INZERCIA +421 905 273 416, +421 905 273 414

Kde je naša sila

Kde je naša sila

Kedy získa človek nezdolnú silu, kedy sa stáva vo svojom prostredí hrdinom? A záleží mu na uznaní? – Čítala som cez sviatky tri knihy od troch úplne rozdielnych ľudí: Emílie Novoveskej, Miroslava Štěpána a Petra Uhla. Emília Novoveská je pseudonym prostej ženy, ktorá si po celý život písala denníky. Napísala vyše tritisíc strán a spisovateľ Rudolf Sloboda ich literárne spracoval. Je to presvedčivý záznam života polosiroty, slúžtičky, ženy v manželstve s čudákom, matky šiestich detí. Pretĺka sa životom a – povedané so Slobodom – vo svojich zápisoch dáva najavo svoju morálnu prevahu nad všetkými, ktorí jej robia zle. A práve táto morálna prevaha nad „nepriateľmi“ jej dodáva onú nezdolnú silu, ktorá je nepochopiteľná pre nášho rozmaznaného moderného človeka. Moderný, či „moderný“ človek predovšetkým neznesie, aby trpel, píše Rudo Sloboda. Chce sa zabávať. „Utrpenie akoby bolo z iného sveta, nie pre ľudí, a preto sa mu každý vyhýba. A čím viac sa mu vyhýba, tým viac trpí, lebo sa uťahuje do ulity svojho ega, ktoré samo osebe je púhou abstrakciou a nedokáže v nás urobiť nič, prípadne práve len NIČ.“

Práve nad touto ničotnosťou som premýšľala pri čítaní knihy Miroslava Štěpána Muj život v sametu aneb Zrada přichází z Kremlu. Miroslav Štěpán bol vysoký funkcionár bývalého režimu. Práve on mal nahradiť starých mužov vo vedení štátu. Nežná revolúcia spôsobila aj zvrat v jeho dovtedy úspešne naštartovanej kariére. Na začiatku šikovný a úspešný inžinier, prostý chlapec z prostých pomerov, ale s veľkým talentom, mohol byť tiež morálnym hrdinom. On sa však rozhodol využiť – každú príležitosť. Spomína si, ako raz v deň volieb (ktorých výsledky poznali skôr, ako sa uskutočnili), prišiel za ním jeden veselý súdruh. Položil na stôl spola vypitú fľašu slivovice, nalial a povedal: „Ty cype jeden, ty vole jeden, tady nebudeš! Já mu říkám: No počkej, soudruhu Koldře, jak to myslíš, že tady nebudu, o tom nerozhoduješ! Mně řekli, že tady mám perspektivu a že tady budu jednou i tajomníkem! A on na to: Ty cype jeden, tady sa na to vyser, tady mužeš být vždycky! Víš ale, kde tě potřebujeme? Ty musíš jít do mládeže! Tam musí přijít nějaký mladý chlapík jako ty! Já se za tebe přimluvím!“

Miroslav Štěpán bez rozpakov využil tohto primitívneho, ale mocného šéfa – a jeho hviezda začala stúpať. Morálka? Čo je to, keď ide o kariéru? Sám sa stal čoskoro mocným šéfom, a bol by takým mocným, až kým by sme nepomreli. Mocnému nikto nemôže robiť zle, lebo sa ho všetci boja.

Z celkom iného cesta je Petr Uhl, pôvodným povolaním strojný inžinier, životným postojom bojovník proti ponižovaniu človeka. Bol to on, kto „spustil“ nežnú revolúciu, keď na Západ vyslal správu o mŕtvom študentovi Martinovi Šmídovi. Dodnes nie je jasné, kto a prečo mu túto správu podsunul a Petr Uhl sa za jej šírenie ospravedlnil, lebo to považoval za svoje profesionálne zlyhanie (!), isté je, že ak by boli zvíťazili „mocní“ muži, Petr Uhl by možno z väzenia viac ani nevyšiel. Vo svojom životopisnom rozprávaní so Zdenkom Pavelkom Dělal jsem, co jsem považoval za správné ani raz nehovorí o svojom utrpení. Pritom bol za odpadlíctvo od režimu – disidentstvo – väznený dokopy viac ako deväť rokov. Najviac zo všetkých disidentov. Ale zo všetkých jeho skutkov cítiť práve onú morálnu prevahu. Porovnávam si jeho život so životom iných disidentov, (ktorých knihy som čítala). Napr. Havlovým – jeho najsilnejšou zbraňou bolo – podľa mňa – zdvorilé opovrhovanie kultúrnymi barbarmi. Petr Uhl konflikt kultúr vnímal rovnako silno, ale inak. Keď ho prvý raz zatýkajú, esenbáci sa prehrabovali v knižkách v piatich jazykoch. Nielenže im nerozumejú, oni nevedia tie jazyky ani rozlíšiť. A tak do protokolu diktujú: „kniha v cizí řeči“. Je to zahanbujúce a ponižujúce. Pre jeho väzniteľov.

Vrátim sa k otázke zo začiatku: kedy získa človek nezdolnú silu, kedy sa stáva vo svojom prostredí hrdinom? Myslím si, že vtedy, keď žiadne hrdinstvo nie je preňho cieľom samo osebe. Keď robí to, čo považuje za správne. A cíti svoju morálnu prevahu – hoci by ho hnali uličkou hanby ako svojho času toho, čo sa nám práve nedávno narodil.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 416,  0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201