INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Vyrastie stovežatá Bratislava?

Vyrastie stovežatá Bratislava?

Dá sa na vykurovaní ušetriť 900 eur, ak vás to ročne stojí 300 eur? Podľa niektorých mestských poslancov áno. Veď toto bol hlavný dôvod, prečo zastupiteľstvo hlavného mesta schválilo odpájanie sa ľudí od centrálnych kotolní. Poďme však vyvrátiť aj ďalšie nezmysly. 

Jún 2013
Skupinový záujem prerástol verejný záujem
Rozbíjanie centrálneho vykurovania bolo odôvodnené tým, že „Ide o reálnu požiadavku obyčajných ľudí, ktorých sa pod petíciu podpísalo takmer 12 000 z celého Slovenska, z toho približne 5 000 z Bratislavy, a ktorí môžu výstavbou technicky vhodnej a životnému prostrediu ohľaduplnej domovej kotolne ušetriť ročne na jednu bytovú jednotku až do 300 eur.“  Podľa ďalšieho poslanca parlamentu, ktorý za to dokonca loboval novelou v Národnej rade Slovenskej republiky, sú odhady o šetrení dokonca na úrovni „300-900 eur na jednu domácnosť za rok.“ Takže 5 000 podpisov v Bratislave, ktoré sú evidentne skupinovým záujmom, prerástli verejný záujem. A tým je ochrana ľudí a strategického majetku.

Čo sa nehodí, to sa prekrúti 
K demolácii centrálneho vykurovania prispel aj Richard Sulík. Priamo túto myšlienku podporoval, lebo sa nedokázal vysporiadať so základným pochopením konceptu verejných služieb. Sulík tvrdí: „Európska komisia má síce záujem o centrálne zdroje tepla a chladu, ale len vtedy, keď sú účinnejšie a efektívnejšie. Toto nie je ten prípad. Tu ide len o to, že veľa drobných odberateľov sa má skladať na zisky alebo na nehospodárne fungovanie alebo rozkrádanie vo veľkých teplárňach.“ Takže, keď sa niekomu nehodí stanovisko EÚ, tak sa jednoducho prekrúti. Naopak, nové sídliská v Nemecku či Francúzsku sa stavajú na báze centrálnych dodávateľov tepla, zvlášť, keď ešte robia i navyše, napr. elektrickú energiu, ktorú dodávajú do siete. A to je predsa i naša Petržalka.
Namiesto šerenia to ťažko zaplatíme 
Rozhodnutia sa majú prijímať z hľadiska dopadov. Ináč sú rizikom, presnejšie hrozbou. Presne to spôsobila skupina mestských poslancov. Týmto návrhom pustí kohútik zbytočných výdavkov. Som zvedavý, do akej ulity zalezú autori tohto nápadu, keď sa odpájaním od centrálneho vykurovania prenesú náklady na ostatných odberateľov, na školy, knižnice, sociálne zariadenia, bazény, ostatné bytové domy… A nebudú to malé peniaze. Alebo prídu s nápadom vybudovať v školských areáloch kotolne, v dvoroch denných centier drvičky na drevotriesku a pri bazénoch nainštalovať plynové kotolne?

Politické pašeráctvo 
Iné, vhodnejšie pomenovanie na to, ako sa tento problematický materiál na rokovanie zastupiteľstva dostal, asi neexistuje. Považujem to za podvod na poslancoch,  nakoľko tento materiál mestská rada odmietla zaradiť na rokovanie zastupiteľstva,  a tiež samotné zastupiteľstvo tento návrh zamietlo zaradiť na svoje rokovanie. Poslanec Vetrák nekorektným spôsobom počkal na bod Rôzne a tam prepašoval svoj materiál na hlasovanie. Čím doktor práv a predseda komisie na ochranu verejného záujmu vedome porušil rokovací poriadok, konkrétne článok 5, bod 27 a dokonca aj Štatút hl. mesta Bratislavy.

Po vlastných kotolniach vlastné studne a žumpy?
Zdá sa, že Bratislava bude pomaly stovežatá ako Praha. Nie kvôli historickým vežičkám, ktoré stovežatej dávajú cveng, ale kvôli výstavbe komínov na panelákoch. V hlavnom meste sa v mene fiktívneho šetrenia peňazí ľudí začalo s demoláciou centrálneho vykurovania. Možno neskôr bude nasledovať nápad, aby si ľudia v mene šetrenia mohli pred panelákmi kopať studne, lebo to bude lepšie ako vodovody. Alebo poďme do stavania žúmp pod oknami panelákov, možno budú lacnejšie ako kanalizácia. Od takýchto pánov nikto nevie čo môže čakať…

kotolňa, komín, panelák

Október 2015

Čo potom a ako ďalej?

