INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Prečo (takmer) už na nič nie je?!

Prečo (takmer) už na nič nie je?!

Žiadny výnimočný jav ani zjav, ale už denná spoločenská rétorika. Občan sa verejne už roky sťažuje, že robí viac a reálne za menej ako včera, že potraviny, voda, teplo, plyn, elektrina ba i lieky sú zasa drahšie ako predvčerom, že Slovensko zrážajú na kolená výtlky na cestách z tuhšej zimy a v lete ho dusia horúčavy, lebo niet na polievanie ulíc a chodníkov… Teda – či vôbec v tomto štáte ešte na niečo aj je, či vláda i samospráva poznajú aj iné vybrané slová ako nemáme, nedáme – lebo šetríme. Kde potom sú a idú peniaze občanov? O uťahovaní opaskov, ale aj rozhadzovačnosti, v rozhovore s podpredsedom ZMOS, predsedom Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy a starostom Petržalky Vladimírom Bajanom.

Na nedávnom rokovaní Rady ZMOS sa dal počuť premiér, že niektoré samosprávy neplnia to, na čom sa dohodla vláda s obcami a mestami…

– … čo nie je pravda. Bolo to nešťastné vyjadrenie pána premiéra, ktoré sme si si ním nemohli vydiskutovať, keďže hneď po príhovore musel odísť za inými povinnosťami. S vládou sme sa dohodli na podpísaní memoranda, t.j. na dobrovoľnej deklarácii o tom, že aj samospráva bude šetriť. K 30. 6. je samospráva v pluse takmer štvrť miliardy eur. A to už nehovorím o tom, že samosprávy šetria pod tlakom situácie v spoločnosti už viac ako tri roky, takže obmedzujú služby obyvateľom už dlhodobo a niekde sa to skončiť musí. Ak navyše niekto kritizuje samosprávu, že je málo v zisku a pritom je sám v deficite, táto kritika kríva minimálne na jednu nohu. Žiaľ, tieto útoky na samosprávu nie sú nové…

Jasovská ulica

…dokončime a spresnime: 300 samospráv nedosahuje očakávané výsledky pri konsolidácii verejných financií, čo predstavuje odchýlku 150 miliónov eur, teda 0,2 percentá z požiadavky udržať deficit verejných financií na úrovni 3 percent. Znamená to ohrozenie splnenia medzinárodného záväzku, ktorý máme voči EÚ.

– Odmietam túto dramatizáciu, lebo ak niekto zápasí so 3-percentným schodkom verejných financií a hľadá výhovorky v samosprávnych 0,2 percentách, potom je to len fabulácia problému a jeho podstaty. Poďme však k tomu, kto míňa a nemíňa, kto šetrí a nešetrí. Nie samospráva, ale štát umožňuje ministerstvám organizovať verejné súťaže na rôzne zákazky vo výške 600 mil. eur – to je údaj k 30.6.2013. Samospráva obmedzuje obstarávanie takmer vo všetkom, prečo tak nerobí štát? Štát však chce v čase krízy stavať 40 futbalových štadiónov, nakupuje ani nové služobné autá či nábytky. Vie sa o mne, že som fanúšikom futbalu, ale to sú tak nevyhnutné veci v tomto roku? Samospráva vlastné zdroje už takmer do ničoho neinvestuje, jej brutálne šetrenie už pociťujú obyvatelia v sociálnych službách, v stave ciest, v čistote prostredia, v doprave, školstve… Ak mesto nenakúpi pre ľudí nové autobusy, už to prestáva byť len záležitosťou odmietnutia vyššej kultúry cestovania, ale aj vyššej bezpečnosti cestujúcich. Ani naša mestská časť nekosí trávnaté porasty a neopravuje cesty podľa potreby, ale podľa množstva financií. Na nedávnom stretnutí primátorov Košíc, Martina, Nitry, Žiliny a Trenčína sa hovorilo o zániku hokejovej extraligy v týchto mestách, lebo sa v nich – konsoliduje. Na šport nemôžu vydať ani cent navyše. A tu sa dozvieme, že štátna firma Tipos ide dať bratislavskému hokejovému Slovanu milión eur na reklamu. Takú sumu peňazí, ktorá by udržala slovenský extraligový hokej, aj v zmienených mestách, na nohách. Predsa Tipos nie je bratislavská súkromná firma, je to štátna – národná lotéria, ktorá má držať šport na celom Slovensku! Veď odkiaľ v budúcnosti bude brať Slovan hráčov? V každom bratislavčanovi je aj kus slovanistu, aj vo mne, ale ak chcem pomôcť slovenskému hokeju, treba pomáhať najmú v regiónoch. Ak sa teda pýta občan, kde sú a kde idú ich peniaze z daní a poplatkov, nuž veru kade tade a kade komu…

