INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Štvorprúdovka

Štvorprúdovka

Štyridsať rokov hovoríme o Nosnom dopravnom systéme, stavebná uzávera naň blokuje na ploche 60 ha akýkoľvek rozvoj Petržalky. Teraz, keď je možnosť jeho realizácie, a dokonca sú aj financie z Bruselu, ozývajú sa hlasy, že nič nechceme.

Akoby nestačilo, že sme prišli už o projekt TEN T – 17, keďže aj na náš „úkor“ si vo Viedni vybudovali novú hlavnú železničnú stanicu. Lebo – všetci Viedenčania ju chceli. Tí občianski aj politickí. Ak boli spočiatku rozdielne názory, našli sa kompromisy.

V aktuálnej medializovanej kauze električky plus štvorprúdovky v Petržalke treba hľadať vinníka (nie iba všeobecnú a neadresnú komunálnu a politickú vinu) v totálnom zlyhaní komunikácie medzi mestom, samosprávou, úradom a občanmi. Akékoľvek dodatočné slovné omaľovačky či robenie z núdze cnosť sú skôr na úsmev ako na vážnosť, pretože žiaduci občiansko-politický dialóg sa mal začať minimálne pred rokom. Som petržalským poslancom a na miestnom zastupiteľstve sme rébus – či električka áno, alebo nie – vyriešili. Väčšinovo sme odpovedali – áno. Takže uverejnené mediálne bubliny, že petržalskí poslanci (všeobecne) sú klamstvom.

Janikov-dvor-vozovna
Janikov-dvor-vozovna

Čo v Petržalke (ne)máme

Každá obec má hlavnú cestu, mesto námestie. Centrum. Len my nie. Takže čo je potom Petržalka, ak nemá ani jedno, ani druhé? Len priestorom, na ktorom sú porozhadzované paneláky?

Ekologickí aktivisti sa odvolávajú, že mnohí Petržalčania sú za zachovanie súčasnej prírody. Teda aj s kopcami, do zeme vtlčenými rúrami, náletovou zeleňou, pokrútenými a vysychajúcimi stromami? Ale to nie je zeleň, akú by sme v tomto priestore potrebovali. Že tu taká nie je, o tom by vedeli veľa hovoriť alergici s ich diagnózami. Napokon – ak to zostane takto, kto sa bude o takúto „zeleň“ starať? Teraz ju má v ,,merku“ mestská firma Metro. Takže sme pri súčasnom probléme, lebo na stole nie je otázka: štvorprúdovka alebo park. Otázka znie inak a nemá kompromisy: bulvár s električkou, alebo – nič. Park nám Brusel neponúka. Aspoň nie z operačného programu Doprava. A som si istý, že ho tam ani nik nevtlačí, nech by akokoľvek vypiskoval či vykrikoval. Lebo mestom navrhovaný bulvár popri hlavnej komunikácii mnohé z toho, čo sa žiada v súvislosti s parkom, spĺňa. Má cyklistické koridory, stromy a zeleň. A určite nebude nikto proti, ak sa medzi zastávkami urobia podľa projektu kultivované miniparky aj s mobiliárom (lavičky, fontánky, detské ihriská, výbehy pre psov). Súhlasím s tým, že mesto by malo urýchlene vypísať architektonickú súťaž, ako by to malo vyzerať. Napokon, to nie je nič výnimočné, pretože sa s tým rátalo.

Neobíďme ani ďalšiu námietku aktivistov, že štvorprúdovkou sa vytvorí bariéra medzi Petržalčanmi. Ibaže už dnes je tu bariéra v podobe Chorvátskeho ramena a bez preplávania či prebrodenia môžeme prejsť len po moste, mostíkoch alebo tam, kde je rameno prerušené. Zaujímavé, že nikto sa z Petržalčanov nesťažuje na takéto oddelenie, rozdelenie, rozpoltenie, preťatie a iné parcelovanie jednej či druhej strany Petržalky a jedných či druhých Petržalčanov.

