INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Taká bola a bude Petržalka očami Bohumila Kováča

Taká bola a bude Petržalka očami Bohumila Kováča

Keď v roku 1978 pozoroval z Bratislavského hradu stavbu prvých petržalských panelákov v hĺbke lužných lesov, mladý Bohumil Kováč, želal si len jediné, aby na takom mieste nemusel nikdy bývať. O štyri roky neskôr dostal výmer na byt – Lúky 8, objekt 28. Dnes vraví, že v rámci vtedajších možností nič lepšie ako nasťahovať sa na súčasnú Bzovícku ulicu sa mu nemohlo stať. Pochvaľuje si polohu výhodnú pre rýchly presun do mesta i na rekreáciu. Ako vraví, pri pohľade z okna nového bytu na budovanie sídliska už Petržalke veril, očami urbanistu videl desiatky rokov dopredu, kde bude škola, kde miesto na potraviny, zeleň. Dnes sa považuje za Petržalčana, jeho deti sa tu narodili, vyrástli a rovnako sa im páči bývať v Petržalke.

Profesor Bohumil Kováč

Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.  je urbanista, vysokoškolský učiteľ, člen kolektívu, ktorý pred rokmi vypracoval  urbanistickú štúdiu humanizácie Petržalky a viedol kolektív, ktorý spracoval urbanistickú štúdiu Panónska. Od roku 1982 je obyvateľom našej mestskej časti a za to pre ňu robil a urobil sa mu v roku 2012 dostalo ocenenia Osobnosť Petržalky. Spoločne s architektmi Luciou Štefancovou, Karolom Görnerom a dopravným inžinierom  petržalčanom Ladislavom Benčekom je autorom víťazného návrhu súťaže riešenia centrálnej osi Petržalky s traťou petržalskej električky. Porota v ich práci vyzdvihla vznik verejných a poloverejných priestorov a aj zelených plôch vo väzbe na električku, originalitu jej zastávok, návrh viacerých parkov, revitalizáciu priestoru Chorvátskeho ramena vrátane cyklotrasy, riešenie automobilovej dopravy, ktoré nepočíta so štvorprúdovkou z pôvodných zámerov.

Prvý májový štvrtok bol hosťom besedy v rámci už piateho pokračovania cyklu výstav Taká bola Petržalka s názvom Petržalka v rokoch 1973-1989 II, ktorú pripravila Miestna knižnica Petržalka v spolupráci s Katedrou etnológie a muzeológie FiF UK v Bratislave. Pre záujem verejnosti ju na pobočke MkP Prokofievova 5 predĺžili až do konca mája 2017. Profesor Kováč na nej hovoril o minulosti sídliska ale aj jeho budúcnosti, ktorej je, ako spracovateľ urbanistickej štúdie určujúcej podobu „chrbtice“ Petržalky, súčasťou.

Výstava Taká bola Petržalka

Podľa jeho slov sa socialistické zriadenie ako prvé odvážilo ísť do Petržalky s rozsiahlou výstavbou. Cieľom  bolo potvrdiť svoj vplyv na toto v histórii nestabilné územie  a posilniť pozíciu Bratislavy zvýšením počtu jej obyvateľov umelou urbanizáciou.

Prvý územný plán mesta, ktorý uvažoval s výrazným rozvojom Petržalky, vznikol v roku 1963. Jeho súčasťou bol i  obtokový kanál, ktorý by zároveň tvoril hranicu s Rakúskom. Plán rátal s piatimi mostmi v polohe ako ich poznáme dnes, ktoré by spájali Petržalku s ľavým brehom Dunaja. V roku 1966 bola vypísaná medzinárodná urbanistická súťaž o budúcu podobu Petržalky, z ktorej vzišlo v najvyššom poradí (3.miesto) päť rovnocenných návrhov. Žiadny z  projektov sa však nerealizoval, čo bolo dané skutočnosťou že išlo o ideovú súťaž, skutoční tvorcovia koncepcie Petržalky sa ale výsledkami súťaže inšpirovali.

