INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Maratón električky v Petržalke /2/

Maratón električky v Petržalke /2/

V predchádzajúcom čísle PN sme uverejnili fotografie miest, ktorými bude prechádzať trať električky, jej druhá etapa. Povedie od dnešnej zastávky na Jungmanovej ulici až na konečnú zastávku v Janíkovom dvore. A že nielen tento priestor,  ale celé územie popri trati električky už od Starého mosta má riešiť urbanistická štúdia,  ktorej autorom bude prof. Ing. arch. BOHUMIL KOVÁČ. Náš, Petržalčan. Aj preto s ním rozhovor  – načase…

Pohľad z 11. podlažia paneláku na Jungmanovej ulici

Pred tromi týždňami ste podpísali zmluvu o dielo s bratislavským primátorom, že vypracujete urbanistickú štúdiu – riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky. Znie to nielen príliš odborne, ale i kostrbato. Takže ľudovo: To je tá „chrbtica“, ktorá chýba Petržalke?  

 –  Áno, tak bolo magistrátom pomenované zadanie už v medzinárodnej urbanistickej súťaži, v ktorej porota vybrala náš návrh ako víťazný. Ide o  stred územia Petržalky v priestore Jantárovej cesty a v kontakte s Chorvátskym ramenom, kde bola viac ako štyri desaťročia kvôli rezerve pre výstavbu metra, neskôr tzv. nosného systému hromadnej dopravnej dopravy, stavebná uzávera. A tak okrem nákupného centra Kaufland ostalo toto územie prázdne. Pred súťažou však už bolo naň vypracovaných niekoľko štúdií. Momentálne najvýznamnejším je zámer na výstavbu lokality Petržalka City, kde je nádej, že vznikne konečne aj to, čo sídliskovému charakteru Petržalky chýba – klasická ulica a námestie.

Stavebný zákon v § 4 uvádza, čo to tá „urbanistická štúdia“ je. Viete ju priblížiť, konkretizovať?

 –  Názov navráva, že úlohou štúdie je študovať územie, jeho rozvojové možnosti. Výsledok diskusie nad variantmi štúdie, ak sa kladne prerokuje, sa potom môže stať podkladom pre návrh územného plánu zóny. Ten už neštuduje, ale kodifikuje pravidlá – regulatívy využitia územia, záväzné pre každého. Preto je v etape študovania – štúdie – dôležitá aj verejná diskusia,  odborne povedané spoločenská participácia  nad problémami súčasného stavu a námetmi na ich riešenia a napokon aj nad víziami.

Prvá zastávka v Petržalke – Sad Janka Kráľa

Aké má urbanizované územie výhody, aké nedostatky a aké tvorivé urbanistické pokušenia – že by ešte mohlo, keby sa mohlo…                                 

Výhodou územia je, že je voľné. Ale má jasne vyformované okolie, ktoré ponúka isté väzby a východiská. Isté východiská ponúka územný plán mesta. Ale zmyslom tejto štúdie je podrobnejšie riešiť územie a priniesť aj podnety na zmenu územného plánu. Napr. čo sa týka štvorprúdovky. Miera urbanizácie môže byť rôzna – o tom môžu byť  v podstate diskusia o variantoch štúdie. Svoje pokušenie sme naznačili v našom súťažnom návrhu, ktorého spoluautormi boli architekti Karol Görner a Lucia Štefancová a dopravný inžinier Ladislav Benček. Spolupracovali s nami architekti Nikola Winková a Igor Hianik.

V našom podaní je to územie bez štvorpúdovej komunikácie, a dokonca ani tá dvojpruhová neprechádza kompaktne celým stredom. Cieľom je nepridať električke, ktorú sme v návrhu podporili, konkurenciu a autá odkloniť na obvodové komunikácie. Električku sme chápali ako príležitosť pre vytvorenie novej identity monotónneho sídliska. Mali k tomu prispieť špecifické krajinárske riešenie trate, jej celkový dizajn vrátane trolejového vedenia, ale najmä osobitý výzor každej zastávky tak, aby sa stali bodmi orientácie. V električke vidíme potenciál na genius loci Petržalky. Návrh predpokladal využiť reálne danosti územia, napr. aj zárezy, pôvodne pripravené pre polozapustené metro. Trasu trate sme približovali v miestach zastávok k dôležitým bodom alebo prestupom tak, aby mali cestujúci čo najkratšie vzdialenosti zo zastávky k obchodom, škole, parku či prestupnej zastávke autobusu. V rámci otázky zelene prišiel súťažný návrh v súlade s poznatkami výskumov Ecocity, na ktorom sme aj my participovali, s koncepciou viacerých menších parkov a jedným väčším v dostupných vzdialenostiach pre všetkých. Na záver súťaže porota spísala desatoro. Nás potešilo, keď jedna z významných osobností poroty, Patrik Kotas (autor dizajnu našej novej električky…) vyhlásil, že jedine náš návrh tieto predstavy poroty splnil. Áno, uznávam, iná porota by mohla rozhodnúť aj inak, ale tak ako v športe, ani tu sa na keby nehrá. Ale výsledok súťaže je pre mesto a mestskú časť nie povinnosťou, ale odporučením renomovaných odborníkov. Z nich napr. arch. B. Jakubik má realizácie električkových tratí vo Francúzsku a len sa čuduje, že u nás to nie je zadanie pre architekta…