Trasa popri  Gessayovej
Trasa popri Gessayovej

Čo dráždi, ale odľahčí

Štyridsaťosem metrov široký „asfaltový kolos“ , akým má byť údajne štvorprúdovka, dráždi asi každého. Hovorí sa dokonca o diaľnici. Ibaže parametre diaľnice sú dané normou STN, keď najširšia je D 28,5 m, najrozšírenejšie sú u nás D 26,5 m. Miestne komunikácie sú, samozrejme, užšie. Takže, o čom potom hovoríme? Parametre navrhovanej štvorprúdovej mestskej komunikácie sú: cesta max. (4×3 m), zatrávnený stredný električkový pás (ako na Záhradníckej ulici ), zelené trávniky medzi cestou a chodníkmi pre peších a cyklistov. A k tomu novovysadených minimálne 2 500 stromov. Je tento „kolos“ naozaj taký zlý a len zabetónovaný?

Dnes sú, a chvalabohu, hlavné dopravné tepny v Petržalke štvorpruhové (Furdekova, Jiráskova, Pajštúnska, Mamatejova atď. ) a aj preto nepoznáme nejaké dopravné zápchy. Opakujem ešte raz: vo vnútornej Petržalke máme štvorpruhové cesty. Rozdeľujú Petržalčanov? (A sú bez zatrávnených pásov, bez cesty pre cyklistov.) Ešte keby tak kapacita mostov vyhovovala! Som presvedčený, že dvojprúdová komunikácia by bola obrovská chyba, ktorú by sme veľmi rýchlo pocítili. Štvorprúdovka by konečne vyriešila aj úzke hrdlá na Nám. hraničiarov a pri Technopole. Ak sa nám aj na toto núkajú peniaze z eurofondov, treba ich využiť. Zajtra už nebudú. Naším horizontom by nemala byť súčasnosť a najbližších 5 rokov, ale pridať k päťke ešte jednu nulu. Ako čas, ktorý nežijeme len pre seba.

Zbytočná je tiež obava, že štvorprúdovka poslúži ako tranzit do Jaroviec, Rusoviec, Čunova. Na to máme už Dolnozemskú a Panónsku cestu. Naopak, štvorprúdovka odľahčí obslužné vnútrosídliskové komunikácie ako sú Belinského, Ševčenkova, Lachova… Nik nemusí mať obavu s možnou hustotou a rýchlosťou premávky na navrhovanom bulváre. Tieto parametre možno riešiť organizáciou dopravy. Napr. znížená rýchlosť na 40 km/h, nastavenie signálnych plánov na križovatkách na „červenú vlnu“, na každej križovatke však preferencia električky, samostatný bus pruh, pozdĺžne parkovanie (Petržalke chýba takmer 20-tisíc parkovacích miest) a iné…

Janíkov dvor - obrátka - nástup - výstup
Janíkov dvor – obrátka – nástup – výstup

Vecne, časovo a bez hystérie

Štvorprúdovka vyvolala viac ako emócie, prepukla až v hystériu. Ibaže nič nie je konečné, keďže projekt je iba v štádiu schvaľovania územného rozhodnutia. Nasledujú ďalšie podrobnejšie stupne projektovej dokumentácie. Pozorne som si pozrel petičné hárky proti štvorprúdovke. Som rád, že sa vyjadrujú aj obyvatelia iných mestských častí ako lokálpatrioti Bratislavy, dokážem pochopiť obyvateľov Malaciek alebo Senca, ktorí v Bratislave pracujú a nie je im ľahostajné, ako vyzerá. Ale odporúčam respondentom petície z Bardejova či Banskej Bystrice, keďže podmienkou je trvalé bydlisko v Bratislave, aby svoje aktivity sústredili na svoj domov.

Ešte nie nevýznamná poznámka: Mal som množstvo rozhovorov so susedmi. Najväčšími odporcami projektu, bez relevantných argumentov, boli psičkári. Vraj, kde budú vyvádzať psov? Tí ani nič nechcú, ani len tú električku… Ale aj iné poučenie: V minulosti sa najmä z finančných dôvodov pristúpilo k okliešteným riešeniam rôznych investícií (napr. Most Apollo bez tretieho dopravného pruhu pre trolejbus) a veľmi skoro sa zistilo, že to nebolo dobré rozhodnutie. Nemáme právo opakovať podobnú chybu.