Spolu s mestskými časťami má Slovensko takmer 2 900 miest a obcí. Vrátane eurofondov majú vlastné príjmy vyše 3 a pol miliardy eur, z nich 1,2 miliardy ako podiel daní z príjmov fyzických osôb. Samospráva vykonáva 4 700 kompetencií. Má na ne dosť peňazí alebo nie?

Nepoznám na svete mesto, ktoré by povedalo , že má. Na druhej strane tu fungujú (alebo mali by fungovať) pravidlá, dané ústavou a následne zákonmi, kde sa priam zakazuje prenášať kompetencie na obce a mestá bez peňazí. napriek sa to deje takmer stále. Sú prijímané zákony, ktoré tento ústavný princíp nerešpektujú, dokonca si trúfam povedať, že nerešpektujú ani európsku chartu miestnej samosprávy, ktorej základným princípom je princíp subsidiarity. Uvediem príklad – pred piatimi rokmi bol prijatý zákon o sociálnych službách, ktorý preniesol na mestá, obce a vyššie územné celky celý balík kompetencií – od opatrovateliek, cez domovy dôchodcov až po domy sociálnych služieb. Vtedajšia vláda hovorila, že tomuto zákonu k vykonateľnosti chýbajú takmer dve miliardy korún s tým, že sa to dorieši. Sa to nevyriešil nič, peniaze nikto do systému nedoplnil, naopak, prijímajú sa Ďalšie a ďalšie zákony v tejto oblasti – samozrejme bez peňazí – a my sa čudujeme, že je tu nedostatok domov sociálnych služieb či slušne platených opatrovateliek a podobne. Samospráva za to ale nemôže.

1332159753596

Premiér sa vyjadril v tom zmysle, že na mestá a obce už neprejdú kompetencie bez finančného krytia.

– Tak to má byť aj podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý platí od 1. januára t.r. Aká je však skutočnosť? Od začiatku roka do 1. júna prešlo na obce a mestá ďalších 142 kompetencií. Bez peňazí.

Sú to významné kompetencie alebo len ďalšia administratívna záťaž?

