INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Pätoro volebných prikázaní

Pätoro volebných prikázaní

A už sú tu! Voľby. Parlamentné. V sobotu  si vyberieme niektorú z 23 politických strán, hnutí a koalícií, jedného či niekoľkých z 2 914 zaregistrovaných kandidátov dokonca preferenčne zakrúžkujeme, potom hodíme volebný lístok do volebnej urny – a je po voľbách. Pre voliča. Počkať si už len na výsledok. Jednoduché, však? Ibaže, aké je to predtým všetko zložité – učiniť konečné rozhodnutie. Pochybnosti, až muky, guláš v hlave: obvinenia i odpúšťania, chápania a nepochopenia, nádeje i sklamania. Ponúkame vážnu – nevážnu pomôcku na zorientovanie sa,  komu a prečo hlas dať a komu nedať. Tu je pätoro volebných prikázaní, ktoré treba dodržať a výsledok je zaručený… 

Prikázanie prvé: To je iné! (…naši môžu…)              

Tento protiargument používame vtedy, ak medzi diskutujúcimi v práci, v krčme, v rodine vrcholí zvada, ktorá strana, ktorí politici najviac nakradli, resp. za koho vládnutia sa najviac  kmínilo, a vyvstáva potreba obrániť toho, komu sa chystáme dať svoj voličský hlas. Lebo podľa toho, čo  počujeme, vidíme, čítame, čo na seba v parlamente hovoria politici, čo šíria médiá a naše „vysokoštudované“ deti bez poriadnej roboty v treťom sektore, Slovensko má určite najviac zlodejov na km2 (rozloha 49 036 km2).  Keby by sa zrátali nakradnuté, rozumejme v médiách a politikmi uverejnenené finančné čiastky od roku 1989, Slovensko by bolo bohatšie ako desať najprosperujúcejších štátov na svete dohromady. A kradnúť je u nás stále čo a z čoho… Aspoň tak sa to šíri krajinou a ľudom. (Prekvapuje však, že zatiaľ sa nik výrazne a významne proti takýmto ohováraniam, klamstvám, obvineniam, neraz či často až sprostostiam, účinne právne neohradil.) Ešteže sa vlády striedajú, takže sa môže ujsť skoro na každého – naľavo, napravo, v strede, zboku, zhora, zdola, národné i protinárodné a inde. Preto v prvom volebnom prikázaní rozlíšiť, určiť mieru viny a najmä nevinu. Čo sa kradlo, kedy sa kradlo, komu sa ukradlo a koľko toho sa nakradlo. Inak sa kradlo v privatizácii, inak sa kradne v eurofondoch, inak sa transparentne kradne vo verejnom obstarávaní či vo verejnej obchodnej súťaži. Iný je je štátny majetok, iný obecný, iný je európsky. Tiež, kto viac a kto menej nakradol, kto je väčší a kto menší zlodej. To je to – iné! Odlíšiteľné a zdôvodniteľné, že naši –  mohli, môžu…

predvolebné letáky

Prikázanie druhé: Len hlupák nemení názory           

Vmietne vám niekto do očí, že ten váš či tá vaša je už v ktoviekoľkej strane? Že prezlieka kabáty len podľa výhod? Rada – vmietnite protivýrok: Len hlupák nemení svoje názory. Prisudzuje sa britskému politikovi Winstovi Churchillovi. Je aj prečo. Najskôr bol totiž konzervatívec, potom sa stal liberálom, aby sa po sínusoide znovu vrátil medzi konzervatívcov. Názory menil aj dvojnásobný americký prezident Ronald Reagan. Z demokrata sa stal republikán. Jeho výrok je tiež známy: Neopustil som Demokratickú stranu, strana opustila mňa. A pre Ronalda bolo vymaľované. Ako je to u nás? Nuž, ako u koho. Jeden sa vraj „konečne“ našiel, „kam ideovo patrí“, druhý lezie na chrbát silného, tretí podľa štvrtého zradil a má vrátiť mandát tomu, s kým ho získal, piaty má rád akékoľvek funkcie, šiesty sa cíti nepovšimnutý a neodmenený a iné. Záver ako vo futbalovej lige. Uteká sa z mužstva, ktorému sa nedarí, kde už nič nedávajú do mužstva, ktoré hrá o majstra, dosť ponúka za prestup. No – nevziať to? To by bolo  také – neľudské…