Záver: Postoj, ako sa prezentuje štvorprúdovka v médiách, môže výrazne ovplyvniť aj rozhodovanie o I. etape Nosného dopravného systému Šafárikovo nám. – Bosákova, pretože táto stavba bez pokračovania do Janíkovho dvora stráca opodstatnenie. Európa nemá nazvyš financie, najmä v tomto krízovom čase, preto akýkoľvek náznak nesúhlasu má tendencie presunúť balík prostriedkov inde. Tam, kde chcú stavať, pomôcť, skvalitniť život obyvateľom. Je potrebné povýšiť celospoločenský záujem nad lokálnymi záujmami. A dopravné projekty sú celospoločenskou záležitosťou. Keby to tak nebolo, nemali by sme dodnes železnice, diaľnice ani letiská. Ba ani parkoviská.

Čo sa už nezopakuje

Otvorme diskusiu na odbornej úrovni, uprednostnime fakty pred emóciami, urýchlene nechajme vypracovať územný plán zóny a hľadajme spôsoby, ako sa čo dá, nie ako sa nedá. Štvorprúdovka nie je živelnou pohromou, ako ju chce hlasná menšina vnútiť mlčiacej väčšine. Som totiž presvedčený, že je to posledná možnosť eurofinancovania dopravy v Petržalke. Potom už musíme len za svoje. A na to nemáme.

 

  • Spit

    Dobrý deň, ako občan tohto mesta a zároveň obyvateľ
    nielen Petržalky, ale aj oblasti pri Chorvátskom ramene si dovoľujem reagovať
    na tento článok.

    Hneď na úvod nerozumiem tomu, prečo skrývate „akýkoľvek rozvoj
    Petržalky“ práve za územie pri Chorvátskom ramene. To Petržalka začína a končí
    práve tu? Alebo je vybudovanie projektu Petržalka City také extrémne dôležité,
    že sa od neho odvíja ďalší rozvoj a osud Petržalky?

    Posťažovať si na to, ze Viedenčania majú niečo a my nič
    považujem, prepáčte, za divné. Možno je to dané tým že vo Viedni nie sú
    regionálni politici „nasmerovaní“ tak ako tu. Vy, pán Ing.Fabor, ste predsa
    tiež byvalý predstaviteľ viacerých regionálnych dopravných spoločností, takže
    váš článok je ťažko možné chápať ako snahu o blaho Petržalky a petržalčanov.
    Ja osobne ho považujem, prepáčte, za mierne tendenčný. Vysvetlím prečo si to
    myslím:

    Nerozumiem, prečo sa neustále snažíte „nanútiť“ občanom
    Petržalky akési pomyselné centrum. Jasné, všetci ho majú iba my nie. Máte pocit,
    že také niečo obyvateľom chýba? Myslíte si, že novými betónovými budovami
    zastavaná plocha s električkou a štvorprúdovou cestou bude práve tým
    vysnívaným centrom, bez ktorého momentálne väčšina Petržalčanov určite ani
    nespáva?