– V princípe je to jedno, na každú treba vynaložiť čas alebo ju zabezpečiť pracovníkom. Konkrétne: prenesený výkon zo štátu na obec v agende stavebného poriadku má byť štátom zaplatený na 100 percent. Ten však napr. u nás v Petržalke naň prispieva len 37-percentami, zvyšok ide na úkor rozpočtu obce. Ak by som úkony, dané zákonom, ako stavebný úrad neurobil, potom nesplním zákonné lehoty v konaní a nesiem za to plnú zodpovednosť. Právnu i hmotnú. V Petržalke, pokiaľ ide o stavebný poriadok, máme 6 a pol tisíc podaní. V priebehu budúceho roka nám pribudne celý stavebný úrad pre Rusovce, Jarovce, Čuňovo… Samosprávu na Slovensku uškrtila ešte predchádzajúca vláda. Od roku 2011 dostávame dočasne z dohodnutého podielu 70,3 percent z príjmov fyzických osôb len 65,4 percent, čo znamená, že za tri roky sme „na oltár vlasti“ dali z peňazí, ktoré patria obciam a mestám, vyše 300 miliónov eur. Tieto peniaze sme dali vládam, aby sme prispeli k zníženiu verejného dlhu. Dlh však rastie, tak kde je tých 300 miliónov? Určite ich nevidia ľudia v lepšej doprave, v krajšom a čistejšom prostredí, v modernejších školách či v opravených chodníkoch. Aj preto nie je dlhodobo možné, aby sme donekonečna dávali ďalšie usporené peniaze štátu bez toho, aby sám štát začal konečne prijímať systémové opatrenia, ktoré budú znižovať dlh. Originálne peniaze, ktoré nám patria, krátia, to čo presúvajú, za to nezaplatia. Obec nie je akciovka ani eseročka, nepodniká, ona obsluhuje, zabezpečuje život občanov. Nemá si kde „zarobiť“, ani nemá klamať, šklbať svojich obyvateľov. Možno sa kalkuluje s tým, že príde čas, keď už na nič nebude a záchranou budú niekdajšie národné výbory. Ako centrum miestnej straníckej moci. Ako kedysi. K tomu to aj smer-uje. Kaliňákovo ESO je jeho prvým krokom.

vps auto

Ale vraj samospráva má prebytky!

– Na úložkách, teda ako odložené peniaze, rezervu, má samospráva 228 miliónov eur. Nemiňte ich, znie pokyn ministra, ak ich miniete, o to menej dostanete o rok. To už je vydieranie. Dokedy to potrvá, to tiež nevieme. Sú to naše peniaze, ktoré sme ušetrili. Napríklad aj tak, že v Petržalke sa nekosilo päťkrát, ale iba štyrikrát. Že realizujeme len tie najnevyhnutnejšie opravy či už na školách, alebo na cestách, že šetríme aj na chode úradu.

Samospráva na Slovensku má takmer 3 tisíc primátorov a starostov, 20 tisíc poslancov v zastupiteľstvách, nie je aktuálna reč o spájaní obcí, a tým aj šetrení peňazí?

– Myslím, že každému je jasné, že tento stav je neudržateľný. Máme priveľa úradov, priveľa poslancov a zrejme aj starostov. Podľa mňa sa to týka ja samotnej Bratislavy, kde je viac ako 300 miestnych poslancov, 17 + 1 plnohodnotných úradov, 17 starostov a primátor. Len odmeny poslancov zhltnú každoročne 1,5 milióna eur. Preto som okrem iného presvedčený, že správa hlavného mesta je mimoriadne drahá a žiada si výrazné zmeny.

parkovanie Technopol

Na začiatku bola správna samosprávna myšlienka – nech nechodia občania za úradmi, nech úrad ide čo najbližšie k nim, vybaví ich požiadavky, potreby a záujmy včas, komplexne a kvalifikovane. Zmysel samosprávy bol zrozumiteľný a príťažlivý. Kedy a kde a najmä kto ho začal lámať?

– Samospráva vybavuje pre občana všetko – od rodného listu až po úmrtný list. Zabezpečuje život občana v jeho bydlisku, dohliada na naplnenie jeho ústavných, zákonných práv, požaduje však tiež od neho plnenie zákonných povinností, dohliada na ich výkon. Samospráva nie je dvadsaťročným slovenským vynálezom, je tu od čias starých Grékov, keď sa prvýkrát vyslovilo slovo démos – vláda ľudu. Preskočím tie dlhé dejiny. So samosprávou nemajú problémy v Nemecku, Holandsku, Švédsku, čiže v krajinách, kde je vláda ľudu skutočná, nie deklaratívna. A v celom priereze spoločnosti, vo všetkých štruktúrach. Nemajú problémy aj preto, či práve preto, že samospráva má stabilné finančné zázemie, pri prerozdeľovaní prostriedkov je na prvom mieste, pretože štát žije – nie hore, na pánskych a úradníckych stoličkách mocných, ale dole – v obciach, mestách, s každým ich obyvateľom, s každým jeho dňom. S každou zmenou vlády sa so samosprávou nelicituje, účelovo sa jej nepriberajú ani neodoberajú kompetencie, ako je tomu u nás, podľa toho aký politický ochotník, rojko či zlomyseľník sa posadí po voľbách na tú či onú ministerskú stoličku.

