INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Pýtať sa obyvateľov na názor je slušné

Pýtať sa obyvateľov na názor je slušné

Ak by bola Petržalka rozprávkou, územie okolo Chorvátskeho ramena by bolo jej Šípkovou Ruženkou. Spiacou nádherou, ktorá čaká na princa, aby si konečne ponaťahovala preležané údy.  A ten princ už je tu, stojí pred bránami, pripravený presekať plot z tŕnia ukázať svetu, aká je petržalská princezná úžasná.

Rozprávali sme sa s autorom urbanistickej štúdie – Centrálnej rozvojovej osi Petržalky, prof. Ing. arch. Bohumil Kováčom o najdôležitejšom rozhodovaní v histórii modernej Petržalky.

Žijete v Petržalke viac ako tri desaťročia, podľa vlastných slov ste s priateľmi často diskutovali o možnej podobe „centrálnej časti“ tohto sídliska.  Ako sa menili vašej názory na jej podobu?

Mám svoj vlastný príbeh, ako sa z chlapca, resp. mladíka zo zabývanej lokality Tehelné pole  stal Petržalčan, podobne ako sa Petržalčankou stala moja manželka zo „Šteinerky“. Keďže byty boli na poradovník a vyberať sa nedalo, dostali sme sa na samotný vtedajší „vyhnanov“ Petržalky – Lúky VIII. Bez autobusov, chodníkov, vybavenosti, telefónov. Na najvyššie šieste poschodie v ére, keď ploché strechy boli vážnym rizikom pokojného bývania… Ale ako architekt urbanista som sa vedel dívať dopredu, poznal som zámery, ale aj potenciál svojho nového domova. To mi vlievalo istý optimizmus a ten sa mi len potvrdil. Bývať tu, na tomto mieste a na tomto poschodí, v tomto byte a v dome, s týmito ľuďmi – sa ukázalo že má svoje prednosti.  Pochopil som to postupne aj ako rodič. Naši priatelia bývali na vychytených adresách v Starom Meste, ale každý víkend chodili k nám na návštevu, aby sa mali ich deti kde slobodne hrať. A moje deti ? Tie sú už rodení Petržalčania. Keď môj starší syn ako malý 4-ročný chlapec videl v mojom zahraničnom časopise, ako sa rúcajú paneláky,  úpenlivo sa rozplakal – zľakol sa, že taký osud čaká aj náš dom – jeho rodný ! Vtedy som vďaka detskej duši pochopil mnohé.  A keď neskôr dostal krásny byt po svokre na Krížnej,  zrazu  zatúžil po návrate do tejto lokality. Hrádza, dobré väzby na mesto… bývať na okraji mesta má zrazu svoje výhody.

Križovatka wTRAM Dijon, Place DARCY. Atelier Alfred PETER (foto Christophe Bourgeois)

Sám alebo s kolegami z katedry som robil niekoľko urbanistických štúdií Petržalky, mnohé sú podľa mňa aj dnes aktuálne. Napr. hneď prvá štúdia humanizácie z r. 1991 navrhla namiesto železnej opony vytvorenie zelenej hranice so suchými poldrami pre prípad povodní alebo aj zberu dažďových vôd, teda zelený prstenec západného obalu Petržalky. Táto idea ožila po 20 rokoch aj v štúdii magistrátu, podľa mňa by si ju mal nový územný plán osvojiť ako jedno zo základných koncepčných východísk. A už vtedy sme kreslili v centrálnej osi –vedľa nosného systému – aj električku. Túto našu myšlienku potvrdila neskôr renesancia električiek novej generácie v Európe, ktorá priniesla novú kvalitu priestoru, dizajnu a električka sa stala atraktívnym dopravným prostriedkom..(foto- wTRAM Dijon križovatka). Potom to boli štúdie lokálneho charakteru pre Lúky VIII. Ak by sa z nich vychádzalo, nebolo by nezmyselnej „zahusťovacej“ výstavby na Jasovskej a bolo by aj po problémoch so statickou dopravou.  Riešili sme napr. aj umiestnenie dnešných kostolov, rímsko-katolíckeho a evanjelického, ktoré sú dnes nevhodne situované. Pripravuje sa výstava o histórii Petržalky – všetky tieto štúdie môžeme poskytnúť, je to autentický materiál postupného vývoja odborných názorov.

Ako dobre poznáte aktuálnu podobu územia, ktoré štúdia spracúva? 

Ako dobre ? Dobre by asi nestačilo. Veľmi podrobne, chodil som tam roky, fotografoval, rozmýšľal o tom území, periférne som ho profesionálnou deformáciou neustále vnímal. Ale treba si uvedomiť, že obyvatelia, ktorí tade chodia denne, ten svoj kúsok poznajú ešte lepšie, a preto je potrebné s nimi komunikovať. My zasa poznáme iné súvislosti, ktoré vidno z inej optiky, a tú občan nemusí poznať. Preto vítame participáciu a v rámci nej aj diskusiu.