    Nerozumiem, prečo haníte prírodu, ktorú tu máme, nič ste v jej
    prospech totiž neurobili: „Teda aj s kopcami, do zeme vtlčenými
    rúrami, náletovou zeleňou, pokrútenými a vysychajúcimi stromami?“ a ďalej:“Ale
    to nie je zeleň, akú by sme v tomto priestore potrebovali.“ Takže
    štvorprúdová komunikácia, to je zeleň ktorú tu potrebujeme? Tie úbohé „paličky“,
    ktoré sa sadia pri každej novostavbe, tie potrebujeme? Vysvetlite mi prosím,
    ako sa na takom stromčeku zahniezdia vtáky…ach, vlastne, tie tu tiež
    nepotrebujeme. Ak má teda spomínaný pás „v merku“ firma Metro, prečo sa oň
    nestará? Prečo sa vám zdajú pokrútené a vysychajúce
    stromy neprípustné? Áno, aj taká je totiž príroda, ktorú sa tu vy snažíte
    zlikvidovať, choďte sa pozrieť do Lužných lesov koľko je tam pokrútených
    stromov, stromy nerastú krásne rovno ako na tých úžasných prezentáciách. Máme tu veľký počet odrastených stromov, ktoré
    produkujú to, čo nedokáže ani Petržalka City, ani električka, ani vami vychvaľovaná
    Jantárová cesta: kyslík! Myslím, že ďalšia veta presne vyjadruje postoj ľudí
    zainteresovaných v tomto projekte: „Otázka znie inak a nemá kompromisy:
    bulvár s električkou, alebo – nič.“ Skvelé, že nám takto dávate na výber. Úplne
    smiešna mi príde predstava, ktorú popisujete ďalej: mestský bulvár s električkou
    a štvorprúdovou komunikáciou neváhate označiť za oddychovú zónu, ktorá „má
    mnohé z toho, čo sa žiada v súvislosti s parkom“. To, že v takom
    „parku“ nebudete počuť vlastné slovo vzhľadom k hluku od áut a električky,
    to je asi len drobný neželaný efekt…a to už ani nehorovím o emisiách.
    Takže želám všetkým mamičkám príjemné prechádzky s detičkami po takomto skvelom
    „parku“.

    Smiešne je že
    porovnávate štvorprúdovú komunikáciu s električkou ku Chorvátskemu ramenu,
    čo sa týka oddeľovania. To hádam nemyslíte vážne, porovnávať 48-metrov široký asfaltový
    koridor (podľa prezentácie Ing.Schlossera) s po násype premávajúcimi električkami
    a niekoľkými tisícmi autami s 10-metrovým Chorvátskym ramenom, kde
    plávaju labute a kačice…to už je hodne za vlasy pritiahnuté, nemyslíte?

    V ďalšom odseku
    presne popisujete to, čo sme tvrdili my, občania,na prezentácii v Primaciálnom
    paláci. Opäč si dovoľujem citovať: „Dnes sú, a chvalabohu, hlavné dopravné
    tepny v Petržalke štvorpruhové (Furdekova, Jiráskova, Pajštúnska, Mamatejova
    atď. ) a aj preto nepoznáme nejaké dopravné zápchy. Opakujem ešte raz: vo
    vnútornej Petržalke máme štvorpruhové cesty. Rozdeľujú Petržalčanov? (A sú bez
    zatrávnených pásov, bez cesty pre cyklistov.) Ešte keby tak kapacita mostov
    vyhovovala!“ Takže aj vy tvrdíte, že vlastne žiadne dopravné zápchy
    nepoznáme a ak áno, tak sú ich dôvodom mosty. Výborne. Myslím, že aj vami
    popisované úzke hrdlá sa dajú na námestí Hraničiarov a Technopole sa dajú vyriešiť
    rozšírením cesty o dva jazdé pruhy na úseku niekoľkých 100 metrov a nie
    pretínaním celej Petržalky štvorprúdovou komunikáciou. Dokonca sám priznávate
    že na tranzit tu máme Dolnozemskú a Panónsku. Skvelé. Takže komu bude
    slúžiť Jantárová cesta? Zopár novým obyvateľom Petržalka City! Na jednej strane apelujete na to, že k 5
    treba pridať nulu za čas, ktorý nežijeme len pre seba a na druhej strane
    navrhujete rýchlosť 40 km/hod a „červené vlny“. Jasné, nech je tých exhalátov
    ešte viac! Ak máte v aute palubný počítač, pozrite si, akú máte aktuálnu
    spotrebu na 2.rýchlostnom stupni pri 40 km/hod a akú máte na
    štvrtom/piatom pri rýchlosti 60 km/hod. Ale vyššia rýchlosť je samozrejme na
    mestskom bulvári neprípustná. Dilema, že? Všade inde v Európe sa snažia
    dopravu riešiť zelenými vlnami aby sa autá čo najmenej rozbiehali (vtedy je
    vylučovanie exhalátov najvyššie) no nie, my ideme riešiť červené vlny, to
    určite prispeje k skvalitneniu života nás, Petržalčanov. A potom sa
    čudujme, prečo Viedeň má to alebo ono a my nie. O parkovaní pozdĺž
    bulváru sa nebudem ani vyjadrovať, to už urobili prezentácie v Primaciálnom
    paláci.

