INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Kraje – áno! Či – nie?

Kraje – áno! Či – nie?

V rokoch 2005 – 2009 bol Vladimír Bajan predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. Zaužívane – županom. Dnes sa súčasný predseda Pavol Frešo  dáva predvolebne, agitačne, verejne počuť, že „bratislavská župa je na druhom mieste v rámci finančného zdravia“ a že dlh, ktorý „zdedila“, znížila o polovicu. Odpoveď na reči o dlhovom „dedičstve“, ale aj iné župné viditeľnosti a neviditeľnosti sú už v nasledujúcom redakčnom rozhovore. 

Ste Frešovým predchodcom, reč je teda o vašom dlhovom „dedičstve“. Ako hlboko ste zaťali sekeru do „finančného zdravia“ BSK, že vášmu politickému potomkovi nestačili ani dve volebné obdobia na to (čo je osem rokov!), aby kraj pod jeho vedením úplne „vyzdravel“?

Ak nechcem použiť rovno slovo klamstvo, tak ide o zjavnú nepravdu. Keď som v roku 2009 odchádzal z funkcie predsedu BSK, bola zadlženosť samosprávneho kraja na úrovni 20,3 %  bežných výdavkov. Bola to najnižšia zadlženosť zo všetkých ôsmich krajov, napr. Banskobystrický mal 37 % a Košický až 48 % zadlženosť. Dnes, keď sa končí druhé funkčné obdobie Pavla Freša,  je zadlženosť BSK na úrovni 29,67 %. To som si nevymyslel, to je údaj MF SR a INEKO zo 6. októbra 2017. Doterajšie vedenie BSK neznížilo zadlženosť kraja o polovicu, ako tvrdí môj nástupca, naopak, ono ju do roku 2017 zvýšilo  z 20,3 % na 29,67 %, čo je navyše ďalších takmer 10 %. Inak  povedané – župa finančne rokmi neozdravela, ale ochorela.

Nie je pravda ani to, čo tiež tvrdí Pavol Frešo, že BSK je dnes na druhom mieste vo „finančnom zdraví“. Z ôsmich samosprávnych krajov je na štvrtom mieste, pred ním sú ešte kraje Nitra, Trenčín, Žilina. Neteším sa tomu, ani nikomu nevyčítam. Ale ani toto som si nevymyslel, aj to je údaj MF SR a INEKO zo 6. októbra 2017. Keď som už pri číslach: V čase môjho odchodu z BSK v roku 2009 mal kraj úvery vo výške 19 mil. eur. V súčasnosti sú jeho úvery vo výške 37 mil. eur, a to i napriek tomu, že má ročne o 30 mil. eur vyššie príjmy (zo štátneho rozpočtu), ako mal kraj pred ôsmimi rokmi.

Volebná kampaň každým dňom hustne a drsnie. Verejné zvady v priamom prenose. Kto koľko dal na kampaň, kde na to vzal, za kým je aký oligarcha, kto je vo voľbách za seba a kto nastrčený biely kôň, kto bude naozaj vládnuť kraju a len ho vyciciavať… a iné prekárania,  podozrenia, obvinenia.

Každému, kto vidí bilbordy a masívnu kampaň musí byť jasné, že ani jeden z najvážnejších kandidátov na predsedu nemohol dodržať zákonom stanovený strop 250-tisíc eur. U niektorých je to zvlášť vypuklé – napr. u pána Kusého. Ale, ak sa nemá táto situácia skúmať a vyhodnocovať, radšej takýto zákon zrušme. Toto ma však netrápi až tak ako to, čo všetko sú schopní kandidáti vo svojej volebnej kampani použiť. Jeden mätie voličov o mestskej a prímestskej doprave zadarmo, druhý splieta stavanie garážových domov, tretí melie o výstavbe nových materských škôl, štvrtý hrá s občanmi nekorektnú hru „postav si svoje ihrisko na juhu Petržalky“ a tak ďalej… Pritom vedia (dúfam), že na nič z toho nemá župa kompetencie, a tým pádom ani financie. Občanov – voličov úmyselne zavádzajú. Potom sa ale nečudujme, že práve títo občania majú v kompetenciách miest a krajov absolútny chaos.

Janíkove role, október 2017

V samospráve, vrátane krajskej, sa realizuje skoro tretina štátneho rozpočtu. Z kampane sa však nedozvieme, ako chcú kandidáti riešiť vážnu otázku seniorov, čo s nedostatočnými službami v oblasti špecializovanej starostlivosti o ľudí s rôznym postihnutím či handicapom. Ako ďalej s integrovanou dopravou, ktorá by zásadným spôsobom mohla pomôcť aj Bratislave?  Alebo čo s osemročnými gymnáziami, nad počtom ktorých zalamujú odborníci rukami? Petržalčanov zaujíma aj to, čo bude s divadlom Aréna – bude sa rekonštruovať? Ako reálne využijeme takmer 10-hektárový pozemok na juhu Petržalky na športové účely nadregionálneho významu? Alebo budeme naďalej túto tému využívať len na politický boj? Toto sú konkrétne problémy nielen mňa, ako starostu, ale aj ako voliča a na ktoré stále čakám odpovede.

