INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Keď nastane ten správny čas

Keď nastane ten správny čas

Takto, pred desiatimi rokmi, sa pochytili magistrát hl. mesta a BSK, keď Bratislava dopravne takmer skolabovala. Radnica sa zmohla na chlácholenie verejnosti, že je to dôsledok dočasných problémov – križovatiek, obchádzok, presmerovaní, výtlkov, fyzicky i morálne amortizovaných električiek, autobusov, väčšieho počtu osobných automobilov. Napokon, že je to údel hlavného mesta, do ktorého  sa tlačí okolitý vidiek, ba celé Slovensko… a mesto už nezvláda toľký ľudský a motorizovaný tlak.

Župné noviny
Župné noviny

Župa kontrovala, že magistrát by mal konečne vnímať Bratislavu ako celok, komplexný dopravný systém, vrátane širšieho okolia a kontaktom až za hranice – s Českom, Maďarskom, Rakúskom, a nie ako problém zlého nastavenia svetiel na križovatkách, ich časových intervalov. Vtedajšie Župné noviny preto vyzvali primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského  a predsedu BSK Vladimíra Bajana, aby predložili obyvateľom Bratislavy a kraja svoje koncepcie, ako a kam sa má uberať cestná doprava, načrtli víziu na dlhšie obdobie, ako len zo zimy do jari, keď bude treba zasa zaliať výtlky v asfalte… I – stalo sa. V októbri 2006, v Župných novinách č. 9 sme uverejnili dopravné koncepcie a vízie magistrátu a župy. Za mestský magistrát sa podpísala hovorkyňa primátora, pod koncepciu BSK dal svoj podpis predseda V. Bajan.

Jarovské rameno, centrálne foto, pohľad z hrádze
Jarovské rameno, centrálne foto, pohľad z hrádze

Čo ponúklo mesto?

Magistrát hl. mesta konštatoval, že  kým v r. 2000 pripadlo v Bratislave 2,51 obyvateľov na jedno osobné vozidlo, v r. 2020 to budú už len 2 osoby. Ďalej, že v r.  2000 bolo v Bratislave evidovaných 177 tisíc osobných vozidiel, v r. 2020 ich však bude až 253 tisíc. Čiže – budú ešte väčšie ťažkosti, starosti.   Čo s nimi?  Radnica uviedla zoznam – stavby, diaľnice, nadväzné investície a práce, ktoré treba zabezpečiť a uskutočniť. Mimoúrovňové križovatky, prepojenia, preložky, prestavby, predĺženia, obchvaty.

Záver magistrátu hl. mesta? S dovtedajšou dopravnou praxou, drobnokresbou problémov, hľadania ich príčin, bol prekvapujúci. Cieľovým riešením  je smerovanie dopravy mimo hlavného mesta, predovšetkým s orientáciou na diaľničný nultý okruh. Záver ako hrom, no dobre!

Nový most nad Dunajom, centrálne foto, vizuál
Nový most nad Dunajom, centrálne foto, vizuál

A čo župa?

Predseda BSK V. Bajan argumentoval, že v dopravných špičkách má Bratislava všetky znaky kolapsu. Napr. Prístavný most kapacitne stavaný na dennú premávku 50 tisíc automobilov, je zaťažovaný viac než ráz toľkým počtom osobných a nákladných áut. Paralyzujú sa tak aj iné funkcie, ktoré mesto a kraj zabezpečujú – zásobovanie, rýchla zdravotnícka a hasičská pomoc, havarijné služby. Zlá situácia v doprave má negatívne psychologické vplyvy, obyvatelia sú stresovaní, strácajú dôveru k predstaviteľom mesta, kraja, štátu, ale aj k odborníkom, že nedokážu dopravné problémy riešiť. Analyzoval kapacitné, technické, organizačné, ekonomické a cenové, demografické, ekonomicko-existenčné a stavebno-investičné príčiny, navrhol riešenia.

foto-c-2a-vzadu-v-poli-bude-krizovatka-rusovce-pohlad-z-hradze
Pohľad z hrádze na Jarovce. Vzadu, v poli, sa vybuduje križovatka Rusovce, bude navádzať autá z Petržalky a odvádzať do Petržalky z Nultého obchvatu, diaľnica D4.

