INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Breviáre úcty Juraja Svobodu

Breviáre úcty Juraja Svobodu

Juraj Svoboda, opavský rodák a slovenský divadelný a televízny režisér napísal tri diely o tvorcoch slovenského divadla a filmu. V jednotlivých portrétoch už nežijúcich umelcov sa ako v kvapke rosy odzrkadľuje nielen ich osobný život, ale aj život slovenského divadla, televízie a filmu. Juraj Svoboda režíroval predovšetkým vo „vidieckych“ divadlách, svojimi inscenáciami dvíhal ten často zaznávaný „vidiek“ na veľkomestskú úroveň. Učil na VŠMU, AU v Banskej Bystrici, ale aj na Štátnom konzervatóriu, ba i na ZUŠ. Žiadna práca mu nebola a nie je malá. Poznám ho ako muža razantného, no zároveň vnímavého a citlivého. V týchto dňoch mu vyšiel tretí diel medailónov Dali nám viac ako (sme) si mysleli, a tak som ho požiadala o rozhovor.

Režisér je ten, kto má vždy pravdu. Je to pravda, pán režisér?

– Zvyčajne ju máva. V zápornom zmysle ho nahradí mamička.

Kto sa režisérovi vzprieči, ten letí? Alebo sa podvolí jeho modelujúcej ruke?

– Mám len tie najlepšie skúsenosti.

Herečky a herci radi rozprávajú „príhody z natáčania“,  aké majú príhody režiséri?

– Bavilo ma vo voľných chvíľach hercov a herečky napodobňovať.

To ich muselo baviť sledovať… Ale vážnejšie – vytvorili ste dokopy vyše tristo divadelných a televíznych inscenácií, okolo dvadsať filmov. Spomínate si na nejaké osobitné trápenie?

– Inscenoval som iba také hry a scenáre, ktoré mi robili radosť.

JurajSvoboda-fotky-page-003

Tak si spomeňte na osobitnú radosť.

– Nepochybne Maryša s vynikajúcim hereckým kolektívom Martinského divadla v roku 1983.

 Čím ste dokázali, že dobré divadlo nie je iba vo veľkomeste… Vy ste vlastne vždy pracovali v divadlách na celom Slovensku a zaujímavé je, že ste pri tvorbe svojich inscenácií nesiahali iba po hereckých hviezdach – naopak, hviezdy ste „vyrábali“. Mnohé už navždy zhasli – za ktorou je vám obzvlášť ľúto

– Sú to desiatky a desiatky divadelných, televíznych a filmových predstaviteľov! Boli vynikajúci, a aj preto som o nich musel písať.

Divadelná tvorba zažiari a zhasne na javisku, a bola by škoda, keby zhasla úplne a navždy.

– Presne tak. Medzi tvorcami, o ktorých som písal, boli aj tí, čo zomreli v mladom veku a už vtedy reprezentovali tie najtvorivejšie hodnoty. Evička Poláková, Elenka Zvaríková, Ivan Rajniak, Ivan Krajíček, Ivanko Mistrík, Stano Vrbka, Zora Kolínská, Miško Dočolomanský… Čerstvá rana bolí odchodom „môjho“ herca a blízkeho priateľa Hafiho – Leopolda Haverla.

JurajSvoboda-fotky-page-001

A prekvapil vás niekto, koho ste objavili pre širšiu verejnosť?

Práve Hafi výkonmi v mojich divadelných a najmä televíznych inscenáciách. Došiel na svojej ceste až k SND, kde sa mu otvorili dvere široko dokorán.

Zaslúžene.

Režisér má síce vždy pravdu, ale slávu má obyčajne herečka a herec. Nemrzelo vás to niekedy?

– Tak trochu pri obecenstvom a kritikmi nadšene prijatej inscenácii Škovránok. Herečka Ida Rapaičová vtedy za ňu dostala výročnú divadelnú cenu za svoj vôbec prvý profesionálny krok na javisku v titulnej úlohe. Zaslúžene. No na režiséra sa akosi zabudlo. Ale vo svojej umeleckej činnosti som potom neskôr  zbieral ceny v divadle i televízii u nás i v zahraničí vďaka naozaj objektívnemu zhodnoteniu, takže vlastne nie – nemrzelo.