    Za úplne scestné
    považujem vyústenie Jantárovej cesty na Einsteinovu. Pán Fabor, chodievate po
    Einsteinovej cez pracovné dni ráno medzi siedmou a deviatou alebo poobede
    medzi treťou a piatou?

    No áno, kde budú
    vyvádzať Petržalčania psov? Na ten úžasný bulvár? Na platenie daní za psa sú
    vám „psíčkari“ dobrí, ale keď majú požiadavku, treba ju ihned zmiesť zo stola.
    Predsa nebudú psy prekážkou rozvoja Petržalky!!!

    V poslednej časti
    píšete o predstave, že Európa presunie svoje financie inam…“ Tam, kde chcú stavať, pomôcť, skvalitniť
    život obyvateľom.“ Takže ak to pán inžinier chápem správne, postavenie
    megaprojektu Petržalka City, postavenie štvorprúdovej cesty krížom cez
    Petržalku považujete vy za skvalitnenie života obyvateľom. No tak to ďakujem, o takéto
    skvalitňovanie nestojím a so mnou určite aj mnohí ďalší.

    Dovolím si ešte
    jednu bezočivú poznámočku na záver: hlasná menšina sa snaží vnucovať niečo
    mlčiacej väčšine? No prepáčte!! Kto tu komu čo vnucuje? Rád vám pripomeniem
    vašu vlastnú vetu zo začiatku článku: „V aktuálnej medializovanej kauze
    električky plus štvorprúdovky v Petržalke treba hľadať vinníka (nie iba
    všeobecnú a neadresnú komunálnu a politickú vinu) v totálnom zlyhaní
    komunikácie medzi mestom, samosprávou, úradom a občanmi.“ Kto je teda na
    vine keď občan nie nedostatočne informovaný, alebo je dokonca zo strany
    oficiálnych predstaviteľov mesta klamaný a zavádzaný (viď prezentácia
    Ing.Schlossera z Primaciálneho paláca)? Nie je to teda náhodou tak, že zo „celospoločenského
    záujmu“ sa vykľuje záujem investorov o postavenie Petržalka City a električka
    a štvorprúdová komunikácia sú vlastne len podružnými záležitosťami?
    Ďakujem za trpezlivosť pri čítaní.

    • Výborne napísané….

    • oliver

      Presne tak, tu vobec nejde o skvalitnenie zivota obyvatelov, ale o zaujmy developerov. Na to aby mohli stavat novostavby pozdlz celeho chorvatskeho ramena potrebuju pristupove cesty a preco si ich nenechat postavit za eurofondy?

    • Presne.! Podľa môjho názoru ste „trafili klinček po hlavičke“. Tu nejde vôbec o riešenie dopravnej situácie súčasného obyvateľstva Petržalky, od začiatku medializácie veci čakám kto to vytiahne. Pod rúškou tém typu EUROFONDY a ELEKTRIČKA nám tu prebieha legalizácia rozsiahlej novej výstavby na posledných zelených plochách pozdĺž Chorvátskeho ramena a tá potrebuje obslužné komunikácie.! …žiaľ neverím tomu, že občianska iniciatíva zabráni bábkam v rukách investičných vlčích skupín, vzdať sa svojich ziskov na úkor spokojnosti bežného petržalského ovčana a tie nejakým zázrakom začnú raziť cestu revitalizácie dotknutého územia do podoby mestského parku a oddychovej zóny. Tomu asi nikto už neverí ale nádej umiera posledná…

  • petrzalcanka

    Hlasna mensina? To mate odkial pan Fabor, ze sme mensina? Mate na to nejake dokazy?

    Parciky a ihriska popri 4-prudovej ceste? Takto si predstavujete kvalitne, zdrave prostredie pre oddych Petrzalcanov?

