INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Petržalka chystá rozpočet

Petržalka chystá rozpočet

Poslanci budú na svojom decembrovom zasadnutí schvaľovať rozpočet. Momentálne sa dolaďujú príjmy, ale najmä výdavky, mestská časť  starostlivo zvažuje každú položku. Treba vziať do úvahy všetko, čo mestská časť musí „zaplatiť“. Starostlivosť o školy, škôlky, seniorov, odkázaných na sociálnu výpomoc, o čistotu, zeleň… najskôr treba naplniť literu zákona, a teda aj prenesený výkon štátnej správy, na čo už dávno peniaze od štátu nestačia a musí vypomôcť petržalský rozpočet – na matriku, stavebný úrad, školy… Až keď odrátame, čo je nevyhnutné, až potom sa dá diskutovať o tom, ako sa rozdelí zvyšok.

V tom je príprava petržalského rozpočtu totožná s tvorbou domáceho rozpočtu. Zrátame si, koľko peňazí máme (mesačne dostaneme), musíme si vyčleniť financie na nájomné, jedlo, vzdelávanie detí, prípadne úvery a až potom môžeme rozmýšľať, čo so zvyškom. Či odložíme na dovolenku, na nové auto, na oblečenie… A keď sa rozhodneme kúpiť napr. auto, či budeme mať aj na jeho prevádzku – benzín, poistku, pneumatiky, bežnú údržbu…  Chceli by sme možno všetko naraz, ale prikryť sa môžeme len takou perinou, na akú máme. A takto pri rozhodovaní o rozpočte musia rozmýšľať aj poslanci. Určiť si priority, smerovanie, alebo rozdeliť financie na drobnosti.

M.Štefánik, prednosta
ing. M.Štefánik, prednosta

O hospodárení  Petržalky sme sa rozprávali s prednostom miestneho úradu Ing. Miroslavom Štefánikom, MBA.

Ktoré kritické momenty vnímate pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu?

Určite by som spomenul miestny poplatok za rozvoj, solidaritu s malými mestskými časťami, nedostatočné finančné krytie preneseného výkonu štátnej správy či riešenie nedostatočného ohodnotenia nielen učiteľov, ale aj pracovníkov v sociálnej oblasti, najmä opatrovateliek.

Pri poplatku za rozvoj stále nie je jasné, či ho vôbec mesto zavedie, v akej výške a s akými pravidlami a dopadmi pre mestské časti. Pokiaľ ide o solidaritu, napriek uzneseniu mestského zastupiteľstva z decembra minulého roka primátor Bratislavy spustil proces zmeny štatútu až v týchto dňoch a preto tiež nie je jasný výsledok, teda či na budúci rok už budeme prispievať menej, než doterajších 600-tisíc eur. Prenesený výkon štátnej správy, to sú činnosti, ktoré si u nás objednal štát. Nedal nám však na ich zabezpečenie dostatok peňazí, a tak musíme doplácať zo svojho. Najvypuklejšie je to v oblasti stavebného úradu či školstva. Spolu takmer dva milióny eur, ktoré by sme mohli použiť inde, doplácame na štát v rámci prenesených kompetencií. Naším bolestivým miestom, aj keď sa stále hovorí len o nedostatku miest v materských školách, je aj finančné ohodnotenie napríklad opatrovateliek, ktoré majú zúfalo nízke platy a aj z tohto dôvodu ich máme nedostatok. A s tým by sme sa mali popasovať.

A nemôžem nespomenúť parkovaciu politiku, pretože aj to bude tlak na rozpočet, akurát v tejto chvíli stále nevieme, aký. Stále nie je jasný pomer rozdelenia nielen kompetencií a úloh, ale ani financovania celého projektu medzi mestom a mestskými časťami.

Našla mestská časť okrem rozpočtu aj iné zdroje financovania pre naplnenie svojich priorít a plánov? Ak áno, koľko to bolo a na čo ste ich použili?

Neustále sa snažíme využívať všetky dostupné možnosti na získanie dodatočných financií z dotácií, grantov či rôznych výziev či už od vlády a ministerstiev, zo štrukturálnych fondov ale aj iných inštitúcií. Vlani sme  takto mohli realizovať projekty za 150-tisíc eur. Napríklad sme mohli zdigitalizovať Artkino v DK Zrkadlový háj, opraviť komunikáciu pri dome na Beňadickej,  vyše 50-tisíc išlo na spoluprácu s občianskymi združeniami v oblasti športu a kultúry.  Peniaze z vládnej dotácie (360-tisíc eur) na rekonštrukciu materskej školy na Vyšehradskej zostali v rozpočte aj na ďalší rok, keďže ešte nie je ukončené verejné obstarávanie. Z ministerstva školstva sme dostali dotáciu 81 300 eur na rekonštrukciu a vybavenie telocviční a ich, míňať ich tiež budeme až na budúci rok. Na osadenie 15 cyklostojanov  (cyklostojanov ( 1ks ku každej ZŠ a 4 ks pre plaváreň) sme dostali 1 800 eur od BSK.

V týchto dňoch pripravujete rozpočet na ďalší rok. Ktoré oblasti v ňom predstavujú najväčšie výdavky?

Zatiaľ to vyzerá tak, že najviac peňazí pôjde opäť do oblasti školstva. Odborní pracovníci zatiaľ postavili návrh rozpočtu na prioritných cieľoch, ktoré si poslanci schválili na začiatku volebného obdobia, a taktiež Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý vo svojej časti Zásobník projektových zámerov obsahuje ďalšie projekty, ktoré by sa mali v réžii mestskej časti realizovať. Zabezpečiť musíme prenesený výkon štátnej správy, povinnosti, ktoré nám kladie legislatíva a pokračovanie v tých investíciách a projektoch, ktoré sme už rozbehli. K dispozícii máme aj „ušetrené“ financie z minuloročného dobrého hospodárenia, tie by mohli ísť napríklad na väčšie opravy ciest, parkovísk a chodníkov.

Svoje priority predložili aj poslanci. Dokáže ich rozpočet pokryť?

Každý poslanecký klub dostal, tak ako po minulé roky, priestor na presadenie svojich priorít. Samozrejme každý z nás by chcel čo najviac miest v materských školách, modernizované základné školy, opravené a zrekonštruované sociálne zariadenia, cesty, nové parky, ihriská… Prikrývať sa môžeme však len takou perinou, na akú máme. Je už takmer tradíciou, že poslancov zaujíma predovšetkým tá výdavková časť, ale rozpočet má samozrejme aj svoju príjmovú časť, nie je nafukovací a musí byť zo zákona vyrovnaný. Z podkladov od klubov do budúcoročného rozpočtu vyplývajú plány, ktoré presahujú disponibilné financie a preto bude na ich dohode, ktoré z nich sa budú realizovať, ktoré sa posunú alebo zmenia.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201