INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Baví ma to, ostatné je pominuteľné

Baví ma to, ostatné je pominuteľné

S Mariánom Janíkom sa poznám z Wolkrovej Polianky. Nie, nie z liečebne – bola a je to celoštátna literárna súťaž. Kto tam zvíťazil, ten vykročil ku knižke. V roku 1987 sa stal laureátom práve on. Nadaný, vzdelaný a rozhľadený chlapec, absolvent Vysokej školy technickej v Bratislave. Zvíťazil suverénne s poviedkou Zenko. Ale už vtedy povedal, že v šestnástich rokoch napísal filmový scenár, ba mal aj dva pokusy o rozhlasovú hru. Potom sa na tri desaťročia odmlčal. Tvoril – ale ako statik, nie spisovateľ.

Je v tom rozdiel? Musí viac vymýšľať spisovateľ alebo technik, projektant, keď rieši ťažký stavebný príklad?

– V statike je to zariadené tak, že vymýšľa architekt a statik si potom láme hlavu, ako uskutočniť jeho často bláznivé nápady. Čiže v statike nie je čas na vymýšľanie, je to práca hlavne o zodpovednosti a veľkých kompromisoch medzi možným a nemožným. No a čo sa týka vymýšľania v polohe spisovateľa, tak tu o vymýšľaní hovoriť nemôžem. Zrod literárneho textu je vecou určitej danosti, ktorá vzniká v hlave na popud rôznych impulzov. Je veľmi mylná predstava mnohých čitateľov, že autor si každý deň sadá za stôl s úmyslom niečo vymyslieť. Ja si sadám za stôl až v momente, keď mi určitý text dozrel v hlave a treba ho prepísať na papier. Familiárne hovorím tomuto procesu ,,preklápačky“. V polohe vymýšľania sú azda len pomenúvania postáv a možno niektoré technické detaily textu. Ostatné je jednoducho dané.

Už vtedy v roku 1987 na Wolkrovej Polianke si mi povedal: ukazuje sa, že väčšie úspechy v literatúre dosahujú ľudia, ktorí sú v inej praxi. Potvrdil si si to v živote?

– Aj áno, aj nie. Asi je ťažké definovať, čo oslobodzuje autora pri tvorbe. Možno moja odpoveď vtedy súvisela s absenciou životných skúseností. Teraz s odstupom času ani tak nevnímam problém profesia verzus autor, ale je to skôr problém autor verzus spoločnosť. A ak chce autor niečo spoločnosti povedať, mal by ju dobre poznať, lebo len potom vie, čo jej chce povedať cez vlastné videnie sveta. A aby tá výpoveď nebola príliš naivná, nastupuje fenomén životných skúseností. Mal som isté obdobie, keď som čítal autorov od začiatku. Najprv som si prečítal jeho prvotinu (debut) a potom ostatné diela postupne ako vychádzali. Bolo to časovo náročné čítanie, ale práve pri tomto type čítania bolo krásne vidieť, s akou naivitou vstupoval autor do spoločnosti a ako sa ňou postupne vyrovnával. Myslím si, že mnohí autori by aj radi zabudli na svoju prvotinu.

Veru… Ty si spisovateľstvo prirovnal k sochárstvu – aj spisovateľ musí vedieť, čo chce urobiť…

– Možno mi neuveríš, ale prvotný text píšem zásadne plniacim perom. Guľôčkovým perom som nenapísal ani slovo. Neviem tento rituál vysvetliť. Možno ma to psychicky prenáša do polohy autorov z devätnásteho storočia, keď nepoznali televíziu a boli odkázaní na svoju fantáziu, ktorú tak úžasne vedeli preklopiť do literárneho textu. Moje rukopisy vyzerajú ako nejaké školské zadania. Stovky strán úhľadne napísané bez jediného škrabanca. Až potom nasleduje prepis do počítača, hladenie, korektúry a tak ďalej.

Ty si naozaj zvláštny – píšeš si, ale nepublikuješ. Po dlhej odmlke si zvíťazil v súťaži pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku Dráma 2012 s hrou Autista. Siahol si do súčasnosti – vlastne to bolo krédo aj na začiatku tvorby. Môže ešte umenie odkryť a zapôsobiť silnejšie v situácii, keď ho prehlušujú všelijaké reality šou?

– Môj osud nie je zvláštny len v tom, že som sa na desaťročia odmlčal, ale aj v tom, že popri snahe pristáť na literárnom poli som objavil v sebe danosti dramatika. Táto situácia nastala asi pred ôsmimi rokmi, keď som dokončieval svoj prvý veľký román Pasák. Reality šou je realita, ja sám sa bez problémov pozriem aj na naivné romantické filmy. Problém nevidím v reality šou, ale vo vzťahu rodičov a detí. Tu začína vyrastať vzťah k umeniu, jeho kvalita a kvantita. Vzťah k literatúre sa formuje už v útlom detstve. Veľmi pekný príklad, ktorý zasiahol aj do môjho umeleckého života, môžem uviesť zo súčasnosti. Tisícky čitateliek sa nabažili ženským románom a teraz chcú už viac. Akoby ich ženský román vychoval, čo je fajn, a teraz v polohe skúsených čitateliek začínajú siahať po kvalite.

