INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Čo a komu, kedy, koľko?

Čo a komu, kedy, koľko?

Čítali ste to? – bol odkaz do redakcie PN? A čo sme mali čítať? – bola naša otázka.  Predsa jeho, primátora! Na blogu! – znel tip. Blog  sme našli na internete. A jeho téma je vskutku aktuálna.                       Prvým novembrovým dňom  nadobudne účinnosť zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj.  Keď zákon schvaľoval parlament, v dôvodovej správe sa uvádzalo, že narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Tie zväčša chýbajú. Potom podľa prijatého zákona kto bude chcieť v obci, v meste stavať, zaplatí miestny poplatok za rozvoj.

Poplatok môže (teda nemusí) ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením (VZN). Predmetom poplatku je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie. Poplatníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie.  Povinnosť platiť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia alebo rozhodnutia o povolení zmeny v užívaní stavby. (Zákon zároveň uvádza, na aké stavby sa poplatok nevzťahuje.)

Byty Fuxova, Jantárová cesta - Bosáková ul

Poplatok je príjmom rozpočtu obce a je možné (teda nie povinné) ho použiť na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou – na zariadenia starostlivosti o deti, na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, sociálne bývanie, školské a zdravotnícke, verejne prístupný park, úpravu verejnej zelene, miestne komunikácie, parkovacie plochy a technickú infraštruktúru. Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom sa za podlahovú plochu považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Sadzba poplatku za rozvoj je od 10 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Správu poplatku vykonáva obec, ktorá ho na svojom území uložila. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta.

výtlk

A práve posledná veta je otáznikom. Ako v hlavnom meste SR naložiť s poplatkom, jeho výškou, najmä však, ako ho (a či vôbec)  rozdeliť: koľko eur, resp. percent z jeho výnosu má dostať mesto Bratislava  a koľko zostane mestskej časti (Petržalke, Ružinovu a i., ktoré na stavbu vydali stavebné povolenie a na území ktorých sa stavba realizuje, čiže nesú investičnú záťaž a zodpovednosť za vyvolané dôsledky). Takže – stret pohľadov, názorov, záujmov, riešení. Magistrát mesta a primátor na jednej strane, sedemnásť mestských častí a ich starostovia na druhej strane.

Redakcia PN                      

 petržalka, paneláky

Keď napíše primátor…

Bytová schôdza v Bratislave

Opäť sme pri večnom spore, či chceme mať z Bratislavy 17 nezávislých dedín alebo jedno naozajstné mesto. Zatiaľ to vyzerá tak, že pokiaľ ide o majetok a peniaze, máme tu zásadne 17 mestských častí, keď však ide o zodpovednosť, tú už nesie mesto.

S bytovými schôdzami majú skúsenosti všetci majitelia bytov. Zlé jazyky vravia, že bytová schôdza je jasný argument proti priamej demokracii, pretože je problém zhodnúť sa na čomkoľvek.

Jeden dom, v ktorom je 17 rôznych bytov s rôznymi majiteľmi a ich rôznymi predstavami. Keď sa chceme dohodnúť na oprave zatekajúcej strechy, byty zo spodných poschodí sú zásadne proti, pretože ich sa to predsa netýka. Keď chceme zatepľovať, tak to byty, ktoré nie sú na okraji domov alebo majú chladnomilných majiteľov považujú za zbytočné. Byty pri vchode by radi obmedzili nočné vychádzanie, pretože v noci kvôli hlasnému zatváraniu brány nemôžu spať. Niektoré byty sú hlučné, lebo majú radi zábavu, inde zas majú malé deti, ktoré dupocú nad hlavami pokojnejším obyvateľom. Ďalší rád vypráža a pritom vetrá do spoločnej stúpačky. A na bytovej schôdzi sa často nevedia dohodnúť ani na najzákladnejších veciach: stále je problém s nedostatkom peňazí vo fonde opráv a nijako nie je možné zhodnúť sa, či má prioritu výťah, zateplenie domu alebo nová strecha.

Jedného dňa príde investor, ktorý chce urobiť na dome nadstavbu. Ako kompenzáciu ponúka veľmi slušný príspevok do fondu, z ktorého by sa dali zaplatiť aj strecha, aj zateplenie, výťah a možno aj nový elektrický vrátnik. Ale bytom sa to nepáči, lebo dva nechcú výťah, ďalšie štyri strechu a niektorí zas zatepľovať. A tak investorovi navrhnú, že peniaze netreba do fondu opráv, vraj si ich radšej rozdelia medzi sebou. A tak si ich teda rozdelia, každý si kúpi novú chladničku, alebo televízor – a na ďalšej schôdzi znovu veselo nadávajú správcovi, že nie je ani strecha, ani zateplenie, ani výťah.