Pri pohľade na model Petržalky je zrejmý zámer architektov  – vybudovať obytné skupiny, ktorých stred tvoria materské školy a školy. Zároveň je vidieť ako sa postupne s výstavbou menili názory a prístupy architektonických ateliérov. Prvé okrsky Háje a Ovsište založené na otvorených blokoch s tzv.  obalovkou polyfunkčných domov s terasami  ktoré lemujú celý priestor Jantárovej postupne nahradila koncepcia väčších polouzatvorených oktogonálnych vnútroblokov na Lúkach abny skončili v poslednej etape v hustejšej zástavbe s pravouhlými vnútroblokmi, tak ako to vidíme dnes na príklad v časti Dvory.

Pôvodná urbanistická koncepcia výstavby Petržalky, prezentovaná ako „komplexná bytová výstavba“,  predstavovala konečný stav vrátane ďalších etáp občianskej a športovej vybavenosti, teda rátala s definitívnym ukončením výstavby. To bolo dané vtedajším centrálnym systémom plánovania.

Výstava Taká bola Petržalka

V reálnom živote sa ale urbanizmus stále posúva a vyvíja. Po r.1989 najmä so zmenou vlastníckych vzťahov a prechodu na trhové hospodárstvo, kde sa pozemky stali významnou ekonomickou komoditou, objavili nové požiadavky na územie. Prišli stavby kostolov, s ktorými pôvodný plán určite nerátal. Moderné humanizujúce prvky v podobe výstavby v zóne petržalského korza na Gercenovej. A stavia sa stále ďalej, niektoré inšpiratívne stavby ako Petržalka City I., iné bez originality a prínosu pre okolie. Ale celé územie i po rokoch pretína voľný nezastavaný koridor pôvodne  pripravený na metro. Peniaze z Prahy sľúbené na výstavbu metra ale neprišli a po roku 1989 bolo zrejmé že už ani neprídu. Na riešenie nosného dopravného systému sa začalo dívať cez prizmu financií – dnešným výsledkom je električka. A rozvojová os Petržalky stále čaká nedotknutá. Jej budúcu podobu má určiť urbanistická štúdia autorov, ktorí  zvíťazili v súťaži vypísanej mestom v roku 2013.

Skice k víťaznému návrhu

Aký je názor jej autora profesora Kováča, čo nám toto územie ponúka a čo v Petržalke nemáme a potrebujeme?

V súťažnom návrhu sme napríklad nakreslili námestie s budovou petržalskej radnice. Dôstojnosť a suverenita samosprávy potvrdená vlastným sídlom. Chýbajú nám stavby ako múzeum modernej architektúry, ktoré by mohlo o.i. mapovať históriu sídliska a prinášalo nové názory do jeho prostredia. Myslím si, že je tu miesto i na galériu, sobášnu sieň, divadlo, klasické mestotvorné ulice a námestia.

Skice k víťaznému návrhu

A čo Chorvátske rameno ako využiť jeho rekreačný potenciál?

Z hľadiska rekreácie má Petržalka fantastickú šancu, aby využila svoju koncepciu. A nemusí sa spoliehať len na Chorvátske rameno. Máme vnútrobloky, ktoré treba dobudovať ako miesta kde sa stretáva istá komunita ľudí a formujú tie najužšie vzťahy. Okrem toho, podľa dánskych urbanistických teórií, ktoré by som rád presadzoval nielen v štúdii, kompaktný systém zelene prekonáva v kvalite prežitku  dostupná sieť malých parkov so správcami. Sociologické výskumy potvrdzujú že množstvo zelene vyjadrené napr. v indexoch zelene na pozemku či podielu zelene na obyvateľa vyjadruje skôr kvantitu ale  nehovorí  veľa o jej rozhodujúcej vlastnosti – o kvalite. Tú môže zabezpečiť dobre  organizovaná a spravovaná  zeleň  vo forme aj menšieho parku s prvkami vybavenosti ako napríklad ihrisko, s atmosférou a koncepciou. Taká zeleň sa stáva pre ľudí hodnotnejším zážitkom najmä ak je v ich dochádzkovej vzdialenosti. A myslím si že toto by mohla byť cesta i pre Petržalku.

Vizuál Petržalka City

Vy ste neboli zástancom 4-prúdovky vedľa električky v strede Petržalky, podľa vás jej funkciu zberača dopravy spĺňajú Dolnozemská a Panónska cesta na obvode Petržalky. Bude teda okolie trate doménou chodcov a cyklistov?

