INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Bratislava zákon o miestnom poplatku potrebuje

Bratislava zákon o miestnom poplatku potrebuje

Posledné týždne sa v Bratislave nehovorí o ničom viac, ako o poplatku za miestny rozvoj. Má patriť mestu alebo mestským častiam? A prečo? Odradí investorov a predraží nové byty? Rozhodnú mestskí poslanci včas, aby sme o výnosy z poplatkov neprišli? To sú otázky, o ktorých sme hovorili s petržalským starostom Vladimírom Bajanom, ktorý je zároveň aj mestským poslancom, a poslancom miestneho aj mestského zastupiteľstva Milanom Vetrákom. 

Čo očakávate od miestneho poplatku za rozvoj?

Vladimír Bajan: Samospráva sa už dlho snažila nájsť spôsob, ktorý inde vo vyspelom zahraničí funguje, že bude pre investorov normálne, aby sa podieľali aj na dopadoch svojej stavebnej činnosti. Ak postavia 200 – 300 bytov, musia sa podieľať aj na výstavbe zastávky MHD, parčíka, škôlky, ihriska… Keďže takáto spoluzodpovednosť doteraz nefungovala, starostovia sa snažili dohodnúť tieto podmienky priamo s developermi, no boli za to prokurátorom kriminalizovaní, že investorov vydierajú. Preto tento poplatok vítam a som presvedčený o tom, že ako zákon hovorí, mal by slúžiť na zmiernenie dopadov negatív na prostredie, v ktorom sa stavia.

Milan Vetrák: Na jednej strane očakávam v súvislosti s jeho zavedením vlnu kritiky zo strany tých, ktorí ho budú povinní platiť, a to nielen priamo, t.j. napr. za výstavbu, ale aj nepriamo, t.j. skryte cez navýšenie platieb za tovar a služby. Na druhej strane očakávam prísun dodatočného množstva finančných prostriedkov do rozpočtu Bratislavy, rádovo v miliónoch eur ročne, z ktorých, ak sa systém dobre nastaví, by mohla byť vybudovaná infraštruktúra v okolí (vý)stavby, na ktorú v súčasnosti nie sú peniaze.

vlado bajan
Vladimír Bajan

Ako by malo, podľa vás, vyzerať prerozdelenie výnosov medzi mesto a mestské časti?

Vladimír Bajan: Som veľmi smutný, že primátor z toho spravil politickú tému a tému o peniazoch. Nie je to totiž vôbec o peniazoch a o prerozdelení koľko a komu. Viem si dokonca predstaviť, že by sme nehovorili len o peniazoch, ale že by sme započítali aj objem, ktorý investor preinvestoval navyše. Príkladom môžu byť Slnečnice, keď investor vybudoval v ich okolí kruhový objazd za dva milióny eur. Pri návrhu prerozdelenia výnosov  sme vychádzali zo štatútu mesta, kde je taxatívne vymedzené, ako sú rozdelené kompetencie medzi mesto a mestské časti, a vychádzali sme aj z toho, ako sa delí daň z fyzických osôb. Preto my, starostovia, navrhujeme pomer 68% ku 32% v prospech mestských častí.

Milan Vetrák: Z povahy tohto poplatku vyplýva, že väčšia časť výnosov by mala byť pridelená mestským častiam, pretože tie majú jednak v pôsobnosti stavebné úrady, ale tiež je to práve územie mestských častí, ktoré je dotknuté konkrétnou výstavbou. Mestské časti tak môžu lepšie posúdiť, na čo by sa dal poplatok využiť. Pokiaľ ide o konkrétne prerozdelenie, pozdáva sa mi návrh starostu Petržalky Vladimíra Bajana, ktorý odporúča pomer 32% pre mesto a 68% pre mestské časti.

Čím argumentuje primátor, keď chce celý poplatok, resp. väčšinu z neho, „pre seba“? Aké sú vaše protiargumenty?