Zato samospráva miest a obcí je preosiata zo všetkých možných strán a uhlov. Občan pozná svoje mesto, svoju obec, v rukáve má ich kompetencie, je mu známy obsah, cíti ich dopad, reaguje, formuje ich a vo voľbách svojou volebnou účasťou aj vyhodnocuje.

Obecná samospráva sa blíži k existenčnej tridsiatke rokov. Je staršia, skúsenejšia, a pre človeka hmatateľnejšia. Richtár vybaví občana takpovediac od rodného listu až po ten úmrtný. Kompetencie krajov sú úplne iné. S občanmi priamo komunikujú v oveľa menšej miere, oveľa viac prostredníctvom svojich inštitúcií. O to intenzívnejšia by mala byť osveta počas celého volebného obdobia a tá sa, žiaľ, nekoná. Mimochodom, vedia vôbec Petržalčania, ktorí poslanci ich zastupujú v krajskom zastupiteľstve? Je ich deväť… To je provokačná otázka, však? Podľa prieskumu z júla nevedia. A to o niečom tiež vypovedá. Prinajmenej o tom, ako si župa „osvojila“ obyvateľov Petržalky a ako sa Petržalčania zasa cítia záujmovo – „nežupne“.  Pripomína to anonymnú obojstrannú existenciu.

Má však krajská samospráva právo na taký verejne nezáujmový a nezaujímavý status? Lebo ani ona tu nie je tak krátko, ide do piateho volebného obdobia, má za sebou šestnásť rokov, čo nie je až tak málo. Vychytával niekto za ten čas jej muchy?  Hovorí sa o župách v parlamente? Dožaduje sa niekto z poslancov takejto diskusie, vyhodnotenia územnosprávnej reformy?

O župách sa diskutuje medzi politikmi len v súvislosti s voľbami – aj to len o tom, kto bude predsedom. O veciach, ktoré som spomenul vyššie, ani zmienka. Pozrite si programy parlamentných strán – ani ťuk. Dokonca to politické strany nezaujíma až tak, že nevedia dodať svojich členov či sympatizantov do okrskových komisií, aby strážili zákonnosť volieb. Absolútny nezáujem. Pritom v začiatkoch reformy (2001) sme chceli každé štyri či päť rokov vyhodnocovať čo funguje a prečo. A čo s tým. Čo komu pridať a čo komu vziať. Žiaľ, nedeje sa tak. Akurát občas zaznie výkrik – župy treba zrušiť a aj to len z dôvodu upozorniť na seba. Bez analýz, bez súvislosti. Celý problém sa v réžii politikov, ale aj médií, zužuje len na to, kto bude či nebude predsedom. Diskusia o náplni, o obsahu, víziách fungovania kraja pritom nezaujíma ani poslancov parlamentu, ktorí sedia v župných zastupiteľstvách. A čo konkrétne v otázke samosprávy urobil výbor najkompetentnejší – výbor pre verejnú správu?

Ocitli sme sa v bode, že sa vie o „všeľudovej“ nespokojnosti, čo a kde nefunguje, ale sa o tom mlčí. Úspešne sa mlčí päť, desať, pätnásť rokov, ako sám hovoríte, že niet politickej, odbornej, ani občianskej diskusie.

Pre budúcnosť žúp je nasledujúce predĺžené volebné päťročné obdobie kľúčové. Spojme teda odborníkov  z akademickej obce, SAV s odborníkmi z praxe a spolu s politikmi hľadajme a nájdime riešenie, ktoré dá na tieto, ale aj ďalšie otázky o fungovaní žúp kvalifikované odpovede. Nielen na to, koľko budeme mať krajov, koľko v nich bude poslancov, ale aj ako budú fungovať. Takéto analýzy nie je možné robiť bez účasti primátorov a starostov, veď možno niektoré kompetencie by sa naozaj dali robiť na úrovni krajských miest a naopak. Možno z diskusie vyjde, že nepotrebujeme žiadne župy, vzhľadom na niektoré faktory – ako postupujúca elektronizácia, prerozdelenie kompetencií a financií. Ale to chce veľmi serióznu diskusiu, v ktorej by sa predstavili viaceré modely, možno aj tie zo susedných krajín.

Stredná odborná škola podnikania na Strečnianskej ul. 20. Študijný dôkaz z prvej ruky, ako nemá vyzerať správcovstvo BSK.

