INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Tie slasti domova!

Tie slasti domova!

Chodím popri regáloch plných cukríkov, keksíkov, čokolád, napolitánok, perníkov a čakám ten slastný pocit – sladkosť rozlievajúcu sa do chuťových pohárikov. Všetko je farebné, šuštiace, staniolové aj hodvábne, ale akoby to nestačilo. Čo mi k tomu chýba?

Zhodou okolností si večer čítam v pamätnici môjho spolužiaka Janka: „Vtedy „leteli“ medzi deťmi gumové kocky, pendreky, štolverky, sisi, “gruľový“ cukor, vojenská cigória, štricle, mandľové cukríky s plnkou, mrazená jablková dreň, mačacie jazýčky a žuvačka Pedro za jednu korunu.“

A ja priam cítim, ako sa mi tie sladké farebné kocky, čierne „lékořicové“ pelendreky, hnedé štolverky a biele sisi lepia na ešte mliečne zuby. Chrúmem zemiakový cukor vylisovaný do zelenkavých, bielych, ružových tabličiek, ulamujem si drobivú sladkasto horkú cigorku, oblizujem dlhé dúhové štricle a pod zubami mi praštia ľadovky s mandľovou aj medovou náplňou… A potom ešte slinami zvlhčím jeden valček červený, druhý biely a šúcham o seba, šumienka šumí na jazyku. V samoobsluhe si kupujem nanuk za osemdesiat halierov, roztápa sa mi v prstoch a ja rýchlo olizujem tú hustú osladenú smotanu, niekedy sa mi ujde aj ruská zmrzlina, zmrazená smotanová kocka medzi dvoma napolitánkami. „Rozprávkové čokoládky“ – každá zabalená do staniolu a obrázkového obalu, na rube ktorého bola vytlačená rozprávka, čokoláda kofila so sediacim Turkom v tureckom sede s turbanom na hlave a ponúkajúcou šálkou kávy, z ktorej sa parí – a hoci je to všetko iba v spomienke, cítim chuť akoby naozaj.

Rozprávam o svojich chuťových dobrodružstvách priateľke a ona pridá BB puding v hrnčeku, s hladkou kožkou na povrchu a napoly ponorenou višňou, tanier krupicovej kaše husto posypaný kakaom a práškovým cukrom. Spomienku rozvinie o hračky nášho detstva: vysušené slivkové a čerešňové kôstky, bábkové divadlo s princeznami, žabami, kráľovičmi, maňušky na prstoch, kaučukové bábiky, prútené kočiariky, hry na skrývačku, na sochy…

Všetko – aj tie sladké poklady, aj tie ešte sladšie hračky, majú svoju najvyššiu cenu až vo chvíli, keď ich zdieľame spoločne. Keď sa po nich spoznávame.

Často sa hovorí o cnení ľudí, čo sa vysťahovali do cudziny. Majú svoje pohodlie, možno aj luxus, no chýba im iba obyčajná opätkom vyhĺbená jamka a hlinené guľky a najmä tí, čo s nimi do tej jamky guľky pigali.

Chýba im, chýba nám pocit domova.

Ale on tu je, je v nás, zapísaný do nášho identifikačného kódu.

Spoznávajme sa podľa neho, hrajme aspoň v duchu spolu tie známe hry, ochutnávajme tie zabudnuté nanuky a štolverky. Lebo my nie sme bábky, s ktorými sa časy hrajú.

Máme viac, ako by sa mohlo zdať, okrem neba nad hlavou aj tú „svoju“ Petržalku, Dunaj a na vŕšku Hrad, Dunajské ramená a jazerá s labuťami. Máme seba, ľudí, čo sa vedia pozdraviť, pristaviť, pousmiať a navzájom podržať.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201