Vladimír Bajan: Pre mňa je nepochopiteľné, že pán primátor argumentuje tým, že sú to peniaze na rozvoj mesta. No, nie sú. Patria tam, kde stavba vzniká.  Tak hovorí zákon a toto stanovisko podporujú aj odborníci, ktorí sa tomu venujú. Ak by totiž išiel celý poplatok mestu, potom by to bolo jednoducho výpalnictvo. V územnom rozhodnutí a stavebnom povolení totiž dávame investorom konkrétne podmienky, ktoré ich stoja nemalé finančné prostriedky. Vzišli z týždňov posudzovania konkrétnej stavby odborníkmi z oddelenia územného plánu a stavebného konania, z posudzovania vplyvov stavby na územie. Toto by mal vlastne zastrešiť tento poplatok. Ak by ho ale „zobralo“ mesto, kde mám istotu, že to bude investované v území, kde je stavba? Toto zrejme pán primátor nechápe. Sústavne len omieľa floskulu, že príjemcom poplatku je obec. Že bývajúci v Slnečniciach chodia do práce aj do Rače, tak peniaze investované do opravy zastávok v Rači sú aj pre nich. Predstavte si, že za poplatok, ktorý dostaneme za výstavbu Slnečníc, by sa nevybudoval kruhový objazd priamo tam, ale napríklad parčík v Karlovej Vsi…

milan vetrák
Milan Vetrák

Milan Vetrák: Argumenty pána primátora nepoznám, keďže pán primátor s nami ako mestskými poslancami túto vec doteraz nekonzultoval, takže ťažko môžem reagovať protiargumentmi. Primátor vedie diskusie zatiaľ len so starostami mestských častí podobne ako aj pri iných vážnych témach, akými je napr. celomestské parkovanie. Predpokladám, že primátor sa opiera o zákon, ktorý hovorí, že výnos je príjmom rozpočtu mesta, ak Štatút Bratislavy neustanoví, že je príjmom mestských častí a tiež o to, že mestský rozpočet nie je na tom práve najlepšie. Ak je to tak, myslím si, že tieto argumenty by nemali byť pri rozdelení výnosov z poplatku rozhodujúce, najmä preto, že do mestského rozpočtu pribudnú financie aj z iných dôvodov, napr. z nového prerozdelenia podielových daní alebo z navýšenia dane z nehnuteľností.

Čo by mohlo nastať, keby išiel celý poplatok do mestskej kasy?

Vladimír Bajan: Zdá sa, že pán primátor už pochopil, že je to neprijateľný postoj. Problém je ale v tom, že ak pán primátor nespustí zmenu štatútu a bude chcieť veci riešiť len formou VZN, bude len na jeho blahovôli, kedy odovzdá peniaze konkrétnej mestskej časti. Zákon totiž umožňuje aj splátkový kalendár, trebárs aj na päť rokov, no ku dňu kolaudácie stavby už musí stáť aj zastávka, aj byť vybudovaný parčík. Keďže máme zlé skúsenosti s tým, ako pán primátor narába s našimi peniazmi, tak sa obávam, že bude selektívne deliť peniaze podľa toho, kto je jeho kamarát a kto nie. Takto to však fungovať nemôže! Okrem toho, keby investori mali povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia a ešte aj platiť poplatok mestu, tak by sa to zrejme skončilo na súde.

Milan Vetrák: Bolo by to voči mestským častiam nespravodlivé, aj keď tak to pôvodne podľa mojich informácií primátor navrhoval, hoci neskôr od toho upustil. Mohli by sa však stať minimálne dve vážne veci. Nebola by záruka, že z výnosov z tohto poplatku by sa financovala infraštruktúra v tej mestskej časti, v ktorej k zásahu výstavbou došlo, a zároveň by sa mohlo stať, že výnos z poplatku by mesto dostalo až o niekoľko rokov neskôr, resp. že by tieto výnosy až o niekoľko rokov neskôr použilo, keďže zákon neupravuje v tomto smere konkrétne lehoty.

Došlo už medzi mestskými časťami, poslancami a primátorom k nejakej dohode?