So vznikom samosprávy sa mali postupne odbúravať úrady na štátnej úrovni, nestalo sa tak a teraz nás to dobieha. Štát dnes zistil, že je možné zrušiť viac ako 700 úradov, ale to sa malo udiať už pred 20 rokmi. Problémom však je, že sa to deje typicky slovensky – štát úrady ruší, zároveň však ich zamestnancom tvrdí, že ich neprepustí. Tak kde je tá úspora?

Schody Mánesovo nám.web

Je toto už náš vynález, alebo všeobecný európsky úkaz?

– V Nemecku, Holandsku, Švédsku sa nesprávajú k samospráve, že ju láskavo obdarúvajú, ale že obyvateľom vracajú časť z toho, čo od nich vybrali na daniach, poplatkoch. V skutočne demokratických, teda i samosprávne vyspelých krajinách totiž vedia nielen čo znamená vláda ľudu, ale aj jeho hnev. Ak sú problémy so samosprávami v štátoch, potom v takých, kde chýbajú jej tradície, jej ozajstní predstavitelia – demokrati, politici rešpektujúci a vážiaci si „svoj“ ľud. Kde samospráva, starostovia, primátori a poslanci nežobrú vládu o každé euro. Ani štát, ak mu chýba na niečo hore, nevypaľuje tých dole. Takže k zmyslu: Samosprávu sme na začiatku zadefinovali a občanovi potvrdili, že je založená na princípe subsidiarity: čo je efektívne a vie sa zvládnuť sa robí dole, čo už samospráva nezvláda a je to nákladné ide hore. U nás je to naopak. S čím si štát nevie rady, to presunie, či doslova zhodí dole. Tu je aj odpoveď, prečo má samospráva 4 700 kompetencií, mnohé zbytočné, neúmerne zaťažujúce, navyše nie sú ani finančne pokryté. Teraz druhý princíp, hodnotový a jeho negácia. Štát rezignoval na funkcie, ktoré má ústavne garantovať. Ak ústava hovorí o bezplatnom školstve, ale aj zdravotníctve a sociálnej sfére, majú byť aj tak zabezpečované. Ak sa vytvára ich privátna paralela, má byť založená na vlastných, súkromných zdrojoch poskytovateľov a poskytovaných, nie, že ich štát rovnocenne a na úkor štátnych zariadení fédruje. Výsledkom je nekoncepčné, rozbité a mizerné školstvo, biedne zdravotníctvo s neúmerným priplácaním pacientov na povymýšľané a nekontrolovateľné úkony, bačovanie v sociálnych veciach. Príklad. Petržalka mala vlastných 17 základných škôl. Kvôli poklesu detí v školskom veku v minulosti sa stalo efektívnych len 11 z nich. Ušetrené peniaze mali zlepšiť situáciu žiakom zredukovaných škôl, čo sa však stalo – do uvoľnených budov prišli súkromní zriaďovatelia, ktorí a domáhajú financovania svojich škôl, postavených na báze podnikateľskej činnosti, aj od samosprávy. Prečo im má ale Petržalka prispievať na ich biznis až do výšky 80% nákladov na žiada? Nevidí sa vám to ako dobrý biznis za samosprávne peniaze? Navyše tei peniaze chýbajú v našich školách… Alebo iný príklad. Obec má vlastné sociálne zariadenie, niečo ju to stálo, vie poskytnúť svojim obyvateľom potrebné opatrovateľské i ošetrovateľské služby za únosných 150 či 200 eur mesačne. Ibaže v Bratislave či v inom meste je privátne zariadenie, ktoré doň naláka starkého – starkú, ale zároveň posiela starostovi obce žiadosť, aby „za nimi“ poslal aj 800 či 900 eur, lebo toľko stojí miesto pre starkého či starkú v jeho zariadení. A legislatíva to umožňuje, resp. chce umožniť. Ale preboha, takto nemá vyzerať spolupráca s tretím sektorom, veď to je štátom podporované tunelovanie verejných zdrojov. Má byť potom prekvapením, že takéto privátne zariadenie „obhospodaruje“ aj nejeden centrálny či miestny politik? Tretí princíp – partokracia v samospráve. Strany vedia, aké peniaze sa v nej pohybujú, aký má majetok – vlastný i spravovaný. Chcú ho ovládať, zmocniť sa ho, uspokojiť a odmeniť svojich verných na miestnych úrovniach. Posadiť ich na úradné stoličky, uložiť ich v orgánoch miestnych a mestských podnikov. Vznikli obecné a mestské stranícke pašalíky, ktoré ovládajú „naši“ – od županov, starostov, primátorov cez poslancov, úrad až po vrátnika. Končia sa časy nezávislých starostov, poslancov. Najnovšia legislatívna úprava v najbližších komunálnych voľbách sa už o to postará. Je nastavená vyslovene proti nezávislým kandidátom.

