INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Po roku…

Po roku…

V roku 2011 sa stalo v Českej republike 2 793 nehôd, keď auto narazilo do reklamného pútača či reklamnej značky. Sedem ľudí náraz neprežilo. Ďalšie tisíce havarovali po tom, čo ich bilbord pri riadení auta rozptýlil – dôvodilo sa na jar v roku 2012 v českej poslaneckej snemovni i senáte, keď sa rokovalo o zákaze reklamných pútačoch pri diaľniciach a cestách. Dokážte to! – vyzývali pochybovači.

Chorvátsko
Chorvátsko

A tak jedna z najstarších technických univerzít v Európe – České vysoké učení technické v Prahe na špeciálnom trenažéri preukázala, že bilbordy upútajú pozornosť vodiča na 0,4 sekundy. Teda na dobu, počas ktorej nemusí vodič stačiť zabrzdiť. Brzdiaci reflex trvá totiž pol sekundy a vodič počas tejto doby prejde autom desať metrov… Aj týmito zaujímavosťami priblížil legislatívny proces časopis Týden v článku Lobbing firem vítězí, senátoři odmítají zrušení billboardů. Kým Poslaneckú snemovňu lobisti nezlomili a tá schválila, že do piatich rokov musia „zmiznúť“ nosiče vonkajšej reklamy pri diaľniciach a všetkých cestách, čiže aj v mestách a obciach (alebo v týchto dodržať 200 m vzdialenosť), Senát lobistickým tlakom (a čomu ešte?!) podľahol a väčšinovo rozhodol, že od roku 2017 nemôžu byť bilbordy iba pri diaľniciach a cestách I. triedy, teda pri cestách II. a III. triedy a pri miestnych komunikáciách zostávajú. Polovičná radosť a polovičné sklamanie. Radosť, že popri 1 100 km diaľnic už nebude strašiť vodičov a kaziť „český ráj to na pohled“ 2 266 bilbordov, a sklamanie, že Prahu a ďalšie mestá, ich históriu, pamiatky, architektúru naďalej budú znevažovať a vizuálne devastovať primitívne texty, veľkoplošné jogurty, topánky či tváre politikov s ich sľubmi a klamstvami. Ibaže stále lepšie niečo ako – nič. Lebo u nás je …

Taliansko
Taliansko

Slovenské – nič! (po prvýkrát)

Nie náhodou sa tak obsiahlo zmieňujeme o západných susedoch. V priemere sme rovnako „zahustení“ – u nich aj u nás je roztrúsených po 25 tisíc bilbordov. Vlaňajšia česká jar sa stala nádejou pre slovenskú jeseň. A to vo chvíli, keď poslankyňa Renáta Zmajkovičová (SMER-SD) predložila do NR SR návrh novely zákona o pozemných komunikáciách, ktorý mal v súvislosti s bilbordami riešiť bezpečnosť cestnej premávky a zabrániť devastácii životného prostredia a rázu krajiny. Nová právna úprava mala vytvoriť špeciálne ochranné pásmo, v ktorom nemožno umiestňovať informačné, propagačné a reklamné zariadenia. Navrhované ochranné pásmo – 250 m od cesty v extraviláne, čiže mimo miest a obcí a 80 m intraviláne, teda už priamo v obciach a mestách, získalo v prvom parlamentnom čítaní aj väčšinovú podporu. Na prekvapenie autorka potom návrh stiahla. Nemáme istotu prečo, tušenie však áno ( údajne podraz vlastných straníckych súkmeňovcov). V platnosti naďalej zostalo to, čo uberá z hodnoty krajiny, miest a obcí: reklamné a propagačné zariadenia možno umiestniť pri diaľniciach a cestách vyššej triedy 50 až 100 metrov od vozovky a pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov. A tak to aj vyzerá. Vizuálny smog.

Francúzsko
Francúzsko

A čo u nás – v Petržalke?

