INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Učiteľom

Učiteľom

Ak si dnes s prižmúrenými očami sadneme znova do školských lavíc pri takej či onakej príležitosti, stále prežívame rovnaký pocit: s akou zvedavosťou i strachom sme hľadeli na neznámeho človeka pred nami a počuli to vtedajšie: Deti, som vaša učiteľka…(alebo učiteľ?). S akou váhavosťou sme v cudzom prostredí hľadeli na cudzieho človeka, v jeho slovách, hlase, tóne, pohľade, gestách hľadali niečo z mamy, otca, či nás tiež pochváli, povzbudí, ochráni, dá nám seba.

Každý z nás prešiel rôznymi stupňami školy, ale tá prvá, šlabikárová, zostane stále symbolom nezabudnuteľnosti, nedostihnuteľnosti. Prvé hniezdo. S triedami a ďalšími stupňami škôl sme si postupne uvedomovali, že o škole sa nedá hovoriť a vnímať ju len vo výsledku jednej individuálne etapy života každého z nás, v dosiahnutom stupni vzdelania. Iba vo finále efektu, čo nám racionálne dala, akú kvalifikáciu na to, čo „náš mozog dokáže“. To vzorcové, rovnicové a geometrické. Od Archimedovho zákona cez dátumy troch púnskych vojen a literárne i revolučné obdobia štúrovcov až po hodiny ovládania počítačových programov, ale že dáva oveľa viac, nie bonus navyše, ale nevyhnutnú potrebu – to hodnotové, pocitové, etické, ľudské. Že je síce dobré byť silný, samostatný, individuálny, ozvláštňujúci, mať ambície, ale je nedobré byť osamelý, bez okolia, mimo iných. Že ozajstným zmyslom je získané vkladať do spoločného, do celku a byť jeho súčasťou. Tvoríme ho a on pretvára nás.

Rodina, školská trieda, pracovisko, obec, mesto. Potom škola a jej stupne a k čomu nás to všetko vedie nie je len o správnosti, presnosti, víťazstvách, dobrých známkach vo výsledku, ale rovnako, ak nie ešte viac, je o omyloch, pokusoch, lebo i predmetové i ľudské sa rodí neisto, váhavo, s chybami, hrúbkami, často nevediac čo z toho hľadaného a chýbajúceho vyjde alebo nevyjde. Za prvé je odmena, dobrá známka, vyznamenanie, za druhé aj bolestné poznanie iných, sebapoznanie – vonkajšia prehra ako vnútorná výhra. Lebo nie vždy sa ľavá strana rovná pravej. To všetko začalo ako proces, dej, v ktorom sme neboli od začiatku sami, bol s nami on, boli oni a ony, ako sú slová jednej pesničky – náš učiteľ od kriedy celý biely….

Nad školskou tabuľou sme mali v triede Gorkého citát: Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe. A mne sa žiada ešte dopísať: Za to všetko čo vieme, kto sme a akí sme vďačíme tým, ktorí nás naučili z nej a v nej čítať.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201