INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414 

Lucerny

Lucerny

V našom svete vládne mužský princíp: ak chce byť žena úspešná, preberá mužské vzory správania. Bojuje, pestuje si tvrdosť, nekompromisnosť, riadi sa heslom ako pri futbale: nedáš, dostaneš! Ženský prístup, teda byť bránou do života a ten život chrániť, aj keby to malo byť v tej chvíli nevýhodné, je takmer úplne vytesnený. Na druhej strane múdre ženy vedia, že sa musia tak trochu skryť, nevystrašiť mužov svojou inteligenciou, hrať s nimi komédiu, aby mali pocit sily a mužnosti.

Ale hovorím skôr o intelektuálkach, pretože tam dolu, v každodennej starosti o rodinu, sú ženy stále najväčšou oporou deťom a aj mužom. Voči nim by som prijala princíp pozitívnej diskriminácie, pretože len rovnocenná bytosť sa môže dôstojne vzpriamiť a odovzdať pocit dôstojnosti aj svojim deťom.

Mala som kamarátku, susedku z Petržalky, bližšie sme sa zoznámili pri mojej epizóde v politike. Mladá, výnimočne ambiciózna žena, ekonómka, prednášala na vysokej škole, stala sa akademickou funkcionárkou, dokonca nejaký čas poslankyňou. Chodievala som s ňou na služobné cesty po celom Slovensku a videla som, ako ju ničí túžba vyniknúť, byť najlepšia. Nie, že by jej chýbalo na chlieb, ona potrebovala pocit akejsi výlučnosti, slávy(?). Žila s dcérkou, ale o nej hovorievala čo najmenej, omnoho viac ju zožierali také funkcionárske techtle-mechtle. Potom sme sa nejaký čas nevideli, bola som v Prahe, ona Bratislave, a stretli sme sa náhodou pred onkologickou nemocnicou. V prvej chvíli som ju nepoznala – bola po chemoterapii a už jej vyrástli nové vlasy. Ibaže úplne šedivé. Ale nie jej zmenený výzor, mňa najviac ohromil jej duševný pokoj, vyrovnanosť. Usmievala sa, zaujímali ju ženské pletky, kto mi šil kostým a že aj ona si dá taký ušiť, rozprávala mi o svojich kamarátkach z nemocničnej izby, rozprávala mi o svojej láske, lebo sa – v chorobe – vydala, jej manžel bol krásny zdravý muž, mal ju veľmi rád. Veľmi sa upokojila, už ju zaujímal každý pekný okamih tu a teraz, nie nejaká vzdialená svetlá budúcnosť. Sama svietila.

Občas na ňu myslím – najmä keď vidím, ako sa tu všetko meria podľa výkonnosti, hmotnosti, kvanta, sledovanosti, spotreby. Už roky a bez ohľadu na režimy, iba sa to stále viac zhoršuje. Boj o úspech, o to povestné lepšie auto v garáži, nás oslepuje. A nevidíme, že v petržalskom lesíku stále ešte kvitnú trsy fialiek, blyskáčiky jarné, ružový, modrý a biely pľúcnik lekársky. A vonia cesnak medvedí. Milé kamarátky, otvorme oči, najprv samé a potom ostatným, nech ten svet zasvieti.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416,  0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201