Z pol tisíc až 40 percent reklamných nosičov nespĺňa všetky legislatívne náležitosti, vyslovil sa starosta Vladimír Bajan, čo sme aj pred rokom uviedli v PN. Mnohé z nich mestská časť prelepila čiernou páskou. A dala, natvrdo a okamžite, 49 z nich odstrániť. Stavebný úrad viedol v tom čase 160 správnych konaní, na súde boli 3 žaloby. Ako jediná mestská časť sme urobili presnú pasportizáciu. V evidencii roku 2012 bolo 520 kusov reklamných zariadení na pozemkoch a 310 na stavbách. Môžeme teda už porovnávať. V roku 2013 je ich celkovo o 60 viac, 40 z nich pribudlo na súkromných budovách. Súkromné je súkromné, vraj posvätné. Čo tam po verejnom záujme. Ideológia vlastníctva nepustí a platná legislatíva je deravá ako rešeto. Samospráva má na cápanie bilbordov, pokiaľ sú pozemok a budova privátne, takmer nulový dosah. Kde je to len trochu možné, vedie stavebný úrad správne konanie. Tých je 120. Petržalské noviny si urobili aj vlastný prieskum. Kým vlani sme o takomto čase na štvorkilometrovej Dolnozemskej ceste narátali cca 200 bilbordov, minulý týždeň už len 95. Na štvorprúdovke je očistenie životného prostredia vidieť. Na 150 metrovom strednom páse z vlaňajších 8 bilbordov zostali len tri. Takže predsa dobrá správa. Kde sa potom podeli, ak celkovo ich počet v Petržalke neklesol? Niektoré sa presunuli na Panonskú cestu. Zhustli od Tesca na Rusovce. K postávajúcim a mávajúcim kamiónovým neviestkam pribudli na štvorprúdovke bilbordy s usmiatymi či vážne sa tváriacimi politikmi. Idú voľby… Každý má svoje záujmy.

Slovensko
Slovensko

Slovenské – nič! (po druhýkrát)

Alebo nádej zomrela posledná. Pred týždňom v NR SR. Bol to už precíznejší a obsiahlejší návrh, ktorý mal riešiť problém bilbordov. Poslankyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) išla na príčinu, nie na dôsledky. Presadiť to ako novelu stavebného zákona. Poslankyňa dôvodila, že práve samosprávy sú zodpovedné za rozvoj a výzor svojho územia. Nemajú však na to nástroje. Preto má dať novela samosprávam, obciam, mestám právo, aby si všeobecne záväzným nariadením sami regulovali umiestňovanie reklamných zariadení. Tiež sa navrhuje nový typ miestnej dane ako daň za vonkajšiu reklamu. A napokon novelou zákona o pozemných komunikáciách by sa informačné, reklamné a propagačné zariadenia pri diaľniciach, rýchlostných komunikáciách, cestách I. triedy a miestnych komunikáciách budovaných ako rýchlostná komunikácia mohli umiestniť minimálne 200 metrov od osi priľahlého jazdného pásu a pri cestách II. a III. triedy a miestnych komunikáciách I. až III. triedy minimálne 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, nad a pod pozemnou komunikáciou. Čiže nezakázať, ale regulovať. Poslankyňa zdôvodňovala, že vonkajšia reklama nie je iba prejav ekonomickej aktivity, jej výskyt resp. regulácia je predovšetkým signál o hodnotovom systéme danej krajiny, o vzťahu k verejným priestorom. Tie slúžia celej spoločnosti, nie sú zdrojom podnikania. Nie náhodou ekonomicky najvyspelejšie, demokratické štáty vonkajšiu reklamu v krajine skoro vôbec nepoznajú alebo ju majú prísne regulovanú. Takými sú Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Dánsko a iné.

Návrh novely Lucie Žitňanskej neprežil ani prvé čítanie. Hlasovalo zaň 58 poslancov, proti bolo 63. Ako je v slovenskej politike zvykom, čo nie je od nás je cudzie a zlé, aj keby bolo rovno od pána Boha a celé zo zlata. Na aký obraz je Slovensko vydané, je z hlasovania čitateľné.

Slovensko
Slovensko

Slovenské – nič! (po koľkýkrát?)

Naozaj je už bez nádeje, hoci ide iba o bilbordy? Lebo na iné „nenádeje“ sme už akosi časom privykli. Touto krajinou, ktorú naším ľuďom doprial Boh, sa stáročiami preháňali kadejaké vojská. Pustošili ju cudzí. Slovníkom baťka Mináča sa však zakaždým ľud pozviechal, zem nadýchla, stromy vyrástli. No ťažko to dokáže, ak ju pustošia vlastní. I keď, počtom zanedbateľná menšina, no okamihovou mocou presila. Aká obrovská musí byť v tejto krajine Gorila, koľko sa ešte musí napásť, aby väčšina, vskutku velikánska väčšina našla v sebe toľko vôle, záujmu a odvahy, aby zabránila nivočeniu vlastnej krajiny ?

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201