INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Noviny zhltnú celého človeka

Noviny zhltnú celého človeka

Literárne začiatky Jána Čomaja sú spojené s denníkom Smena a neskôr s týždenníkom Smena na nedeľu. Na ich pôde sa zaradil do silnej skupiny slovenských reportérov, ktorých tvorba presiahla konvenčné publicistické žánre a svojimi literárno-estetickými kvalitami zasahovala do umeleckej literatúry. Po úspešnom štarte talentovaného reportéra prišla okupácia a po nej dvadsať rokov beznádeje. Až po novembri 1989 sa novinár a spisovateľ vrátil k svojej profesii. Je autorom všestranným a plodným. Medzi inými dielami sa skvie aj kniha Petržalka (Engerau – Ligetfalu), Bratislava, A. Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008.

Hľadala som knihu vo všetkých internetových kníhkupectvách. Márne, je vypredaná. Očakávali ste, že aj po rokoch od vydania bude o ňu taký záujem?

Je to dôkaz, že sa už zrodil nový petržalský lokálpatriotizmus. Všimol som si to aj na poslednej besede v petržalskej knižnici, na tom, s akou radosťou mi odovzdával Martin Kleibl svojho malého turistického sprievodcu, ako sa potešila Natália Oravcová, keď zistila, že ho mám a viem, že ho redigovala…

A prečo práve Petržalka? Rodák z nej nie ste a citový vzťah cez detstvo k nej asi nemáte?

Niekoľko rokov som pre A. Marenčina pripravoval do edície Bratislava – Pressburg rukopisy starších autorov, ktoré potrebovali viac ako len bežnú jazykovú redakciu, niektoré sa pre svoj archaizmus museli dokonca akoby prerozprávať. Bolo ich takmer dvadsať. Hoci aj toto patrí k nášmu remeslu, predsa len sme rozmýšľali, že by som sa mal aj autorsky v edícii predstaviť, Stalo sa to dvakrát – knihou Šachová Bratislava a tou, ktorú ste spomenuli. V tom čase Marenčin vydával knižku Jaroslava Gustafíka Spomienky Staropetržalčana a k zbierke zážitkov, postáv a príhod potreboval na vyváženie nadhľadové malé dejiny, urbanistické, sociálne – a to mi vyhovovalo. Ťapli sme si.

Hoci rád cestujete a máte na svojom konte aj miestopisy aj cestopisy, vo vašej literárnej tvorbe dominujú osobnosti: politik Alexander Dubček, novinár Gavril Gryzlov, herec Ján Jamnický a Ivan Mistrík, herečka Eva Kristinová, horolezec Jozef Psotka, Jozef Just… Pestrý repertoár. Ako ste si ich vyberali?

Mal som šťastie, že vo vydavateľstve Perfekt, keď už som nepracoval v novinách (ktoré zhltnú celého človeka), vznikla edícia životopisov a memoárov a ja som do nej mohol prispieť desiatimi titulmi – dva sa nakoniec objavili v inom vydavateľstve, ale podnet na ich napísanie bol v Perfekte. Hrdinov mojich kníh som si mohol vyberať a vyberal som takých, čo mi buď dlhé roky boli priateľmi (Bartfay, Kvietik, Nehera, Berky-Mrenica), ktorých som si veľmi vážil a poznal ich dielo (Zamarovský, Kristinová, Bizmayer), alebo mi hrdinu navrhlo vydavateľstvo a keď som sa ním zoznámil, zdalo as mi, že sa poznáme odmlada (národný umelec sochár A. Račko). Isto, že som literárne a na pomerne veľkých plochách spracoval aj veľa iných životných osudov, ktoré sú súčasťou mojich kníh (Dubček, architekt Kramár, Ivan Mistrík a pod.), ale memoárová alebo životopisná kniha je predsa len čosi viac.

Potrebuje autor portrétov a memoárov osobné stretnutie, alebo lepšie sa mu pracuje s prameňmi, odkazmi, svedectvami z literárneho odkazu?

Pôvodným remeslom som reportér, osobný kontakt mi nič nenahradí.

No naozaj, nezapriete v sebe novinára, v každom vašom diele čitateľ ocení kontext, aktualizáciu. Keď ste v Smene začínali, nosili ste v novinárskej torbe tú maršalskú spisovateľskú palicu? Alebo to boli kruté okolnosti – keď ste po okupácii nemohli žiť novinársky život – že ste sa v už zrelom veku po Nežnej rozhodli pre literatúru?

Myslím si, že vojačik je ten posledný človek, čo zistí, že má v batohu palicu, aj keď ho chvíľami omína.

Tak poďme späť k novinám. Zakladali ste Smenu na nedeľu, písali ste reportáže, spolupracovali s populárnymi mládežníckymi vysielaniami rozhlasu (Na modrej vlne) a televízie (Mladými očami), v priebehu piatich rokov ste napísali a vydali tri knižky (Hviezdy spievajú (1963) Smrť sedí vpredu (1965) a Počmáraný život (1967, 1968). A potom odrazu nič. Tma. Vylúčili vás zo spoločenského života, vzali milovanú prácu. Písali ste, tvorili do šuplíka?

Nie som z krvi Kukučínov, Rázusov, Tatarkov či Hykischov, neviem si vymýšľať za stolom a písať do šuplíka. Som novinár, naučený dokonca na denník – čo dnes napíšeš, zajtra ľudia čítajú. Nie vždy je to, prirodzene, tak, ale za celých oných dvadsať rokov som napísal len asi tucet väčších reportáží, ktoré po novembri vyšli v knihe Veľký biliardový stôl.

A mali ste nádej, že sa dožijete zmeny?

Áno, len som netušil, že sa ešte stihnem vrátiť k remeslu.

Je tá zmena taká, o akej ste snívali?

Túto otázku ste iste nemysleli vážne.

No veď dobre… Tak inak: medzi memoárovými dielami a portrétmi osobností ma zaujala aj vaša kniha esejí Slovenské bludy a bludiská. V eseji, v ktorej sa lúčite s Majstrom Ladislavom Ťažkým, si povzdychnete, ako málo spisovateľov páli to, čo žijeme. Naozaj svedomie národa mlčí?

Aktuálnej politickej publicistike sa nevenuje takmer nik zo spisovateľov, esejistike pár – Tužinský, Hykisch…

Ján Čomaj

Áno, aj ja. Ale je to zložité, Milan Kundera povedal, že dnes nežijeme v dobe ideológie, ale imagológie: vládnu nám obrazy a tí, ktorí tie obrazy vyrábajú. Falošné nie je to, čo na prvý pohľad ako falošné vyzerá, ale práve to, čo vyzerá tak naozaj. Kto by mohol (mal) rozbíjať ten svet falošných obrazov, keď svedomie národa mlčí?

Už v otázke ste obsiahli zložitosť rozpoznania týchto obrazov a rafinovanosť ich tvorcov, ktorá stojí objednávateľov milióny, ale zároveň im stojí za to. Na druhej strane niet protizbrane – verejnoprávne médiá to nerobia, alebo len minimálne, časopisy, ktoré sa o to snažia – Literárny týždenník, Slovenské pohľady, Kultúra, Slovenské národné noviny – v komercionalizovanom svete živoria…

Som rada, že sme mohli si trochu pohovoriť, lebo obaja sme smenári a obom nám tie noviny vzali. Ďakujem.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201