INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Rezeň a klinčeky s drôtom

Rezeň a klinčeky s drôtom

 Na úvod ponúkam skratku – MDŽ 1987.  Pre tých mladších,  ktorí ani len netušia, o čo ide, krátke vysvetlenie. Nie je to prístupový kód k programu v počítači.  Ide o Medzinárodný deň žien, konaný v roku 1987. Samozrejme, marca ôsmeho.   A opäť pre  tú istú skupinu – bol to štátom velebený sviatok. Napriek  tomu  všeobecne obľúbený.  Najmä u mužov.

V práci platené voľno,  možnosť vypiť si aj zadarmo a všade okolo samé ženy. Podaktoré  naozaj veselej nátury.   Ochotné podeliť sa o kúsok radosti.  Aj som si skúšal predstaviť, ako asi  vyzerajú teraz, po tridsiatich rokoch. Ale potom som vo veľkom zrkadle  sám seba uvidel ako celok a tak som sa podobných  predstáv radšej dobrovoľne vzdal.

V jednej z posledných miestností mojej  pamäti som však našiel nezostrihaný  a vyblednutý záznam zo spomínanej udalosti. Úprimne povedané, takmer na milimeter rovnako sa  veci odvíjali aj  na stovkách iných miest.

Vždy ôsmeho marca, ako som už spomínal. S výnimkou roku 1987. Vtedy totiž bola nedeľa. A tak sa v celej republike  značne nejednotne oslavovalo už v piatok, alebo potom v  pondelok. Vtedajšia vrchnosť síce preferovala jednotné jasanie,  ako napríklad  na 1. mája, v tomto prípade  však vyhnutia nebolo. A ešte dôležitá poznámka.  Oslavy organizovali odborové organizácie. Vtedy revolučné. A pretože v odboroch sme povinne boli všetci,  všetci sme teda  svojím spôsobom boli  revolucionári. A ako platiči odborárskych príspevkov, do nohy aj sponzori podobných akcií..

Naša redakcia a celé  mládežnícke vydavateľstvo  si prezieravo za deň osláv  zvolilo piatok.   V sobotu a nedeľu  totiž  možno lepšie  zregenerovať sily. A vyžehliť si  prípadné problémy  doma.

A teraz stručný popis oslavy. Najskôr s prejavom vystúpil zodpovedný pracovník vydavateľstva. Stručne načrtol  ohromné  perspektívy národa ako celku, pričom nazrel aj za horizont nášho profesionálneho i ľudského  smerovania.  Poslucháčstvo až také veľké ambície nemalo, a tak sa sústredilo na veci  bežného charakteru. Konkrétne na odovzdávanie darčekov nečakane vyfinteným kolegyniam. Boli na nepoznanie.

Treba na rovinu  povedať, že to boli predmety vysokej  kvality. Napríklad bonboniéra, či obrúsok pod  tanierik.  A k tomu aj  dva kvety,  samozrejme klinčeky, zvané karafiáty. Naozaj pekné. Niektoré síce omotané drôtom,  aby  ešte  aspoň pár hodín prežili, to však  slávnostnej  chvíli na kráse nič neubralo. Bratislavské kvetinárstva v ten  deň boli kompletne vyrabované, zostali v nich len črepníky a predavačky.

Všetci sme potom  vyfasovali zošúverený, niekoľkokrát zohrievaný  rezeň so zemiakovým šalátom a na hlavu bola  aj pollitrovka  vína. Hrala  tiež  živá hudba.  Multižánrové teleso, schopné zahrať čokoľvek a kedykoľvek. Vďaka nemu  si  podaktorí  vyskúšali aj náročnejšie, dovtedy neznáme  tanečné figúry. Jeden z vedúcich pracovníkov sa odviazal tak, že  podriadeným  zapel známu pesničku.   Neskôr  z toho výkonu  mal   problémy s udržaním autority.

Osadenstvo sa po  pár hodinách rozdelilo na dva tábory. Jedni odjachali domov,   k zákonitým manželkám a manželom, druhí na poznávaciu túru po krčmách, viechach a baroch. Náročnú túru, o čom svedčí fakt, že to ledva stihli do rána.

Pokiaľ viem, všetci sa domov vrátili bez vážnejších zranení, dokonca ani drobné manželské nevery neviedli k návrhom na podanie o rozvod.

Bol to pekný sviatok. Škoda ho.

P.S. Marec v tých časoch  bol  aj mesiacom knihy. Či sa naozaj čítalo viac, to nikto nemeral. A načo? Nešlo predsa o čítanie. Išlo o predstieranie aktivity. A tento milý, národný zvyk, nám vydržal dodnes.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201