Básnik Ľubomír Feldek kedysi napísal o hercoch veľmi nelichotivú báseň, aj sa mnohí vtedy urazili. Vy ste ich poznali veľmi zblízka – povedzte, čím to je, že majú na ľudí taký neobyčajný vplyv? A zaslúžia si také uznanie?

– Hodiť všetkých do jedného vreca sa nepatrí! Herecká tvorba je predsa tvorba, ľudia ju vedia oceniť. Takže, priznám sa, že som priateľovi a spolupracovníkovi Ľubovi neporozumel.

 Vo svojich medailónoch sa o kolegyniach a kolegoch zmieňujete veľmi láskavo. Stálo vás veľa sebaovládania, byť takým?

– Nebohý profesor Červeňák nazval moje medailóny „breviárom úcty a lásky“… Ale nie je to celkom tak – napríklad o ľudských vlastnostiach skvelého herca Gustáva Valacha som sa nemohol vyjadriť obdivne. Na rozdiel od jeho hereckého majstrovstva. Rovnako som sa postavil pravdivo voči narcizmu maestra Králika, či kriticky k porevolučnému zablúdeniu Petra Raševa.

 Za polstoročie s divadlom ste zažili veľa zmien aj premien. Zmenil sa človek? Alebo iba okolnosti sa menia ako kulisy? Karel Čapek napísal – kto bol podlý, podlým zostal… Aká je vaša skúsenosť?

– Práve politické klímy režimov, v ktorých som žil a pracoval, priniesli svedectvo o „pozornosti“ politikov ku kultúre. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola atmosféra nesmierne žičlivá, v časoch normalizácie dusená normalizačným kánonom. No a po „zamatovej“ stala sa najmä obchodným artiklom slabučkej úrovne. Moci sa ujali Čapkom charakterizovaní podliaci, pre ktorých bol zamat textilom, a tak zo dňa na deň obrátili kabát. Hĺbkové herectvo vyfáralo na povrch, je plytké a darí sa mu najmä v nekonečných seriáloch, kde sa texty neriešia, ale iba nudne oznamujú. O premnožení amerických krvákov škoda hovoriť. V divadlách prevláda lacný bulvár alebo záhadná „moderna“.

JurajSvoboda-fotky-page-001

A ak jej divák nerozumie, tak je zneuctený posmechom, že na to „umenie“ nedorástol …

– O „obľúbenosti“ dnešnej kultúry hovorí najpresvedčivejšie vysoká sledovanosť retro inscenácií a filmov na kanáloch ČT2, a Dvojka RTVS. Priam k obvineniu z klamstiev a prekrucovania chodu dejín smerujú skvelé dokumentárne filmy svetovej proveniencie. V nich sa Čapkova vízia odzrkadľuje doslova.

Chystáte novú knihu, bude osobnejšia ako kniha medailónov o iných?

– Určite bude osobnejšia. Pokúsim sa o vlastnú autobiografiu  na pozadí tragikomických dejín. Projekt bude obsahovať tri etapy  môjho života.

Prvá – Zemský ráj to na pohled – oživí moju naivitu i zraniteľnosť v čase mladosti a dospievania v Čechách a na Morave. Druhá – Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú – postihne najzložitejšie, ale i najúspešnejšie obdobia mojej činnosti na obľúbenom a milovanom Slovensku, ktoré ma ľudsky a umelecky nesmierne ovplyvnilo a formovalo. Tretia, prežívaná v dôchodkovom období v Prahe, ponesie názov Kde domov můj. Prinesie zmúdrenie vekom i diagnózu dnešnej ľudskej pospolitosti, perspektívu rozbitého sveta.

Pokúsim sa o obranný recept a optimistické posolstvo budúcim generáciám.

Želám vám tvorivé sily a tú príťažlivú energiu, ktorá vás, chvalabohu, neopustila.

 

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201