INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Fašiangy a plesy, Herivaškovia a Turci

Fašiangy a plesy, Herivaškovia a Turci

Telefonovala mi istá známa z Petržalky a sťažovala sa, že tohto roku sa s mužom tak dlho pripravovali na ples, až napokon nikam nešli. A to už dokonca mali aj lístky. Nesťažovala sa však na manžela, ale na organizátorov. Ten ples sa mal v polovici januára konať v DK Zrkadlový háj a podľa oznamu z organizačných príčin z toho nebolo nič. Napokon sa vraj predsa len dočkali – maškarného plesu začiatkom februára na rovnakom mieste, ktorý organizovala mestská časť Petržalka.

Tento druh spoločenskej zábavky, ako v posledných rokoch už tradične, otváral Ples v opere. Všetko bolo nablýskané a poriadne drahé, skrátka také, ako si tamojší organizátori predstavovali. Samozrejme, vyskytli sa aj drobné problémy. Jedna všeobecne známa persóna sa údajne ponosovala na únavu – jej róba vážila celých šesť kíl. Istý občan z našej dediny to komentoval lakonicky. Koľko tehál podľa neho vraj mohla s rovnakou námahou za plesový večer na jeho stavbe poprenášať.
Takto, ladne, som sa dostal aj k plesom a fašiangom v rázovitej záhoráckej obci Štefanov. Málokde v širokom okolí sa týmto udalostiam venuje toľko pozornosti, príprav a počas pôstu aj nostalgického spomínania, ako práve tu. Plesy u nás tohto roku boli dva – detský a poľovnícky. Na detskom maškarnom sa neudialo nič mimoriadne, už aj preto, lebo najkrajšie masky mali tie isté deti, čo tradične. Aká nečakaná náhoda. Ostatným sa akosi nedarí.

Na poľovníckom plese to bolo oveľa zaujímavejšie, hoci k obľúbenej bitke medzi domácimi a cezpoľnými tentoraz nedošlo. Vyhrávali až dve kapely, vo vestibule občas dychovka a v sále celý večer a noc kapela so všeobjímajúcim repertoárom. Zaujímavé bolo ranné vyúčtovanie, chlapi z dychovky si totiž zapýtali viac.
Za zmienku stojí viacero vecí, spomeniem však len niektoré. Tombola, to bolo niečo! Televízor, práčka, mraznička, motorová píla, či nočné videnie pre poľovníkov. Môj sused Florián Cintula, napriek menu Florián nikdy nebol ani len členom hasičského zboru, v tombole získal vrece, ako tu hovoria mjech, kukurice, mjech pšenice a mjech jačmeňa. Ešteže chová holuby.

Nezranení účastníci sa nadránom mierumilovne rozchádzali do svojich príbytkov, pohodu však predsa len narušili dvaja cezpoľní. Asi dvadsiatku klobás, ktoré odovzdane po celý čas nad vchodom do sály viseli ako symbol poľovníckeho blahobytu, nečakane strhli a dali sa na útek. Chytiť sa ich nepodarilo, po náročnom večere totiž nikto nemal potrebnú rýchlosť.

Jediva však, ako vzápätí pri operatívnej inventúre vysvitlo, aj tak zostalo požehnane. Plno porcií sviečkovice, kilá rolády a salámy z diviny, pečené mäso, šunka, koláče, zákusky a iné. Upratovacia čata domov odchádzala obťažkaná ako za čias socializmu kuchárky zo školskej kuchyne.

Lenže, pozor! Plesom sa v Štefanove fašiangy nikdy nekončia. Sú tu ešte Herivaškovia, Turci a napokon aj pochovávanie basy. To posledné poznajú vari všetci, ale Herivaškovia a Turci? Fašiangy tradične trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Tá tohtoročná padla na osemnásteho februára. Utorok pred popolcovou je pravá chvíľa pre tých, čo sa za tajomnými názvami skrývajú.

Zo žijúcich dnes už nikto nevie kedy, prečo a  ako tie názvy vlastne vznikli. V dedine bolo už päť obrovských požiarov. Konkrétne napríklad spomínaní Turci dedinu vypálili v roku 1683. Nečudo teda, že fungujúci hasičský zbor je v nej už vyše stodvadsať rokov. A práve hasiči  sú aj za všetkými zvykmi.
Turci dnes chodia vyparádení v červených nohaviciach, bielych košeliach a čižmách. Kedysi sa aj ako branci pred domami s dievčatami lúčili tancom a červeným vínkom. Tanec zostal, vojenská služba už povinná nie je.
Herivaškovia, vždy podporovaní hasičmi, od nepamäti v maskách a krikľavých kostýmoch, spievajúc a vystrájajúc prejdú celú dedinu. Kedysi nosili palice a metly, aby trestali zlé deti. Hlboko v minulom storočí, ešte ako miestny nováčik, som palicou tiež dostal slušný nárez. Chvíľu bolo ticho, a potom sa celá procedúra opakovala. Znova nárez. Aby som nevyfasoval aj do tretice, jeden z miestnych mi pošeptal, nech sa za ten výprask poďakujem. Okamžite mi dajú pokoj. Predstavte si, fungovalo to.
A potom, že slovo ďakujem nie je zázračné!
Oskar Král

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201