Bratislava a jej správa je bytovej schôdzi veľmi podobná. Každá zo 17 mestských častí (“bytov”) má svoje požiadavky na “správcu” – mesto. Cesty, zeleň, kosenie, mestská polícia, osvetlenie, MHD. Mesto robí, čo sa dá, ale nie všetko je dokonalé, lebo rozpočet je len jeden a nedá sa nafukovať. A zrazu príde možnosť získať do rozpočtu peniaze od investorov navyše, z ktorých by sa časť požiadaviek mestských častí dala naplniť. Okamžite začne veľa “bytov” – mestských častí kričať, že jedni nepotrebujú cesty, iní zeleň, ďalší umelecké školy či lepšiu MHD a peniaze si radšej chcú nechať. Ak by peniaze z rozvojového poplatku skončili v mestských častiach, každá si kúpi ten svoj “televízor”, alebo “chladničku” a hneď ďalší deň sa začnú sťažovať, čo všetko ten zlý “správca” (mesto) zanedbáva.

A opäť sme pri večnom spore, či chceme mať z Bratislavy 17 nezávislých dedín (“bytov”) alebo jedno naozajstné mesto. Zatiaľ to vyzerá tak, že pokiaľ ide o majetok a peniaze, máme tu zásadne 17 mestských častí, keď však ide o zodpovednosť, tak tú už nesie mesto.

         Ako primátor som presvedčený, že potrebujeme peniaze aj na strechu, aj na výťah, aj na čisté schodište. Myslím si, že rozvojový poplatok má patriť všetkým Bratislavčanom. Iste, menšia časť poplatku môže zostať aj na ten “televízor” či “chladničku” tam, kde sa rozvoj práve deje. Väčšia časť však má po správnosti byť vynaložená na správu a údržbu nášho spoločného domu: hlavného mesta Bratislava.

Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy

  1. september 2016, blog, Denník N

bajan, nesrovnal, štefánik

Redakčne

Ako sa do dediny volá, tak sa z dediny ozýva

K dedinám:

Vo večnom spore, čo bolo skôr – sliepka či vajce – je to  vyriešené. Dedina bola skôr ako mesto. Prvá vznikla 9 tisíc rokov pred Kristom a založili ju Indiáni na západnom pobreží Severnej Ameriky.  Najstarším mestom je zasa Jericho na Blízkom východe, datuje sa v tom istom čase pred Kristom, ibaže nejaké storočia bolo osadou (dedinou?). Núkať dnes bratislavským mestským častiam – Petržalke, Dúbravke, Rači či Lamaču status nezávislej dediny, keď na účte mesta neskončí poplatok za miestny rozvoj, ktoré vyrubia mestské časti stavebníkom (niečo môže zostať mestským častiam na „televízor“ či „chladničku“), nemá vážnosť ani vtipnosť.

Dedinský status je totiž ich niekdajšia skutočnosť, nedávna minulosť. Dejiny dediny a stáročná hrdosť. Ako dovtedajšie obce, dediny, boli pripojené k Bratislave v roku 1946. Ba Podunajské Biskupice, Rusovce, Záhorská Bystrica „dedinsky“ prišli do Bratislavy ako jej mestské časti až v roku 1972. Nádejame sa, že primátorom ponúkaný výber – buď 17 nezávislých dedín alebo jedno naozajstné mesto – nepredstavuje dedina civilizačnú zaostalosť, nedostatočný komfort pre život a nároky obyvateľov mesta, či nebodaj nedôstojnosť bytia a moderného žitia; že sa nevníma folklórne, ani ako materiálny, zvykový, mentálny skanzen krajiny z času na čas navštevovaný rodákmi, niekdajšími dedinčanmi,  no už súčasnými „mešťanmi“, novo-Bratislavčanmi.

Na Slovensku žijeme v 140 mestách, 43 percent populácie sídli na vidieku, v 2750 dedinách. S nemalým významom. Veď nenadarmo sa hovorí, a dejinne, že dediny živia  mestá. Nič sa na tom doteraz výrazne nezmenilo. Práve naopak, vidiek viac a viac priťahuje naše deti, vnukov. Takže treba zraziť pánsku – mestskú pýchu a pridať sedliacku – dedinskú pokoru, lebo tiež sa hovorí, že Bratislava je tou najväčšou slovenskou dedinou. Polmiliónovou. Potom však večný spor,  ktorý v prvej vete svojho blogu predkladá primátor Bratislavy Bratislavčanom, neexistuje.