    Europska Unia nam ponuka peniaze a vy ste nevymysleli nic ine, len ako za ne zdevastovat to pekne, co este v Petrzalke zostalo. Takyto ludia by nas rozhodne nemali zastupovat, je to hanba.

  • Môj názor

    základným princípom vyspelej spoločnosti je nájdenie konsenzu, ktorý dokáže čiastočne uspokojiť obe strany. Tak to funguje vo vyspelých demokratických spoločnostiach, akou je napríklad Švajčiarsko, kde som istý čas žil. Súhlasím, že diskusia mala začať už dávnejšie, už teraz je neskoro na debatu, avšak verím, že mesto tento-krát otvorí plnohodnotnú diskusiu, na ktorej sa zúčastní tak profesionálna skupina odborníkov i laická verejnosť.
    Ružinov park už má, avšak za posledné roky ostal bez potrebných zásahov mesta a mestskej časti, teraz sa ho však chystajú zrevitalizovať a prispôsobiť pre potreby obyvateľov. Tu vidím konkrétnu cestu, ktorou by mohla ísť aj Petržalka, a teda na konkrétne vopred vyhradenom a dostatočne veľkom území vytvoriť mestský park, o ktorý sa budú kompetentný pravidelne starať a kultúrne ho udržiavať ( ako príklad uvediem moje obľúbené parky Medická záhrada, Prezidentský palác). V okolí Kauflandu, kde sa nachádza dostatok drevín(ani nie tak náletových), nech ostane prírodná krajina, tak akou je dnes, a nech slúži na svoje účely, ako navrhujú aktivisti. Myslím tým územie od Kauflandu po cestu pri Technopole. V celej dĺžke ramena nech sa na oboch stranách spraví asfaltová cesta, respektíve zámková dlažba, o ktorú by mal byť doplnený kvalitný mobiliár s lavičkami, osvetlením, košmi, tabuľami, detskými ihriskami, náradiami pre vonkajšiu gymnastiku, externým šachom, malými pódiami, schodíkmi k vode, atď. Čo sa týka električky, tak k nástupištiam je potrebné postaviť chodník, ktorý by bol spracovaný kvalitným materiálom. Po celej dĺžke električkovej trate by sa mala spraviť súvislá cyklotrasa, z druhej strany by mala byť doplnená chodníkom pre peších, ideálne v inej farbe. Nesúhlasím, aby električková trať bola oddelená plotom, nejde mi to totiž dokopy či už z estetického hľadiska, tak i zo spomenutého dôvodu o rozdelení priestoru na dva celky.
    Treba si uvedomiť, či už z laického alebo odborného hľadiska, určité priestory súrne potrebujú dourbanizovať. Ako sa raz môj známy z Anglicka na ceste do reštaurácie vyjadril, priestor v okolí Pajštúnskej a pri Technopole mu prišiel ako „nedorobený“. Treba vytvoriť kvalitné prostredie, ktoré bude spĺňať multifunkciu, ktoré je symbolické pre vyspelé mestské časti, ako je to na západe. Ak si to teda zhrnieme, električka: ÁNO, mestský park: ÁNO(v zákrute pri Petržalka city v okolí Rusovskej), prírodná krajina: ÁNO(okolie Kauflandu od cesty po Technopol), cyklotrasy, dlažba, chodníky, mobiliár- ÁNO, Výstavba- ÁNO( určená potrebnou urbanistickou štúdiou)

  • Petržalčan

    Aby bolo jasno, som za električku cez Petržalku a dovolím si povedať, že aj veľká väčšina ľudí, ktorí petíciu podpísali. Pani poslankyňa Pätoprstá, po vzhliadnutí Vašej petície úprimne konštatujem, že PETÍCIA JE ZLE FORMULOVANÁ A ZAVÁDZAJÚCA ! Dokým sa jednalo o projekt električky, veľká väčšina obyvateľov sa k projektu vyjadrovala iba pozitívne, avšak s komunikáciou 2 +2 sa zdvihla vlna nevôle, ktorú aktivisti umelo zapracovali do svojej petície. Pani poslankyňa, prečo Ste tak zákerne začlenila električku do Vašej petície? Okrem faktu, že Vami vypracovaná petícia nezohľadňuje názor opozície( petícia nie je objektívna),nakoľko nedáva priestor pre podporu električky s komunikáciu, je Vaša petícia neplatná.
    Pýtam sa, má 100 000 Petržalka doplácať na petíciu, ktorú podpísalo menej ako 9000 ľudí (a to nehovorím o signatároch z BB, ZV, a iných krajoch SR)??

