INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Jubileum legendy

Jubileum legendy

Pri príležitosti jeho 80-tych narodenín sa opäť stretávame na javisku Malej scény s pozoruhodným majstrom v oblasti dramatického umenia. S ojedinelým talentom, nespútanou kreativitou a prekvapivou vitalitou, už šesť desaťročí metamorfuje špecifický žáner, čo sa zjavuje a jestvuje len vďaka originalite svojich tvorcov a interpretov. Všestranný divadelník znovu vystúpi v Bratislave s programom pantomímy.

Mím, choreograf, autor, režisér, výtvarník a pedagóg prof. Milan Sládek, držiteľ významných štátnych vyznamenaní Spolkovej republiky Nemecko a Slovenskej republiky, sa narodil 23.2.1938 v Streženiciach pri Púchove. Študoval na ŠUP a VŠMU v Bratislave i v Prahe, kde absolvoval na DAMU. Účinkoval ako mím v divadle D 34 u E.F.Buriana aj v súbore pantomímy, čo po návrate založil na Malej scéne SND. Väčšinu svojho života prežil v zahraničí. Najskôr nedobrovoľne, ako emigrant. Po  rehabilitácii a desaťročí v Bratislave, sa ale do Nemecka vrátil už z vlastného rozhodnutia.

Po odchode z Prahy, kde si vymyslel postavu míma Kefku, sa ako externý pedagóg na VŠMU zaskvel na medzinárodných festivaloch v Nancy a v Istanbule s predstavením Komédia o bohatci a Lazarovi, hranom študentmi vysokej školy. V 60-tych rokoch so sólovým programom i s vlastným súborom pantomímy a pôvodnými inscenáciami  precestoval niekoľko štátov Európy, vtedajší ZSSR a Indiu. Okupácia Československa ho s časťou súboru zastihla vo Švédsku. Tam im síce predĺžili angažmán, no vo vlasti to na počiatku normalizácie neakceptovali. Dva roky si plnil všetky povinnosti interpreta účinkujúceho v zahraničí. Zbytočne. Súbor sa rozpadol. Profesionálna pantomíma na Slovensku zanikla.

Milan Sládek v roku 1970 odišiel do Nemecka. Usadil sa v Kolíne nad Rýnom. Musel si vytvoriť zázemie i publikum. Hrával pre deti a mládež na základných školách. V máji roku 1974 založil ďalší súbor pantomímy. Theater Kefka mal konečne aj vlastné javisko. V tom čase boli jediným súkromným profesionálnym divadlom pantomímy v západnej Európe. Získal si nielen priazeň obecenstva, ale tiež spektra podnikateľov. Inicioval a pravidelne v rokoch 1976 – 1987 organizoval Medzinárodný festival pantomímy Gaukler. Po rokoch úspechov bol však znovu prinútený urobiť radikálnu zmenu. S ročným predstihom oznámil členom súboru, že divadlo bude musieť v roku 1987 rozpustiť a zrušiť. Tak sa aj stalo.

Hrať ale ani tentoraz neprestal. Naopak. Jeho sólové vystúpenia naberali novú kvalitu. Improvizoval. Experimentoval. No vždy s konkrétnou predstavou a jasnou koncepciou. Učil na Folkwangovej umeleckej škole v Essene. V rokoch 1987 – 1992 bol vedúcim odboru pantomímy. Spravil tam priestor aj pre pôsobenie bývalého kolegu, ktorý sa s novou situáciou vyrovnával len veľmi pomaly a ťažko.  S českým výtvarníkom Antonínom Málkom, svojím dlhoročným spolupracovníkom a vynikajúcim scénografom pantomimických inscenácií, v komornejšom naštudovaní iba s dvojicou účinkujúcich pripravili nový titul inšpirovaný textom Fernanda Arrabala. Začiatkom novembra 1989 mala premiéru Apocalyptica. Päťdesiatnik Milan Sládek v nej exceloval.