Nová Petržalka, jej výstavba, znamenala veľkú nádej. Zo zamýšľaných stredoeurópskych Benátok sa však napokon stalo najväčšie stredoeurópske panelákové sídlisko. Časy, keď mala byť pre jedného z bratislavských primátorov len  „zásobárňou“  pracovnej sily pre Bratislavu, má už za sebou. Petržalčania si ju časom sami uspôsobovali, prispôsobovali, hoci nie vždy vzhľadovo a funkčne (lodžie) šťastne a príťažlivo. Preto očakávania, aká má byť zajtra, pozajtra, a aká naozaj bude, je druhou veľkou nádejou. Kto sa na to podujme, si naloží na plecia ťažké bremeno. Veď vari každý Petržalčan má individuálnu predstavu aspoň o istej časti 5 kilometrov dlhého a niekoľko sto metrov širokého urbanizovaného priestoru. Žije v ňom, v jeho blízkom okolí, pozná ho dôverne. Či už je to budúce administratívne centrum Petržalka City (má byť raz srdcom  Petržalky), alebo požadovaný Central Park či toľko vysnívaná cyklotrasa. A do predstáv, ak nie všetkých, potom väčšiny Petržalčanov, bude umením sa trafiť. Akú mieru rešpektu a zodpovednosti k tomu, čo už riešite, pociťujete?

 S kolegom Lacom Benčekom sme Petržalčania od roku 1982. Nikdy som nemal z Petržalky negatívny dojem, ako možno mala väčšina. Ako urbanista som totiž videl jej optimistickejšie perspektívy a jej rozvojový potenciál, ale najmä  potenciál ľudí, ktorí budú potrebovať čas, aby sa našli, zrástli s prostredím, postupne sa sním identifikovali  a vytvorili komunitu. Často sme s kolegom, ktorý je mojim dlhoročným priateľom ešte z obdobia, keď sme sa sem prisťahovali a stali sa susedia znášajúci rovnaký osud, diskutovali o doprave, bývaní, zeleni, vybavenosti. Začali sme chodiť do sveta, bol som na dlhšej stáži v Holandsku, kde som videl ako môže vyzerať sídlisko podobné Petržalke… Naše, dnes už dospelé, deti sú ozajstní Petržalčania, rodáci, ktorí vnímajú aj prednosti tohto svojho domova. My sme si v nej, iste nie ako prejav odporu, odkúpili byty. Vznikol nový vzťah. Myslím si, že slová králikáreň, nocľaháreň, zásobáreň, betónová džungľa… už zďaleka nie sú pravdou. Boli znakmi zrodu, veď áno, aj sme si dačo odskákali v blate…Ale sídlisko potrebovalo čas, aby postupne dozrelo. Aj my. A zrieť bude stále, zmena je vlastnosťou každej urbanistickej štruktúry. Lebo sa menia ľudia, ich požiadavky na prostredie, v ktorom žijú.  Okrem toho som mal možnosť vyjadriť svoje vízie na papieri, napr. v roku 1993 som pracoval na štúdii humanizácie Petržalky, kde sme už uvažovali aj s električkou a zelenou hranicou s Rakúskom s vodnými plochami; navrhol som koncept územia Petržalka City; riešil som štúdiu na lokalitu Lúky VIII. K téme osobne pociťujem veľkú zodpovednosť a najmä rešpekt – pred spoluobčanmi, odbornou komunitou. ale aj pred sebou samým. Som Petržalčan – a to je  zaväzujúce. Tak to vnímajú iste aj kolegyne a kolegovia nášho tímu.

Petržalka City, Chorvátske rameno, Central park

Začínate akoby od nuly, hoci nejde o „nulové“ územie. Nie je to územie ničoho, nikoho. Sú v ňom stavby, byty, cesty, chodníky, živá príroda, niekde divá, inde už človekom upravovaná. V priestore bývajú, žijú ľudia. Územie rôznych vzájomných vzťahov. Je pre odborníka, urbanistu, to, čo už je, jednoduché či až priveľmi zložité existujúce meniť, zrušiť, pridať iné, nové? Napokon však, predsa nezačínate celkom od nuly… takto, pred tromi rokmi, ste už riešili s kolegami – spoluautormi centrálnu rozvojovú os Petržalky a stali ste sa víťazmi anonymnej ideovej urbanistickej súťaže. Odvtedy však pretieklo veľa vody v Dunaji… Je časový odstup výhodou či skôr stratou času? Stačí raz riešené iba zopakovať, „opajcovať“, alebo ísť na vec, problematiku zasa „od podlahy“?  