Vladimír Bajan: Pán primátor zjavne o tejto téme nechce hovoriť s mestskými poslancami, tak akože „komunikuje“ so starostami. Preto sme sa my, starostovia, rozhodli komunikovať priamo s poslancami, ktorí budú o miestnom poplatku rozhodovať. Vysvetľujeme im, o čom tento poplatok vlastne je, lebo stále sa viac hovorí o politike a o peniazoch, než o samotnom zákone. Napokon, všetci sa cítime byť Bratislavčanmi. Aj tí, ktorých sa výstavba týka, lebo v jej okolí bývajú, aj tí, ktorí ešte len zaplatili preddavky za nové byty.

Milan Vetrák: Keďže nie som priamym účastníkom rokovaní, o takej dohode neviem. Podľa mojich informácií však k dohode zatiaľ nedošlo, ale vzťahy medzi primátorom na jednej strane a starostami, ale aj mestským zastupiteľstvom na strane druhej, sú veľmi napäté nielen kvôli tomuto poplatku.

Čo sa stane, keď sa nedohodnete a mestský parlament žiadne VZN a miestnom poplatku za rozvoj neprijme?

Vladimír Bajan: Mne to vychádza tak, ako keby to pán primátor hral na to, aby sa žiadne VZN neprijalo, ako keby boli v tomto smere na magistrát veľké tlaky. Aspoň  tomu nasvedčuje prvá diskusia medzi poslancami. Ak sa žiadne VZN neprijme, prehrajú všetci. Mesto tak príde možno aj o desať miliónov eur. Na druhej strane dať takému človeku, akým je pán primátor, do rúk právo rozhodovať o takýchto peniazoch, je absolútne nevhodné, aj vzhľadom k tomu, čo vyvádza s mestským rozpočtom. Pán primátor celý poplatok poňal ako feudálne léno, bez toho, aby o tom rozhodovali poslanci  a starostovia. A proti tomu rozhodne som.

Milan Vetrák: Schválenie VZN je v kompetencii mestského zastupiteľstva a myslím si, že mestské zastupiteľstvo VZN v nejakej podobe prijme, lebo prevažná väčšina poslancov podporuje zavedenie poplatku v plnej výške. Mestské zastupiteľstvo môže schváliť VZN o miestnom poplatku aj napriek nesúhlasu primátora, aj keď potom by hrozilo, že primátor takéto VZN nepodpíše a prelomenie primátorovho veta by mohlo prísť až v čase, keď by sa už nestihol tento poplatok stanoviť od 1. 1. 2017, ale až od 1. 1. 2018. Preto je lepšie sa dohodnúť.

V médiách odznelo niekoľko odstrašujúcich informácií o tom, že tento poplatok predraží už aj tak drahé byty, že od nás odídu nádejní developeri, resp. veľkí investori. Myslíte si, že sú tieto hrozby reálne?

Vladimír Bajan: Developeri sa už dnes, podľa mňa, správajú nepochopiteľne, keď si pýtajú také sumy za byty. Veď výrobná cena za meter štvorcový nepresiahne 25% ceny za byt. Myslím si, že s veľkou konkurenciou výstavby budú musieť byty skôr zlacnieť. Napokon, developeri, ktorí stavajú v Rakúsku alebo v Nemecku, sú zvyknutí automaticky kalkulovať aj s dizajnom okolia, kde stavajú, aj s infraštruktúrou. Len keď prídu na Slovensko, tak to považujú za nenormálne. Preto, že u nás doteraz neexistovala v tejto oblasti žiadna legislatíva. No a tieto hrozby sa už vôbec netýkajú veľkých investorov, ktorí na Slovensku pôsobia. Týmto poplatkom sa majú vrátiť veci, kam patria.