Aj medzi súčasnými komunálnymi politikmi je veľa takých, ktorí by sa na tejto diskusii radi podieľali, ja sám som bol päť volebných období starostom, jedno obdobie županom a bol som aj poslancom národnej rady v čase, keď samospráva u nás vznikala, preto si myslím, že mám čo k danej téme povedať. Len sa naozaj vyvarujme takých výkrikov, akých svedkami sme dnes – kdekto len tresne do verejnosti cez médiá, alebo fejsbuk – kraje treba zrušiť, netreba ich! Sú len „odkladiskom“ neúspešných straníkov. A iné výkriky. Situácia je totiž naozaj vážna – treba si postaviť kľúčovú otázku, či politické strany chcú decentralizovanú krajinu postavení na zásadnom európskom princípe – princípe subsidiarity. Ak áno, poďme hovoriť o tom, ako na to. Ak nie, vráťme sa rovno k národným výborom.

Poďme radšej domov, do Petržalky. Čo pre ňu znamenajú najbližšie voľby? 

Chcem nielen veriť, ale aj prispieť k viacerým zmenám. V predstave mám model metropolitného regiónu, kde volíme len jedného vrcholového funkcionára – primátora alebo predsedu kraja.  Som presvedčený, že preskupením kompetencií a financií docielime, že tento región nebude musieť mať 370 poslancov, primátora aj predsedu kraja, 18 starostov a 18 plnohodnotných úradov v mestských častiach Bratislavy plus úrady v 73 obciach. To je armáda úradníkov. Bratislavsko musí aj byrokraticky zoštíhlieť. Ako príklad uvediem školstvo – dnes sú školy s školské zariadenia v Bratislave riadené siedmimi zriaďovateľmi, čo vytvára personálny, obsahový aj majetkoprávny chaos, v ktorom sa zbytočne strácajú financie, tak potrebné pre reformu školstva. Hľadajme možnosti, spôsoby a vzťahy, aby bolo jedno školské riadiace centrum. Podobným smerom môžeme uvažovať aj v iných politikách, ktoré región zabezpečuje. Nie je to chiméra, takto napokon fungujú aj okolité hlavné mestá Praha, Viedeň či Budapešť. Nechcem ísť teraz do detailov, ale aj o tom by mali byť programové diskusie o budúcnosti regiónov. Ako starosta Petržalky mám množstvo námetov na zlepšenie kvality života aj z pohľadu kraja.

Som rád, že sa mi podarilo presvedčiť súčasného predsedu BSK, aby prispel či už na plaváreň, alebo na cesty v Petržalke. Som presvedčený, že župa by mohla Petržalke pomôcť aj v oblasti dopravy – pritiahnutím prímestskej či železničnej dopravy, realizovať tu ďalšie športoviská a podobne. Župa by mala zohrávať kľúčovú úlohu v otázke existencie pohotovostí. Tá je pre Petržalku, ktorá je Dunajom oddelená od zvyšku mesta, naozaj zásadná. A je aj  množstvo ďalších oblastí, ktoré zastrešuje župa a o ktorých by sa aj v Petržalke malo viac a častejšie diskutovať. Potvrdzuje sa, že Petržalčania nič nestratili na svojom pôvodnom vzťahu k Petržalke, ale že si ju osvojili, zabývali sa v nej, teda ide o stav trvalý a už i generačný. V júni uskutočnila agentúra FOCUS prieskum a jedna z otázok znela, ako sa žije obyvateľom v ich mestskej časti. Odpoveď z Petržalky? Veľmi dobre – odpovedalo 55 percent respondentov, dobre – odvetilo takmer 44 percent oslovených. Záver: takmer 99 percentná spokojnosť. Možno si želať ešte viac?

Nie je to tým, že Petržalčania sú skromným „národom“, alebo že majú nízke nároky na kvalitu svojich životov?

To si nemyslím. Petržalčania toho už veľa dosiahli – či už samostatne, pre seba, alebo v spolupráci, v súčinnosti. Majú byť na čo hrdí. A je aj pravdou, že Petržalka má svoje staré aj nové dejiny, z ktorých sa vygenerovali už rôzne tradície. Je pravdou, že v Petržalke ešte nie je všetko potrebné, dosť jej chýba v dopravnej štruktúre a obsluhe, v poskytovaných službách, ani nie v ich rozsahu, ako v kvalite. Máme päť univerzít, päť farností, sieť materských, základných a stredných škôl, kultúrne a športové zázemie. Ako starosta si uvedomujem, že spolupatričnosť bola, je a stále bude najsilnejším petržalským nástrojom a najvyššou hodnotou na spolužitie. Akékoľvek témy, akokoľvek  názorovo odlišné, nemajú a nesmú ľudí rozdeľovať.  Už vôbec by ich nemali medzi Petržalčanmi vyhrocovať miestni, mestskí či krajskí politici. Aj o tom by mali byť aj tieto najbližšie voľby. 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201