bajan a občana v exterieri, podanie ruky

Vráťme sa ale k financiám, teda ako ďalej?

Som presvedčený, že obhájime pozíciu samosprávy, ak podpísané memorandum budú všetci brať naozaj ako deklaráciu dobrej vôle šetriť na všetkých pozíciách samosprávy ale aj štátu a ak tento princíp nezmeníme na diktát. Samospráva za minulé roky dokázala, že šetriť vie. Ako povedali moji kolegovia – starostovia bratislavských mestských častí – bolo by dobré, keby si ostatné zložky verejnej správy zobrali príklad z dynamiky šetrenia v samospráve za posledné roky. Na druhej strane toto šetrenie musí mať aspoň nejakú elementárnu logiku, aby nevyústilo v stav, že „operácia sa podarila, pacient zomrel“. To znamená ušetrili sme, ale nesvietime, nekosíme, neopravujeme výtlky, rušíme linky MHD, neopravujeme školy…

  • Tatiana Dubska

    Bajan kandidoval za župana ako nezávislý, no aj s podporou Smeru. Jeho vicežupankou bola Monika Flašíková Beňová (Smer).

    V župe za Bajana zarábal aj poslanec parlamentu a šéf petržalského Smeru Viliam Jasaň. Jeho firma Uzma si za stráženie mesačne účtovala v priemere 200­tisíc korún. Strážne služby poslanec župe poskytoval aj za Freša, dokonca dvakrát drahšie.

    Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/6948364/havarie-v-bratislavskej-zupe-sli-jednym-smerom-uz-za-bajana.html#ixzz2fz0mllA6

  • Tatiana Dubska

    Stavebné práce – výmena okien na objekte – Úrad BSK, Jankolova č. 26, Bratislava
    Cena uhradená BSK………………………………………………………..415 572,98 EUR
    Cena nezávislého dodávateľa……………………………………………..28 606,56 EUR
    Rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) bol 386 966,42 EUR, čo predstavuje 1352 % navýšenie.

    Spojená škola s vyučovacím jazykom maďarským, Lichnerova 71, Senec – výmena okien
    Cena uhradená BSK………………………………………………………..428 413,43 EUR
    Cena nezávislého dodávateľa……………………………………………..52 190,80 EUR
    Rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) bol 376 222,63 EUR, čo predstavuje 720 % navýšenie.

    SOŠ, Senec, Kysucká 14 – zateplenie budovy
    Cena uhradená BSK………………………………………………………..139 097,27 EUR
    Cena nezávislého dodávateľa……………………………………………..20 825,00 EUR
    Rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) bol 118 272,27 EUR, čo predstavuje 568 % navýšenie.

    Čítajte viac: http://matejov.blog.sme.sk/c/338363/Videli-ste-uz-niekedy-1352-ne-predrazenie-verejnej-zakazky.html#ixzz2g5Lb09tu

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201