Symbolicky, v medzinárodný deň ľudských práv, 8.12.1989 sa prihovoril občanom zhromaždeným na námestí v Bratislave, ako prvý z umelcov pôsobiacich v zahraničí. Televízny dokumentárny film Túžby ho pripomenul a predstavil slovenským divákom. Milan Sládek sa oboznamoval so situáciou v Československu. Pozorne vnímal udalosti na Slovensku. Zvažoval, či a ako sa začleniť do umeleckého a spoločenského diania. Apocalypticu zahral vo Hviezdoslavovom divadle v Bratislave. Účinkoval na javiskách v Prahe. Objavoval sa v rozličných televíznych reláciách. Realizoval pantomímy a bábkové inscenácie so študentmi aj operu v SND. Založil Medzinárodný inštitút pohybového divadla a zrekonštruoval Arénu.

Predovšetkým jeho zásluhou vznikol v Petržalke, z bývalého skladu televíznych dekorácií, nový divadelný priestor. V rokoch 1992 – 2002 mu vrátil pôvodnú funkciu. Nadviazal na historickú tradíciu budovy obsahom aj aktivitami. Znovu naštudoval a uvádzal svoje pantomimické hry. Opäť v domácom prostredí formoval súbor. Od roku 1996 každoročne v Aréne organizoval Medzinárodný festival Kaukliar.  Nebadane a s vtipom vzdelával svoje publikum. Rozširoval okruh návštevníkov a priaznivcov divadla. Mnohí sa čudovali, kde sa berie toľko energie v šesdesiatnikovi, ktorý by si mal užívať zaslúžený odpočinok. A čudovali sa ešte viac, keď sa dozvedeli, že mu ponúkli umiestniť v divadle jeho bustu, ak odíde do dôchodku. Neodišiel. Vrátil sa do Nemecka.

Pokračoval v hraní. Naďalej režíroval. Nie na Slovensku, ale v rôznych štátoch sveta. Doposiaľ účinkoval a vyučoval vo viac než päťdesiatichpiatich krajinách, takmer na všetkých kontinentoch. K nám sa vracal len z času na čas, aby tu prezentoval, čo vytvoril pre iné publikum. Keď sa mu jeho vrstovníci sedemdesiatnici sťažovali na bolesti len pri pomyslení, že musia každé ráno vstať z postele, Milan Sládek vymýšľal a realizoval celovečerné inscenácie, kde bol sám na javisku alebo iba s jedným hudobníkom, ktorý jeho produkciu sprevádzal naživo. Vznikla jedinečná Krížová cesta, podľa rovnomennej skladby pre organ od francúzskeho skladateľa a interpreta Marcela Dupre.

V ostatných desiatich rokoch chodí M.Sládek na Slovensko aspoň raz ročne. Hral tu nielen Krížovú cestu, no aj inscenáciu Andy – Andy, inšpirovanú A.Warholom a udalosťami okolo jeho osoby i titul Pantalon a Kolombína na Mozartovu hudbu. Čitateľom predstavil vlastnú knihu Umenie okamihu. Aktívne sa zúčastnil na festivale humoru a satiry Kremnické gagy. S barokovým hudobným zoskupením predviedol skladbu Harlequin Restor´d. Sofoklovu Antigonu uviedol na scéne SND aj v Paríži, ako reprezentant Slovenska pri presadzovaní výzvy UNESCO na záchranu pamiatok v oblastiach ohrozených extrémistami. Podporil a spestril festival Ružinov 2017 programom sólových etud Sládek Extra.

Na Malej scéne, kde účinkoval a v nie práve prajných podmienkach skúšal v 60-tych rokoch, oslávil svoje 80-te narodeniny predstavením s príznačným názvom Milan Sládek Jubileum. V dňoch 28.2. – 3.3.2018 ešte uvedie dva vlastné autorské pantomimické tituly. Dar vznikol ako reakcia a podobenstvo na prítomnosť okupačných vojsk po roku 1968 v našej krajine a Andy and Basquiat je z jeho novšej tvorby. Milan Sládek sa počas desaťročí stretol a zoznámil s nejedným výrazným umelcom z oblasti pantomímy a pohybového divadle. Z nich sa takmer 104 rokov dožil Kazuo Ohno. Japonský mím a nezabudnuteľný tanečník Butho naposledy verejne účinkoval vo veku 100 rokov. Majstrovi Sládkovi želáme, aby mal dostatok síl, energie a radosti z tvorivej komunikácie s publikom ešte oveľa dlhšie.

 

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.
Všeobecné obchodné podmienky