    Petržalka sa dnes stáva plnohodnotnou mestskou časťou BA, avšak niečo jej chýba. Tým je vlastné reprezentatívne centrum. Nikto netvrdí, že sa okolie ramena znehodnotí výstavbou. Už dnes je hotový projekt, ktorým sa investor Petržalka city zaručil vybudovať mestský park v okolí Rusovskej cesty. Viem si predstaviť okolie ramena, pri ktorom by boli vybudované kaviarne, reštaurácie, služby typu požičovňa lodičiek, bicyklov, atď. Rozšírený chodník pre peších by bol doplnený o kvalitný mestský mobiliár.

    Niektoré územia, napr. v okolí Gessayovej nutne potrebujú zurbanizovať, nabrať k sebe kvalitnú architektúru, ktorá vzíde z urbanistickej súťaže.

    Vyhovárať sa na nedostatok zelene je úplne neopodstatnené, nakoľko územie Malého a Veľkého Draždiaka, Lužných lesov, Sovieho lesa, a lesov v okolí hrádze, je vo vzdialenosti 5 minút z každého konca Petržalky.

    Pevne verím, že si petržalčania budú vedomí, aká možnosť sa im naskytuje. Je to možnosť, kedy môžu získať plnohodnotné centrum svojho obľúbeného sídliska, ktoré by malo slúžiť pre všetkých. Vidím tu veľký potenciál vybudovať plnohodnotný priestor, za ktorý sa nebude viac nikto hanbiť. Je to dostatočne veľký priestor, kde je možné vybudovať mestský park, električku, obslužnú komunikáciu, služby, byty, námestie, radnicu, relax.

