INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Bude Bratislava reálne bez hazardu?

Bude Bratislava reálne bez hazardu?

Okolo petície za Bratislavu bez hazardných hier bolo rozruchu až-až. Najskôr dodnes neobjasnená kauza stratených hárkov, potom rýchla zmena zákona, ktorá znížila kvórum hlasov potrebných na uznanie petície proti hazardu. Tá umožnila legitimizovanie petície s 98-tisíc podpismi. Toľko totiž zo 136-tisíc pôvodných podpisov stihli preveriť a teda toľko ich je právoplatných.

Petícia rozdelila Bratislavu na tých, ktorí majú pred očami červené súkno, len čo sa povie slovo hazard, nevidia, nepočujú, predkladajú rôzne analýzy, nie sú ochotní pozrieť sa napravo ani naľavo. Na druhej strane (samozrejme, okrem zarytých gamblerov a majiteľov herní) stoja tí, ktorým sa tiež nepáči množstvo herní, čo v Bratislave máme, ale zvažujú všetky pre a proti, dohliadajú dôsledky totálneho zákazu hazardu, vidia možnosti prijateľného kompromisu v regulácii hazardu. Podľa nich je lepšie mať hazard pod kontrolou.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo môže reálne nastať.

Prohibícia

História nás učí, že každá prohibícia sa skončila fiaskom. Spomeňme si napr. na totálny zákaz alkoholu v Amerike. Čierne pálenice, čierny predaj, viac alkoholikov, žiadne peniaze do štátnej kasy, len viac ziskov pre tých, ktorí s alkoholom kšeftovali.

Ale – skúsenosti v Európe (a celkom nedávne) máme aj z oblasti hazardu. Napr. v Taliansku po troch rokoch, čo bol hazard celoštátne zakázaný, ho museli opäť zlegalizovať. Práve preto, že čiernych herní pribúdalo, štát bol chudobnejší, kriminalita kvôli čiernym herniam vzrastala, dokonca aj počet tých, ktorí do nelegálnych herní chodili utrácať svoje peniaze. Spýtajte sa aj v českých mestách, kde petície hazard celoplošne zakázali.

Podobnú skúsenosť majú aj Poliaci. Po extrémnom priškrtení možností zahrať si v legálnych herniach sa začali množiť miesta, kde sa dalo hrať na tzv. kvízomatoch, čo síce vyzeralo ako previerka vedomostí, ale v skutočnosti išlo len o hazard, len v inom, ľúbivom šate. A navyše pre majiteľov to bola  podstatne lacnejšia alternatíva oproti klasickým herniam. Akurát štátu sa veľa neušlo…

Poliaci, ale aj Rakúšania legalizujú a regulujú hazard v kasínach. Noblesných, kam sa nikto sociálne odkázaný nedostane, kde je vlastne aj nulová kriminalita. Takúto šancu mala aj Bratislava. Sústrediť hazard do jedného mega kasína, dostať ho zo sídlisk a z centra mesta, mať ho pod kontrolou a mať z neho aj peniaze v mestskej kase.

Žreby, loto, stávkovanie

Kto si myslí, že zatvorením herní (mimochodom, väčšina z nich svojím vybavením, službami a úrovňou pripomína skôr noblesné kasína, než ponuré, zafajčené herne z dávnych čias), vymizne hazard úplne a z patologických gamblerov sa stanú vzorní občania, ktorí svoje peniaze míňajú len na zmysluplné veci, je na omyle. Legálny hazard totiž zostane. Veď za čo iné môžeme označiť hry ako Loto, Keno, predaj stieracích žrebov, ktoré už dávno nestoja euro ani dve? Tí, čo tipujú, vedia, koľko peňazí sa dá investovať do vidiny miliónovej výhry… Aj športové stávkovanie je svojím spôsobom hazard, akokoľvek sa jednotlivým športom rozumieme. A o ostatných stávkach (napr. na to, kto vyhrá voľby v Amerike či majstrovstvá sveta v hokeji) ani nehovoriac.

Argumentom za takýto druh hazardu môže byť, že zisky z neho nejdú do súkromných vreciek, ale na charitu (napr. stieracie žreby) alebo na podporu športu (Loto, Keno a pod.). Prečo je ale potom slovenský šport taký podvyživený? Že by bolo tých, ktorí míňajú peniaze na stávkovanie, bolo tak málo? Ak teda už nebudú herne, azda sa zvýšia zisky Tiposu a šport bude zažívať zlaté časy…

Zlaté časy internetu

Zatiaľ čo sa odporcovia hazardu bijú do pŕs, že sa postarajú, aby herne vymizli z povrchu zemského, majitelia internetových portálov, na ktorých sa hazardné hry hrajú, si mädlia ruky. Opäť sa im totiž zvýšia zisky.

Na internete totiž nikto nezistí, či hráč má 15, 18 alebo 60 rokov. Stačí, ak má po ruke nejakú kreditku a na nej peniaze. Takéto portály ponúkajú množstvo bonusov, aby nalákali viac a viac hráčov, čo si „kamenné“ herne často nemôžu dovoliť. Okrem toho mnoho prevádzkovateľov neplatí dane žiadne, prípadne len minimálne. Ani pri dnešnej technike sa totiž internetový  hazard a stávkovanie dá kontrolovať len do veľmi obmedzenej miery. Aj preto sa tak darí „čiernym“ internetovým herniam.

Obmedzenie podnikania

V neposlednom rade je otázne, či sa zakázaním herní neporušuje zákon o slobodnom  podnikaní. Keďže tento druh podnikania nie je zakázaný, mal by mať rovnaké podmienky ako iné druhy. Zostaňme takpovediac v rovnakých vodách. Zoberme si napr. všetky prevádzky, kde sa podáva a predáva alkohol. Alkohol určite nepatrí medzi zanedbateľné závislosti, alkoholikov ani v našom meste nie je málo, aj alkoholici prepíjajú všetky rodinné peniaze, navyše mnohí sú agresívni, ničia svoje rodiny nielen finančne, ale aj fyzicky. A o „krčmu“ len v Petržalke zakopnete na každom kroku. Napríklad na ceste po terase Vígľašská – Beňadická je ich šesť. Povolenie na ich prevádzku má svoje pravidlá, občas sa niekto sťažuje na hluk, opilecké hádky a prípadne aj bitky (žiadna podobná sťažnosť na miestny úrad či na políciu kvôli herni neprišla), ale aj keď sa to skončí nejakou pokutou, všetci nejako tolerujeme, že to ku „krčmovému“ koloritu nejako patrí a nikto nespisuje žiadnu petíciu za celoplošný zákaz podávania alkoholu.

Mestskí poslanci budú 16. februára rozhodovať, ako s petíciou za úplný zákaz hazardných hier (rozumej v tomto prípade zákaz kamenných herní a kasín) definitívne naložia. Či sa vydajú len populistickou cestou (veď sa blížia župné voľby) bez ohľadu na dôsledky, alebo do svojho rozhodovania zapoja aj zdravý sedliacky rozum.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201