Veď bez 17 nezávislých dedín, čiže mestských častí, by bol len primátorom mestskej administratívy v dvoch  budovách na Primaciálnom námestí – v Primaciálnom paláci a v Novej radnici. Napokon, a to podstatné v údajnom večnom spore – keď má rozhodovať jeden poplatok o tom (a kto z neho viac dostane), kedy Bratislava je už „ozajstným mestom“, a kedy je len 17-timi nezávislými dedinami, potom jej netreba ani toho primátora.  Vystačí si so starostami.

foto-c-5

K bytovým domom a schôdzam vlastníkov:

Primátorovi  zrejme chýba skúsenosť, ako to naozaj vyzerá v bytovom dome. Býva inde a inak. Aspoň tak informujú médiá. Nuž sa odvoláva na zlé jazyky, že „bytová schôdza je jasný argument proti priamej demokracii, pretože je problém zhodnúť sa na čomkoľvek“. A uvádza epizódy, keď 17 rôznych bytov s rôznymi majiteľmi má rôzne predstavy. Aj rôzne priania, čo v dome áno a čo nie.  Uvádza ich účelovo, aby ich pripodobnil 17-tim mestským častiam, ktoré sa zrejme tiež nevedia medzi sebou v kadečom  dohodnúť…

Ibaže, ono je to inak. Tí, čo v bytových domoch naozaj bývame, máme jasné argumenty, ako priama demokracia na schôdzach vlastníkov funguje. Ak by to bolo inak, do dnešného dňa by nebol v Petržalke obnovený ani jeden panelák. Ilustračne niekoľko čísiel: Proces obnovy bytov v bytových domoch postavených na Slovensku hromadnými formami výstavby sa týka 750 tisíc bytov. Obnova začala po roku 1989. K 1. januáru 2014 bolo čiastočne obnovených 470 tisíc bytov, t.j. 62 percent. V Bratislavskom kraji sa celkovo obnovilo 50 percent.

Odborníčka na obnovu prof. Zuzana Sternová predpokladá, že pri doterajšom tempe sa obnovia všetky bytové domy v roku 2029. Koľko je však  obnovených v Petržalke? Odhadom – k začiatku tohto roku 30 tisíc bytov, čo je 85 percent zo všetkých bytov v 600 panelákoch. Bezkonkurenčná Petržalka. Má nielen počtom  najviac panelákov v strednej Európe, ale aj na Slovensku, v Bratislave. Počtom i percentuálne aj najviac obnovených. Mimochodom, najväčší investori v Petržalke nie sú vychýrení developeri, ani mesto, ani kraj, ale samotní Petržalčania. Do obnovy svojich bytových domov doteraz vložili od 300 do 450 miliónov eur, čo predstavuje 10 až 15 rozpočtov Petržalky. Tak – vedia sa ľudia na schôdzach zhodnúť, alebo nevedia?

panelák, lešenie, zateplenie

K televízorom a chladničkám:

Mimoriadne zábavná epizóda, ako sa vie nejaký investor dostať k nadstavbe a ako ostatní spoluvlastníci bytového domu získajú spotrebný tovar. Neuveriteľné! Dom však nie je tržnica ani neznámy ostrov, keď objavitelia rozdávali domorodcom zrkadielka, koráliky, farebné guličky a iné čačky hračky a brali im zlato. Ono je to právne zložitejšie. Ako možno uskutočniť nadstavbu, upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. V poradí už v štrnástej novele v § 14, ods. 4 sa dá dozvedieť viac. To, čo uvádza primátor ako príklad, je mimo akúkoľvek realitu a vážnosť. I keď to má byť len ďalšie podobenstvo, čo by mohli dediny – mestské časti z miestneho poplatku za rozvoj dostať. Napokon sa to píše blogu: Iste, menšia časť poplatku môže zostať aj na ten “televízor” či “chladničku” tam, kde sa rozvoj práve deje.

foto-c-6_1

O čo vlastne komu ide?

 Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal je zároveň aj prezidentom Únie miest Slovenska. Tá 18. septembra 2015 vydala svoje  stanovisko k Návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Odcitujme z neho: „Poplatok možno vyrubiť a použiť výhradne na vyvolané investície konkrétnej stavby v oblasti sociálnej, technickej, dopravnej infraštruktúry, resp. úpravy verejnej zelene. V žiadnom prípade nie je možné poplatok použiť na iný účel resp. v inej lokalite, ktorá nesúvisí s realizovanou stavbou.“

skolka

Komu a kam má ísť potom miestny poplatok za rozvoj?  Otázka stručná, odpoveď jasná…

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201