 – Áno, až tak od nuly nezačíname. Boli tu predsa aj predstavy, ako má stred Petržalky, táto os B ako sa to pôvodne nazývalo (A a C boli  okrajové koridory Dolnozemská a Panónska), vyzerať. Terajšie obytné bloky mali jasné nervové a tkanivové väzby na budúcu chrbticu, nosný dopravný systém. To sa nedá nevnímať, a tieto pôvodné koncepčné východiská, samozrejme z pozícií potrieb súčasnosti,  je potrebné študovať. Štúdia dáva na to príležitosť. Sú tu aj iné trendy – ako byť aj územne energeticky sebestačným, zadržiavanie vody v území, nové pohľady na zeleň a pod. Od súťaže však ubehli už tri roky a medzitým sa pracovalo na projekte trate električky. Práce na štúdii zabrzdili procedúry verejného obstarávania. Námietky, odvolania… Projekt si viacero téz zo súťaže – čo sa týka vedenia trate, polohy a originalitu zastávok a podobne – zatiaľ neosvojil. Nemal ani celkom príležitosť, keďže verejný obstarávateľ v roku 2014 „zatrhol“ možnosť, aby víťaz súťaže svoj návrh aj verejne prezentoval. To nikomu, ale najmä nám, rozhodne nepomohlo, rozvinuli sa len rôzne konštelácie…Aj my sme si vytvorili svoju…  Škoda, že vývoj predbieha štúdiu, z tohto pohľadu ide o stratu času.  Teraz sa diskutuje o niektorých otázkach, o ktorých sa malo diskutovať v štúdii, nad projektom. Napr. o tom, či má električka mať kríženie s Pajštúnskou ul. úrovňové alebo mimoúrovňové. Ale súčasne sa podpisom zmluvy aj otvorila oficiálna možnosť našej spolupráce s projektantom Reming a verím, že bude priestor na doladenie niektorých vecí. Limitujúcim faktorom pre naše diskusie je však záväzný termín dokončenia trate.

Na jar 2011 ste sa na verejných zhromaždeniach občanov, Petržalčanov (keď sa vôbec rozhodovalo o to, či električka áno alebo nie) vyjadril, že električka nie je len dopravným prostriedkom, ktorý prepravuje ľudí, ale tiež významným mestotvorným prvkom. Územie, ktorým bude prechádzať, je však dnes vnímané ako jazva Petržalky. Terénna prekážka, na pohľad nevzhľadná. Koridor, ktorý sa  tiahne naprieč celou Petržalkou, je v skutočnosti podzemnou traťou zamýšľaného metra. S úsekmi majúce až niekoľkometrovú hĺbku. Dokáže práve električka zmeniť túto jazvu na znamienko krásy? Paradoxne však trať budúcej električky lemuje aj iný petržalský fenomén – Chorvátske rameno, jeho vody, brehy, prírodný život v ňom a okolo neho. Neprekvapuje, že absolútna požiadavka Petržalčanov znie: pri akýchkoľvek stavebných a technických zásahoch v prostredí nenarušiť  pokojnú, ale aj vzrušujúcu tvár ramena.  

  Už som naznačil, že sme fenomén návratu električky a jej rozvoja v systéme hromadnej dopravy mesta podporovali už dávnejšie. Pod vplyvom renesancie električiek v západne Európe, ale i v USA, som sa medzi prvými zaoberal možnosťami uplatnenia električiek ako riešenia aj pre Petržalku (napr. článok „Električka je ideálne riešenie“, PN 2.6.2006).

Pokiaľ ide o zárezy v teréne – ich využitie, teda nezasypanie… je jednou z hlavných ideí súťažného návrhu. Kde je to vhodné, navrhli sme  využiť zárez aj pre električku (napr. v krížení s Pajštúnskou ulicou), inde sa môže tento vyhĺbený priestor využiť ako viacpodlažné parkovisko, ihriská alebo park v jame (núka sa mi na prirovnanie z rodnej lokality cykloštadióna). Zasýpať tieto zárezy v teréne, z môjho pohľadu, znamená vynaložiť peniaze použiteľné inde, ale aj obťažovanie obytného prostredia prachom a hlukom. Nanesené vrstvy bude potrebné postupne zhutňovať…výsledná stabilita sa môže prejaviť na trati až po rokoch… Ak by sme sa aj napr. na Pajštúnskej ul. rozhodli pre úrovňové kríženie, električka môže ísť po hrane zárezu. Ale nemôžeme nič nanucovať, aj toto by malo byť predmetom verejnej diskusie.

Posledná zastávka v Petržalke – Janíkov dvor

S výstavbou druhej etapy trate električky sa má začať už na budúci rok. Čo tento termín znamená pre urbanistickú štúdiu a váš riešiteľský kolektív?

  Ak do času Zadania štúdie, ktoré ešte len príde (teraz je etapa analýz) bude vydané územné rozhodnutie, tak sa pre štúdiu stane záväzným podkladom. Možno už neprehovorí výrazne do trate, ale určite na formovanie jej okolia áno. Verím, že s projektantom vytvoríme kooperujúci tím.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201