Poďme k tvojmu víťazstvu v Dráme 1012 – kde, na ktorej scéne uvidia diváci tvoju víťaznú hru?

– Položila si mi nepredstaviteľne ťažkú otázku. Poviem ti úprimne, že slovenským divadlám rozumiem ešte menej ako slovenským vydavateľstvám. Sú to kamenné pevnosti a ja som zatiaľ nenašiel vchod, ktorým sa do nich vchádza. To by však nebola tá najväčšia tragédia, horšie je, že v týchto pevnostiach pracujú ľudia, ktorí nedokážu autorovi odpovedať ani esemeskou. Jedinú odpoveď na moje ponuky (ponúkol som už štyri hry) som dostal od pána Nedielku, riaditeľa trnavského divadla. Na kultúrnosť národa sa mi jedna odpoveď zdá veľmi málo. A to som získal aj 2. cenu Literárneho fondu za hru Hviezdy a hviezdičky. Tak trochu mi je aj ľúto, že každoročné obrovské úsilie Divadelného ústavu, ktorý Drámu organizuje, akoby nebolo docenené.

Žiješ v Petržalke so svojou rodinou už 27 rokov. Aj to je pre teba inšpiračný zdroj? Sídlisko a jeho obyvatelia?

– Spomínam si, ako som v roku 1966 prišiel na Ostredky a bolo mi strašne clivo za dedinským prostredím (Bernolákovo). Potom som prišiel do Petržalky a bolo mi clivo za Ostredkami. Teraz žijem už 27 rokov v Petržalke a ďalšia zmena by mi opäť privolala určitý druh clivoty. Petržalka sa vypracovala na krásne sídlisko, ktoré nie je tak nezmyselne zahusťované ako napríklad Ružinov. Inšpirácia prichádza nečakane a vtedy neskúmam, odkiaľ sú ľudia. Môžu ma inšpirovať osudy ľudí, u ktorých sa až neskôr dozviem, že sú z Petržalky.

Umenie musí byť pravdivé, každá stavebná jednotka musí mať pevný základ, hoci stavba je vždy v rukách konštruktéra (umelca). Pravda – to je vždy odvaha…

– Pri tejto otázke si spomínam na základnú otázku, ktorá mi dlho nedávala spávať. Prečo je jedno dielo úspešné a druhé nie. Často aj útla knižka do 150 strán sa stane svetovým bestsellerom, inokedy autor napíše tisícky strán a nie a nie sa presadiť. Možno odpoveďou na túto záhadu je: základom je úprimnosť. Ak nie je úprimnosť súčasťou pevnej skladby diela, úspech sa nedostaví.

Súhlasím. Môžeš si dovoliť vystúpiť pred verejnosť s tým, že nemáš ujasnenú predstavu o povahe sveta, ale počas tvorby sa k niečomu dostaneš? Takto som sa ťa na to pýtala aj pred tými mnohými rokmi – neodpovedal si…

– Neodpovedal som, lebo som bytostne cítil, že moje životné skúsenosti ma neoprávňujú vstúpiť do literatúry. Ani netušíš, ako presne si vystihla svojou otázkou moment, keď som sa rozhodol, že zavriem všetky okná svojho vnútorného sveta a ponorím sa do života, aby som si mohol neskôr dovoliť vystúpiť pred verejnosť. Len sa to trošku natiahlo…

Aký je rozdiel medzi Marianom Janikom, víťazom Wolkrovej Polianky 1987, a inžinierom Mariánom Janíkom, podnikateľom a statikom?

– Na prvý pohľad žiadny, ale v skutočnosti zásadný. Vtedy som ešte nedokázal ovládať svoj vnútorný svet, čo sa prejavovalo napríklad v introvertnom konaní. Dnes viem presne oddeliť svoj tvorivý vnútorný svet od reálneho sveta. Podnikanie by som do tohto problému neťahal. Ide o bytostnú rutinu.

Pribudli roky, skúsenosti, manželka, deti, vnúčatá. Stratilo sa niečo?

– Nemám pocit, že by som mal niečo z minulosti ľutovať. Osobný život mi priniesol krásne chvíle, dnes sa vytešujem z dvoch vnúčat, a po umeleckej stránke som si povedal: baví ma to, je to súčasť môjho života, ostatné je pominuteľné.

Ten, kto dokáže prerozprávať skutočnosť, dokáže zaujať – povedal si mi. Stačí zaujať?

– Zaujať čitateľa alebo diváka, to je len začiatok. Kedysi som povedal, že spisovateľ je za svojho života schopný napísať maximálne päť románov. Myslím románov, do ktorých vloží časť svojej duše. Pokúsim sa niečo z tohto splniť.

Želám ti veľa čitateľov a divákov

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201