    • Spit

      Čakal som kedy sa tu objavi ďalší „urbanista“, a dočkal som sa. Nerozumiem prečo tu tvrdíte že aktivisti niečo umelo zapracovali do petície. Prečítajte si prosím jej názov a ten asi hovorí za všetko. Petícia je nasmerovaná v prvom rade proti štvorprúdovej komunikácii + výrubu 2000 stromov. Ak teda vychádzam z toho, že primárnym cieľom petície je zozbierať podpisy ľudí, ktorí tu nechcú mať tú úžasnú komunikáciu, ako má zohľadňovať názory opozície? Petícia je podľa mňa buď za niečo alebo proti niečomu a neviem si predstaviť akým spôsobom by mala zohľadňovať názor opozície. Pokiaľ viem, petičný zákon neurčuje či sa petície môžu zúčastniť iba obyvatelia jedného domu, ulice alebo mestskej časti. Pokiaľ človeku, ktorý má trvalé bydlisko síce v „BB, ZV a iných krajoch SR“, ale dočasne býva alebo pracuje v Bratislave vadí, že sa tu plánuje výrub 2000 odrastených stromov, môže kľudne petíciu podpísať. K centru sa vyjadrili už viacerí. Nemám pocit že by tu – ako sa aj oficiálne tvrdí – chýbalo nejaké centrum a už tobôž tu nechýba centrum, ktoré by bolo preťaté 4-prúdovou cestou. Prečo robiť mestský park v okolí Rusovskej cesty, keď by stačilo tak málo peňazí a úsilia na vybudovanie parku na mieste, kde už teraz rastie veľké množstvo stromov. Stále počúvame ako je Bratislava neskutočne zadĺžená a zrazu sa tu nájdu peniaze na mestský park, kvalitný mobiliár, kaviarne, reštaurácie (ano, tých tu máme tiež strašne málo) a požičovňu lodiek? Myslím že každá labuť alebo kačica na Chorvátskom ramene by sa vám za požičovňu lodiek zo srdca poďakovala. Primárnym cieľom Petržalka City sú byty. Drahé, exkluzívne s výbornou polohou..a je teda logické že tých pár nových obyvateľov Petržalka City bude chcieť mať príjazdovú cestu rovno pred (pod) dom. O tomto to celé je, nie o mestských parkoch. Rovnako môžem použiť váš argument: prečo by malo x obyvateľov domov okolo Chorvátskeho ramena doplácať na tých pár „nových“ ktorí sa prisťahujú do Petržalka City??? Firmy stavajúce tento projekt sa riadia rovnakými pravidlami ako každá iná: chcú zarobiť. A na parku sa zarobiť nedá. Celkom logicky budú projekty smerujúce do „umŕtvených“ peňazí hmmm, ako to povedať…odfláknuté? Už sme tu viacero takých projektov mali, kde sa rozprávalo o parku a nakoniec sa postavila vybetónovaná plocha s piatimi stromčekmi a piatimi kríkmi. Nehovoriac o tom, že podľa plánov sa má 2000 hotových, odrastených stormov vyrúbať a namiesto nich sa má posadiť 2500 nových, mladých. Každý z tých nových „stromov“ stojí 50,- a viac €. Na to peniaze sú? Pozrite sa na tie úbohé stormčeky rastúce pred Pentou oproti Auparku, to nie su stromy, to sú odrastenejšie kríčky. Prečo sa odvolávať na Draždiak, Lužné lesy, Soví les a hrádzu, keď máme zeleň priamo tu, v strede Petržalky??? To je akoby som vás posielal na dovolenku do Himalájí hoci hory máme aj tu, v Tatrách. Ja pevne verím, že Petržalčania si uvedomia, aký poklad majú tu, uprostred sídliska a nenechajú sa zmanipulovať domnelým centrom, ktoré vlastne nikto nepotrebuje, ktoré – podľa vašej poslednej vety – už nemá obsahovať len park a požičovnu lodiek, ale už aj obslužnú komunikáciu (proti ktorej je nasmerovaná petícia), byty, námestie, ba dokonca radnicu, ktorú tu tiež nikto nechce…Pokiaľ sa niekto za tento zelený pás hanbí, môže kľudne vysúkať rukávy a prispieť k jeho čistote. Alebo boli ste vy, milý Petržalčan, čistiť rameno od odpadkov???

    • spit

      Vzhľadom k tomu že už odoslaný príspevok nie je možné editovať, dovolím si jednu poznámku v samostatnom príspevku. Celý čas je nám tu prezentované ako veľmi mesto/mestská časť dbá o skvalitnenie života nás, Petržalčanov. Nie je teda prinajmenšom zvláštne, že celé toto skvalitnenie sa dotýka a točí len okolo jedného: Petržalka City a Chorvátskeho ramena? Tu začína aj končí Petržalka? Uvedomuje si niekto, že autá v celej Petržalke už pomaly parkujú jedno druhému na streche, že autá stoja na tráve, na chodníkoch, proste všade? To sa nebude riešiť už nikdy? Tým že budeme preferovať ekologickú dopravu však tie autá nezmiznú. A presne o tomto to je: primárne sa riešia sa projekty na ktorých je možné zarobiť. Ak postavíme parkovisko pre autá rezidentov, na tom nezarobíme nič a ešte máme starosti s údržbou. Ale na „vyholené“ miesto pri Chorvátskom ramene postavíme byty, kaviarne, reštaurácie, dokonca radnicu, posilovne, kozmetiky, manikúry, obchody s handrami, a ďalšie prepotrebné veci (fakt ich tu máme extrémne málo), a na tom pekne zarobíme. Myslím že v prvom rade by sa mali riešiť akútne problémy s už existujúcou infraštruktúrou, špinou, odpadkami, na tráve parkujúcimi autami, vandalizmom, a hlavne chýbajúcimi mostami cez Dunaj a potom, keď toto všetko už bude, riešiť pohodlný príjazd pre zopár nových obyvateľov Petržalky.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201