V danom území samozrejme nejaké obslužné komunikácie budú musieť vzniknúť ale nebude to nič kompaktné a dynamické. A áno,  okolie električkovej trate bude určite doménou peších a cyklistov. Územia pri zastávkach budú ale nepochybne trhovo zaujímavé a nebude žiadnym prekvapením keď tam vyrastú komerčné priestory. Tým skôr že ak chceme mať okolie električky zelené, potrebujeme financie aby sme sa o tú zeleň vedeli postarať. A tie nezískame výstavbou bytov, ale práve existenciou polyfunkčných objektov, ktoré budú spĺňať úlohu komerčnú ale aj najmä kultúrnu a spoločenskú. Predstavujeme si, že komerčné aktivity budú na okrajoch Petržalky a centrálne územie bude patriť skôr verejnoprospešným stavbám a funkciám. Tieto otázky budú aj  predmetom participačných procesov s verejnosťou a ich výsledky sa premietnu do zadania urbanistickej štúdie.

  • Peter Párik

    Mali by ste mysliet na ludi a spravit v tom zelenom páse (cize ako pojde elektricka ) pekny suvisly park cez celu petrzlaku – cyklotrasy , chodinky, sportoviska su samozrejmost, financie na udrzbu ? nonsens, dane tu odvadza 100000 ludi…, nejake polyfunkcne objekty sem nepchajte, na to neni miesto (samozrejme, ze vy ho najdete, ked daju do kapsy…), vravim – myslite na ludi, potiahnite elektricku az do cunova, popri trati by ste mali miesta na stavbu novych budov az az

    • bohumil Kovac

      pan parik, skuste neurazat slusnych ludi narazkami o kapsiach. Vy by ste na nasom mieste tak konali ? Ja som v prezentacii len naznacil, ze pri sucasnom systeme dane obcanov nestacia a treba aby tu posobili aj silnejsi hraci. alebo si odsuhlasme zvysenie dani o 300%. Cislo 100 000 ludi je znacne priklaslene, lebo tolko danovych subjekotv v petrzalke asi nieje a odvadzaju odvadzaju nie ludia ale domacnosti. A aj to platime mestu a nie MC. Naviac su tak socialne nizke, ze na udrzbu komunikacii, verejnych priestorov nestacia uz dnes.

  • albertine

    Ponúkam pôžičky s peniazmi od 2000€ do 500.000€
    Jednotlivcov a spolupracujú organizácie, ktoré potrebujú pôžičku a žiadosť o finančnú pomoc so sadzbou 2% ročne po dobu 2 až 30 rokov.
    e-mail : krediet.johannes@azet.sk
    Ak máte záujem prosím kontaktujte mailom na rýchle a jednoduché pôžičky.

  • janpinter

    Zaiste:

    „kvalitu môže zabezpečiť dobre organizovaná a spravovaná zeleň vo forme aj menšieho parku s prvkami vybavenosti ako napríklad ihrisko s atmosférou a koncepciou.

    Ale nezabúdajme pri tom na našu realitu, každodennú skúsenosť typickú pre Petržalku:

    všade na voľných priestranstvách a lúkach plno odpadu, na širokých chodníkoch v prírode sa rýchli cyklisti predierajú slalomom medzi deťmi a ostatnými chodcami pretože ich dráhy nie sú označené alebo rozlúšiteľné, ľudia pdajú na neschodných rozbitých hodníkoch a medzi obytnými domami sú nútení vyšľapávať si priechody v tráve podľa potreby sami, mladé stromky v parkoch vysychajú, obytné domy a iné i verejné budovy i kultúrne domy zízajú ošarpané alebo znetvorené poškodené vandalmi… jednoducho, toto mesto je niekedy postrachom svojich obyvateľov.

    A potom naše úrady. Skúsil som v budove Úradu v Technopole na prízemí pri podateľni navštíviť miestnosť verejnej toalety. Môj dojem bol hrozný: síce to bolo čisté ale všetko hrubo poškodené alebo jednoducho nefunkčné.

    Upozornil som na tento stav v spomínanej blízkej podateľni a dostal som takmer po nose:

    – To k nám nepatrí.

    Krásne vízie architektov sú síce pekné, ale čo si s nimi počnú politici Petržalky? Však tí k nám nepatria.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201