INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Zákostolníci sú aj tam, kde kostol nemajú

Nedávno sa mi stala zvláštna vec. Bolo nedeľné ráno a ja som zistil, že naozaj nevyhnutne musím vysypať smeti. Kontajner na ne mám pri plote. Vo chvíli, keď som sa netoxický odpad chystal umiestniť práve tam, spoza plota od kostola, priletela fľaša borovičky. Prázdna. Keby tak plná, to by bolo iné, ale takto? To človeka akurát tak naštve. Ešteže ma trafila len do ramena. Okamžite mi bolo jasné, kto je páchateľ. Ako tu hovoria – zákostolníci. Zrejme už mali za sebou mimooltárne prijímanie.

Možno ste sa s týmto pomenovaním ešte nestretli, preto rád a ihneď vysvetlím. Zákostolník je človek, ktorý doma oznámi, že ide navštíviť kostol, nikdy tam však nedorazí. Myslím dovnútra. Za kostol, to áno. Aj som sa minule jedného z nich spýtal, v čom je čaro tejto disciplíny, dočkal som sa však len opovržlivého pohľadu, nie odpovede. Možno sa to raz dozviem.

Zákostolníctvo je holý fakt. Ak si však myslíte, že je to čisto dedinský fenomén, bez urážky, hrubo sa mýlite. Kľukatými a inými úvahami som dospel k definitívnemu záveru, že sa vyskytuje všade, lenže v rôznych podobách, v rôznych kostýmoch, má rôzne tváre. A zrejme je to aj akási doteraz neznáma deviácia, diagnóza, choroba.

Pred časom som v rádiu počul, že na Harvardskej univerzite robili výskum, ktorý ukázal, že ľudia najčastejšie klamú popoludní. No, akurát! To celkom určite obišli Slovensko. Inak by ten ich výskum jasne ukázal, že najviac klameme od rána do večera. Prípadne tiež v noci.

A teraž späť k tým podobám. Určite ste už niekde počuli toto: Prípad je v štádiu riešenia. Alebo: Práve sa pokúšame zadefinovať podstatu problému, prípadne – ešte je priskoro hovoriť o záveroch. Inými slovami, naši milí a úradne zodpovední zákostolníci ešte tú svoju pomyselnú borovičku nedopili. Až ju dopijú, prehodia fľašu cez plot. A trafia práve vás.

Vráťme sa však zo sveta veľkého biznisu, osudových rozhodnutí a veľkých blufov priamo do nášho mikrosveta. Sveta všetkého malého vrátane blufov. Niekedy tesne po nežnej revolúcii dcéra istej našej známej po veľkej tortúre získala titul MUDr. A vtedy jej šťastím rozkokošená mater kdekomu porozdávala ešte tlačiarňou voňajúce navštívenky, kde stálo, že ten titul získala istá K. von P. Bomba! Nie titul MUDr., ale to von. Ako sme sa ústne dozvedeli, vraj vysvitlo, že oni sú dediční grófi odtiaľ až potiaľ.

Inými slovami, práve sa nás pokúšala presvedčiť, že oni do kostola nejdú, oni ho priamo vlastnia. Pokiaľ viem, babka dotyčnej promovanej to dotiahla až na titul von kuchyňa, kde bola vedúcou. A ešte presnejšie to vystihla moja žena. Vraj mladá si na slovo von zvykla najmä počas štúdia, pretože práve to jej často hovorili na skúškach.

Slováci často tvrdia, že idú do práce. Či aj pracovať, to je otázne. Osobne som však v miestnej krčme bol svedkom nezvyčajnej hádky medzi dvoma mladými mužmi. Nezvyčajnej preto, že sa nezhodli v názore na to, ako riešiť istý problém u nich vo fabrike. Asi sa v živote za žiadnu stavbu chodiť nechystajú.

Pretože bývam za kostolom, zákostolník som vlastne aj ja. S číslom popisným, úradne potvrdené. S tým už nič nenarobím. Sú však aj horšie postihnutia ako zákostolníctvo – závisť, zákernosť, zadubenosť. Ak tie slová poznáte len v lexikálnej podobe, blahoželám!

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201