INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Česť za koňaky

Česť za koňaky

Bolo to v časoch normalizačných, keď som ako reportér celoslovenského denníka pripravil na základe listu anonymného čitateľa reportáž o pokračujúcej trestnej činnosti.

Volala sa Česť za koňaky a bola o starostovi z partizánskej obce na strednom Slovensku, ktorý spolu s vyšším armádnym dôstojníkom a jednou súdružkou z Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska potvrdzovali za úplatu doklady, ktoré žiadateľom umožňovali získať Osvedčenie podľa zákona č.255/1946 Zb. (národný boj za oslobodenie) garantujúce určité sociálne výhody. Keďže v tých časoch oficiálna cenzúra už naberala formu autocenzúry, pri pokuse takéto niečo publikovať som zistil, že som akosi nedospel byť zodpovedným autocenzorom. Mimochodom, reportáž bola publikovaná až po roku 1989, ale dávno predtým troch súdruhov korupčníkov závislý komunistický súd poslal na dva a pol roka za mreže.

Cenzúra nie je dieťaťom totality, jej históriu, ako účinný nástroj ovládania ľudí, rátame na stovky rokov. Takáto, viac či menej, oficiálna kontrola informácií s následným obmedzením, alebo zákazom verejne publikovať či prezentovať texty, umelecké diela, filmy alebo divadelné predstavenia, je nočnou morou každej doby. A nezakrývajme si oči. Aj tej dnešnej. Hanbu medzinárodných rozmerov sme si prednedávnom vyrobili v Piešťanoch, kde výstavu obrazov českého maliara Jiřího Načeradského, predčasne ukončili miestni moralisti, ktorí knokautovali slobodu umeleckého prejavu. Pánboh pri nás a zlé preč! Stále viac sa hovorí o tom, že (najmä) internetom šírené dezinformácie, výmysly či polopravdy začínajú byť vážnym problémom.

Po zákonoch v tejto oblasti siahajú v Nemecku aj vo Francúzsku, do boja proti hoaxom na sociálnych sieťach sa dala aj naša polícia. Čo je však pravdivé a čo ohlupovanie, kto šíri nepravdivé informácie a kto o ich nepravdivosti rozhoduje a rozhodne? A kde je záruka, že zákonom tolerované informačné toky prinášajú pravdivé spravodajstvo a nie sú iba prostriedkom na dosiahnutie určitého cieľa? Niekoho, či niečoho? Tak znie otázka, pretože cenzúra v akejkoľvek forme a rozsahu má v prvom rade politický rozmer.  Nie je relevantné, či ide o obmedzovanie práv a slobôd v obci s pár stovkami obyvateľov, alebo má celoplošnú účinnosť.

Žijeme v demokratickom štáte, kde slobodu slova potvrdzuje a cenzúru zakazuje najvyšší zákon, máme možnosť vyjadriť svoj názor, máme slobodnú vôľu. Každý sa môže sám rozhodnúť, čo sa mu páči, alebo nepáči, či s informáciou súhlasí alebo nesúhlasí, verí jej, alebo neverí. Náš občan vie čítať, počúvať a dokáže porovnávať informácie o tej istej udalosti z rôznych zdrojov. Náš občan je rozhľadený.

Tak si myslím, že hru na cenzorov oficiálnych či ukrytých pod pokrievkou rôznych absurdít, netreba podceňovať. Česť za koňaky sa dá predať v každom období.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201