Milan Vetrák: To, že poplatok predraží niektoré byty, sa dá očakávať, ale nemyslím si, že hrozí nejaký enormný úbytok developerov. Zákon mal dostatočne dlhú lehotu od jeho schválenia v parlamente až po nadobudnutie účinnosti a navyše sa týka len tých stavieb, na ktoré ešte nebolo vydané stavebné povolenie. To znamená, že aj developeri mali dostatok času, aby prispôsobili svoje podnikateľské plány novej legislatíve. Za podstatné však považujem to, že developeri sú určite aj zo zahraničia zvyknutí, že v nejakej forme, a nemusí ísť o poplatok, prispievajú mestu na rozvoj verejnoprospešných aktivít a financovanie projektov, ktoré by mesto na takéto projekty nevedelo vynaložiť bez takéhoto príspevku.

Ďalším strašiakom je, že poplatok sa bude týkať aj zatepľovania. Naozaj zákon hovorí, že bude treba zaplatiť aj za obnovu už existujúcich domov?

Vladimír Bajan: Nie je to pravda. Ja som presvedčený, že v zákone to nie je, preto ak má krátka novela, ktorá je v národnej rade pripravená do prvého čítania, zákon spresniť a tieto obavy vylúčiť, tak som za to, aby sa prijala čím skôr. Bol som na rokovaní s jej predkladateľmi, verím, že na prelome novembra a decembra bude tento problém vyriešený.

Milan Vetrák: Podľa môjho názoru, ak požijeme gramatický výklad zákona a ak sa zateplením nezväčší podlahová plocha existujúcej stavby, zateplenia by sa tento poplatok nemal týkať. Samozrejme, bolo by aj pre adresátov právnej normy lepšie, ak by bol v tejto otázke zákon jednoznačný a podľa mojich informácií sa v tomto smere pripravuje novela zákona v parlamente, ktorá by mala výslovne uviesť, že zatepľovania sa tento poplatok netýka.

V čom vy vidíte plusy a mínusy tohto zákona?

Vladimír Bajan: Budem hovoriť len o plusoch. Na tento zákon čakala Bratislava dlhé roky. Som rád, že je na svete. Umožní mestským častiam alebo mestu tlačiť na investorov, aby boli spoluzodpovední za to, akú tvár bude mať územie, kde stavajú, za infraštruktúru. O mínusoch nechcem hovoriť preto, lebo každý zákon sa dá, vzhľadom na kreatívnosť našich ľudí, obísť, resp. zneužívať. Som presvedčený, že spoločnou aktivitou poslancov mestských častí a mesta budeme vedieť tieto veci minimalizovať. Od tohto zákona očakávam riešenie tých problémov, s ktorými zápasíme pri každej stavbe, pritiahnuť investorov k spoluzodpovednosti za celé územie. Toto považujem za bezprecedentné plus tohto zákona.

Milan Vetrák: Žiaľ, prevládajú mínusy, pretože forma, v akej zákon zaviedol poplatok za rozvoj, napovedá, že ide v podstate o nový typ dane. V konečnom dôsledku bez ďalšej novelizácie zákona a jeho podrobnejšej úpravy na samosprávnej úrovni hrozí, že výnos poplatku bude použitý úplne v inej lokalite ako v tej, ktorej sa výstavba priamo týka, ako aj to, že výnos nebude k dispozícii v čase, kedy ho mesto, resp. mestská časť potrebuje. Nehovoriac o viacerých otázkach, ktoré zákon upravuje nejednoznačne. Napriek tomu je však potrebné sa z pohľadu štátu zamyslieť nad financovaním samosprávy a nad tým, akým spôsobom jej pomôcť, aby dokázala financovať verejnoprospešné a verejnosti prístupné investície s cieľom ďalšieho rozvoja územia miest a obcí. A pritom nemusí ísť len o infraštruktúru. V niektorých európskych mestách je developer povinný pri výstavbe bytových domov odovzdať určité percento bytov samospráve, ktorá ich následne využíva ako nájomné byty pre mladé rodiny alebo sociálne slabších obyvateľov. Osobne mi je takáto forma developerského príspevku sympatickejšia ako príspevok vo forme dane, ktorú zaviedol nový zákon o poplatku za miestny rozvoj.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201