Záver BSK? Principiálne zastaranú okružno-radiálnu (všetko cez mesto) orientáciu dopravného systému nahradiť okružno-tangentovým (obchádzaním mesta), čím sa odbremení dopravné zaťaženie širšieho mestského centra  (takmer 30 percent osobných áut mestom iba prechádza, pri nákladnej doprave je to aj viac). Znovu otvoriť tému tunela cez Malé Karpaty s odklonením diaľnice zo Žiliny na diaľnicu Bratislava – Brno. Preto tiež táto úvaha: Čo tak vybudovať okružný diaľničný systém sever-východ-juh, akýsi „trištvrteprstenec“ okolo Bratislavy, ktorý by riešil spoločné napojenia ciest zo Slovenska, Maďarska a Rakúska (prechádzal by aj cez územia týchto štátov ako samostatný obchvatový systém) s vyústením na brniansku diaľnicu, a to úplným obídením Bratislavy? Umožnilo by to výrazne odbremeniť dopravu a časom zlikvidovať diaľnicu, ktorá ide cez stred mesta, v Petržalke popri pravom brehu Dunaja, čo je negatívny európsky unikát. Bratislavskú cestnú sieť už nezahustíme, cesty nepredĺžime ani výrazne nerozšírime, narastaniu počtu automobilov nezabránime, môžeme len robiť opatrenia na odbremenenie dopravy znižovaním v počte áut v aktuálnej premávke, ale tiež aj ich racionálne usmerňovanie v dopravnom systéme ako celku i v jeho jednotlivých častiach.

Budúca križovatka Rusovce, vizuál
Budúca križovatka Rusovce, vizuál

Najvyšší čas – aj keď až po 10-tich rokoch!

Čaro napísaného a zverejneného je práve v plynutí času. V obzretí sa späť – čo bolo, čo sa chcelo. Desaťročný odstup už dáva odpoveď, či sa tak aj stalo. V Nultom obchvate, v šiestom moste cez Dunaj, v tom našli mesto a kraj zhodu. Obchvat i most už nepochybne budú, i keď občas ešte niektorý z neúspešných politikov mediálne zasmradí… Povedané však slovami  Vladimíra Bajana, bol najvyšší čas nájsť odvahu, rozhodnúť sa pre „nulu“, aj keď to trvalo toľký čas. Ale asi ho bolo treba, aby odplavil dolu Dunajom kopec problémov. Handrkovania, vydierania, pochybnosti, prieky, zlomyseľnosti, zlá niektorých ľudí a ich politiky. Juh Petržalky rastie ako z vody, čoskoro budú mať Slnečnice tisíce obyvateľov, bude to malé 20 tisícové mesto vo veľkom meste. Kde ich a ako dopraviť? Rok 2020 je tou nádejou i skutočnosťou. Na Lúky, do Janíkovho dvora práve dôjde prvá električka a prvé autá sa práve vtedy dostanú z Petržalky a do Petržalky Nultým obchvatom, šiestym mostom cez Dunaj. To bude ten správny čas!

foto-c-3a-sucasna-krizovatka-jarovce
Súčasná križovatka Jarovce

Nula nie je nič, ale veľa!

Nultý obchvat (či Obchvat Nula alebo len Obchvat Bratislavy?) bude! Čiže, aj šiesty most cez Dunaj – len nedávno, pred letom, to znelo ako najpríjemnejšia (až najmilšia) správa práve pre Petržalku (samozrejme, tiež pre Bratislavu a jej okolie).