Prikázanie tretie: Kto nie je s nami, je proti nám

Niektorí politici sa až predbiehajú, s kým by šli po voľbách do koalície, ba už si aj nadeľujú konkrétne ministerské kreslá (jeden sa dal i počuť, ako by prevzal zodpovednosť byť premiérom), a s kým určite do vlády nepôjdu. Najmä to druhé. Je humorné, ak to tvrdia strany, hnutia s počtom členov sedadiel v aute či v poloprázdnom autobuse MHD a ich preferencie sú tesne nad hranicou zvoliteľnosti do parlamentu. No, ale nech! Nie je šťastím, že nové strany, straničky, hnutia, hnutíčka sa množia delením z väčších, keďže každý nedocenený trpaslík sa cíti na šéfa. Je však nešťastím, ak takéto subjekty vzchádzajú  z protivenstva, podozrievania, paranoje či až nepriateľstva k niečomu, niekomu. Program majú biedny, slovník však hrozný. Tragédiou je, ak sa nebodaj ešte ocitnú v parlamente. Čo sa tiež stáva. Niektoré volebné obdobia sú toho svedkom. Nič poriadne neurobia, veľmi neuškodia, iba zasmrádzajú. Slovensko by malo v týchto voľbách konečne vyvetrať parlament. A poriadne. Aby znova nadobudol dôstojnosť, význam, zodpovednosť. Politická súťaž, kritizovanie, oponentúra a opozícia, to sú úplne iné vecné a obsahové kategórie. Žiaľ, pre niektorých kandidátov na poslancov, ich stranu, hnutie, stále ešte nedosiahnuteľné. Je známe, že reťaz je taká silná, aký je jej najslabší článok. Ten treba vynechať, odhodiť. Je na voličoch, akú chcú reťaz. Či bude Slovensko navzájom spolupracovať. Koho s kým vyšlú do koalície…

Prikázanie štvrté: Ten kto stojí na chodníku, nemiluje republiku      

Slogan z päťdesiatych rokov. Bol mobilizáciou nielen na budovanie vojnou zničenej republiky, ale, žiaľ, i zúčtovania s „triednym nepriateľom“. I keď, čo je tiež pravdou, bolo počuť aj slogan s iným záverom: … ten miluje Ameriku. Vynechajme oba závery. Potom platí len prvá polovica z neho, tá o chodníku – ísť či nejsť voliť. Pri takých či onakých voľbách sme v PN písali, že v demokracii je voľbou aj nevoľba. Že volič volí, aj keď nevolí. K volebnej neúčasti sme však  nenabádali. Naopak. Ako keby každý z nevoličov sa sám pripravil o mandát do veci verejných hovoriť. Či ísť alebo nejsť voliť neraz závisí od atmosféry v spoločnosti. Či je prajná, optimistická, tvorivá a konštruktívna,  a vo výsledku, čo sa očakáva i realistická, alebo napätá, konfrontačná, ohovárajúca, navádzajúca ohrozenia čo bude, keď ten či onen v parlamente, vo vláde bude… Tak, slovensky: Komu viac a komu menej smrdia nohy. Koľko voličov príde a koľko nepríde je na kandidátoch na poslancov… To bude tiež konečná výpoveď o voľbách, ich úrovni, význame. Úspešnosti či neúspešnosti – kolektívnej, individuálnej.

Prikázanie piate: Aj v novinách tak píšu     

Slovensko je malé, každý má niekde niekoho, niekto niečo nájde náhodne na redakčnom stole. Na zverejnenie. Ako – časovanú bombu. Mediálnu senzáciu. Tak to bývalo, býva, bude. Niekedy pravdivé, zvyčajne sa však z toho vykľuje polopravda, kompilát povymýšľaného či dokonca sprostá lož. Účel to však plní. Sú predsa voľby… Na jednom web portáli, práve o médiách, je takýto  text: Odkaz pre všetkých, ktorí idú voliť 5.3.2016: Neverte médiám, rozhodnite sa sami. Voľte tých, ktorým veríte, nie tých, ktorých vám podsúvajú média.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201