Primátor uznesenie, o ktorom je reč, podpísal aj napriek námietkam poslancov, ktorí zaň nehlasovali, vrátane mňa. Apelovali sme na to, aby tak nerobil, lebo je to nezákonné. Pre mňa, v postavení petržalského starostu, zostáva nezákonným naďalej, je i nevykonateľné, keďže bolo prijaté  v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva. Nie že nemalo byť predmetom rokovania, ono nesmelo byť! Obsahovo je tzv. uznesenie zlepencom prianí navrhovateľa, kompilát povytŕhaných ustanovení z viacerých právnych noriem a dokumentov, účelovo, lobisticky záujmovo pospájaných. Ak sa v zlepenci blábolí o akomsi „jednotnom postupe“ všetkých starostov v tepelnej energetike mesta, potom sa to nedialo ani v súlade s čl. 8 Štatútu hl. mesta Bratislavy, ktorý upravuje vzťah mestského zastupiteľstva k miestnym zastupiteľstvám. Podľa ods. 1 Ak mestské zastupiteľstvo prerokúva materiály celomestského charakteru, ktoré sa dotýkajú záujmov mestskej časti, prijme príslušné uznesenie až po predchádzajúcom prerokovaní stanoviska miestneho zastupiteľstva dotknutej mestskej časti.“  To sa nestalo. Nestalo sa ani to, čo požaduje ods. 2: „ O zaujatie stanoviska miestneho zastupiteľstva požiada primátor starostu dotknutej mestskej časti. Ak starosta neoznámi primátorovi do jedného mesiaca odo dňa požiadania stanovisko miestneho zastupiteľstva, má sa za to, že miestne zastupiteľstvo nemá pripomienky.“  Takže tzv. uznesenie, výstižnejšie zlepenec je nulitným právnym aktom. Chladnokrvne obídenie Petržalky a ďalších 16 mestských častí tiež o mnohom vypovedá. Napríklad, že si niektorí mestskí poslanci, ktorí zaň hlasovali, pomýlili storočie. Lebo už štvrťstoročie neplatia vzťahy nadriadenosti a podriadenosti medzi hlavným mestom a jeho mestskými časťami. Žiadne KNV, ani ONV.

Úmysel a cieľ je jasný – ovplyvňovať starostov

Nijaký ústavný článok o „vedúcej úlohe“  poslancov mestského zastupiteľstva na celom území Bratislavy – a neobmedzene.  Niet takej právnej ani organizačnej normy, ktorá by oprávňovala mestských poslancov, aby svojvoľne ukladali ktorémukoľvek starostovi mestskej časti nimi povymýšľané povinnosti nad rámec zákona, nútili ho k iným a ďaľším úkonom, než od neho požaduje príslušná legislatíva, vsúvali do procesu jeho zákonného rozhodovania slová či slovká, paragrafy či názory takého či onakého úradníka v Bruseli. Zmysel a cieľ je jasný – ovplyvňovať a meniť rozhodnutia starostu v mestskej časti v prospech individuálneho, skupinového a menšinového záujmu na úkor väčšiny. Zlepenec je návodom na porušovanie  príslušných zákonov, ktoré platia v konkrétnom rozhodovacom procese preneseného výkonu štátnej správy – stavebného úradu. Ako štatutárny zástupca mestskej časti Petržalka mám i povinnosť v zmysle § 8, ods. 3,  zák.  č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení majetok obce zveľaďovať a zhodnocovať a v jeho celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Systém CZT je majetkom obce. Patrí Petržalke. V nej teplom a teplou vodou zásobuje 39 tisíc bytov, 54 zariadení materských, základných, stredných, vysokých škôl a zariadení vedy, 17 zdravotníckych zariadení a 149 objektov terciárnej sféry. To je verejný záujem, to je záujem obce, väčšiny obyvateľov Petržalky. Rozhodovať môžem, musím a budem len na základe platných zákonov. Teda nie z vôle menšiny poslancov mesta a na základe ich zlepenca.

Vladimír Bajan, starosta Petržalky    

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201