Cesty postaví a bude prevádzkovať konzorcium Obchvat Nula, ktoré vedie španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional. Mali by byť hotové v roku 2019 a 2020. Projekt Diaľnice D4 a Rýchlostnej cesty R7 predpokladá vybudovanie južnej časti nultého obchvatu Bratislavy a časti južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska. D4 odľahčí Bratislavu od tranzitnej dopravy, urýchli dopravné napojenia na diaľničnú sieť (D4, D1, D2), čiastočne odľahčí cestnú sieť spádového okolia hl. mesta,  skvalitní  dopravnú obsluhu dotknutého územia a zlepší životné prostredie  odklonením ťažkej dopravy. Trasa R7 zabezpečí prepojenie priemyselných zón a výrobných podnikov s obytnými zónami, eliminuje každodenné zápchy zo smeru od Dunajskej Stredy. 

Budúca križovatka Jarovce, vizuál
Budúca križovatka Jarovce, vizuál

Úseky projektu

  • Diaľnica D4 Jarovce – Ivanka sever  22,5 km
  • Diaľnica D4 Ivanka sever – Rača  4,4 km
  • Rýchlostná cesta R7 Bratislava Prievoz – Ketelec  6,3 km
  • Rýchlostná cesta R7 Ketelec – Dunajská Lužná  8,4 km
  • Rýchlostná cesta R7 Dunajská Lužná – Holice  17,380 km
Kruhová križovatka ciest Panónska a Dolnozemská na Lúkach VII,, smer na Rusovce - Nultý obchvat
Kruhová križovatka ciest Panónska a Dolnozemská na Lúkach VII,, smer na Rusovce – Nultý obchvat

Čo (ne)vieme o šiestom moste

Aktuálne a zaujímavé informácie o moste na D4 cez Dunaj poskytol redakcii PN vedúci odd. pre komunikáciu s médiami a verejnosťou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja  Peter Podstupka.

 Aký dlhý bude šiesty diaľničný most cez Dunaj?  
– Jeho dĺžka bude 2 930 metrov.
Už má alebo bude mať i názov? 
– Most zatiaľ nie je pomenovaný, s pridelením názvu sa samozrejme ráta.

Šiesty most cez Dunaj
Šiesty most cez Dunaj


Koľko bude mať jazdných pruhov? 

– Pri spustení prevádzky budú na moste  štyri jazdné pruhy (dva v každom smere jazdy), pričom most bude možné bez stavebných úprav rozšíriť na šesť jazdných pruhov (tri v každom smere jazdy).
A počet pilierov?                                                                                                     

 – Vzhľadom na skutočnosť, že ide o sústavu mostov, ktoré pôjdu nielen ponad Dunaj, ale aj ponad 48-hektárovú plochu odstaveného ramena Veľký Zemník ako aj cez záplavové územie, počet pilierov bude 41 s maximálnou výškou 20 metrov.
Otázka otázok – cena výstavby samotného mosta… 
– Túto informáciu nemáme k dispozícii, keďže riziko výstavby nesie v plnej miere koncesionár projektu. Bez ohľadu na to, či prekročí alebo dodrží svoj naplánovaný interný rozpočet, verejný obstarávateľ bude platiť za projekt rovnakú sumu, aká bola zafixovaná pri finančnom uzavretí projektu, t. j.  52,8 mil. eur ročne. 
V čom je význam mosta pre dopravu v Bratislave? 

– Nový most cez Dunaj predstavuje nielen kľúčový stavebný objekt, ale aj estetický prvok celého diaľnično-rýchlostného projektu D4/R7. Odkloní tranzitnú dopravu a časť cieľovej dopravy z mimoriadne preťaženého Prístavného mosta, prispeje k skráteniu cestovných časov. Napr. cestovný čas z Jaroviec do Šamorína sa po spustení projektu do prevádzky skráti až o 60 percent.
Kedy po ňom prejdú prvé autá? 
– V októbri 2020.
Koľko áut bude po ňom denne jazdiť?  
– Podľa dopravného modelu, ktorý vypracoval Výskumný ústav dopravy, by po ňom malo jazdiť denne 35 tisíc vozidiel, z nich 5 a pol tisíc nákladných.

Nultý okruh, nový most, vizuál
Nultý okruh, nový most, vizuál

Vizualizácie vyhotovila spoločnosť AAKH, s.r.o

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201