislave.

Želáme ti veľa farieb a veľa plných tvarov, lebo vieš, čo s nimi!

Gabriela Rothmayerová

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201