V rámci analýz pre štúdiu sme prešli takpovediac každý centimeter. Naštudovali sme si podrobne aj mimoriadne rozsiahly vývoj názorov na Centrálnu rozvojovú os (CRO), ako sa štúdia oficiálne nazýva,  mnohé už skoro zabudnuté štúdie, spôsob jej využitia dopravou, zástavbou, zeleňou, názory na Chorvátske rameno. Bez poznania tejto histórie, ale aj bez poznania základných pilierov dnešnej nedokončenej urbanistickej koncepcie, by štúdia stála na hlinených nohách. S kolegom, dopravným inžinierom, mojím susedom Petržalčanom a dlhoročným spolupracovníkom a priateľom Lacom Benčekom, s ktorým spolupracujeme aj na štúdii, sme roky pri pive či nad výkresmi a mapami debatovali o nosnom systéme, nových trendoch, ako aj o názoroch na plánovanú cestnú komunikáciu – štvorprúdovku. Z osobných zahraničných skúseností sme vedeli, že paradigma dopravy sa začína uberať iným smerom ako bolo plánované pre CRO. Tridsať rokov stavebnej uzávery v úseku Romanova – Pajštúnska, dokonca prerušeného provizória Jantárovej cesty a bez jej vyvedenia na Starý most a napriek tomu vidíme, že predsa žijeme. Lebo tu je iná situácia ako v Dúbravke alebo Ružinove, kde stredná os aj zbiera dopravu, takže električku logicky a nevyhnutne sprevádza aj štvorprúdovka (ale aj tam by vyžili aj bez nej, ak by zmenili v hlavách rozhodnutie namiesto autom cestovať električkou či bicyklom).  Ale v Petržalke  máme obvodové komunikácie, voľný potenciál na vedenie cyklistických ciest.  Pamätám sa, ako ľudia v Ružinove (cca  r. 1970) či v Karlovej Vsi (cca r. 1975) po zavedení električiek zrazu vďaka koľajniciam, ktoré vedú priamo do centra, zrazu pocítili spojenie s mestom. Toto potrebuje aj Petržalka a ja poviem aj Dolné hony. Prvá etapa realizácie električkovej trate Bosákova – Jungmanova, aj keď sa mi stavebne nepáči ani náhodou, nás presviedča, že električka je v Petržalke odsúdená na úspech. Ale len táto jedna koľaj všetko nevyrieši, treba sa zamýšľať aj nad jej ďalším priestorovým vetvením a jej spojením s mestom aj cez ďalšie mosty. Kvôli viere v metro sme nerozvíjali koncepciu rozvoja električiek a teraz máme v tejto veci manko. Urbanizmus je interdisciplinárnou záležitosťou – pre nás je preto cenné, že do týchto našich diskusií konštruktívne vstupuje napr. aj expert na mestské inžinierstvo verejného technického vybavenia územia Ing. Hromada.

Zastávka električky pred stanicou v Dijone dokazuje opodstatnenosť situovania zastávky priamo do plochy námestia ( foto B. Jakubikova, autori riešenia EGIS a atelier Alfred Peter Paysagiste)

Ako by ste toto územie charakterizovali, čím je pre Petržalku dnes?

Dnes má potenciál skĺbiť rozvoj aj bývanie, vybavenosti verejného charakteru, riešenia problémov statickej dopravy a najmä uplatnenia zelene a nových ekologických požiadaviek ako opatrení pri globálnom otepľovaní. A električková trať, ak to ale urobíme ozaj dobre a s najvyššou architektonickou náročnosťou a invenciou (v zahraničí vedú takéto projekty často architektonické kancelárie…), sa môže stať sceľujúcim prvkom dnes rozdelenej Petržalky, jej novým geniom loci.

Taká šanca je len raz a to teraz! Náš problém je, že nediskutujeme o návrhoch (napr. kadiaľ a ako viesť trať električky a ako majú dizajnovo vyzerať jej zastávky, stožiare, detaily koľajiska…), ale bavíme sa priamo o projektoch. Električka bude nosným civilizačným atraktorom územia. Straší nás, žiaľ oprávnene, aj tlak termínu. A tak preskakujeme jednu a to najdôležitejšiu koncepčnú etapu hľadania konceptu, myšlienky. Projekt je „len“ nástroj na jeho realizáciu.

Na posledných dvoch stretnutiach s verejnosťou o štúdii bolo zrejmé, že občanov zaujíma najmä zachovanie prírodného charakteru územia a hustota a výška zástavby. Ako sa vaša štúdia stavia k týmto dvom témam?

Je to prirodzený reflex potreby zelene a jej zachovania, ale lepšie povedané aj tvorby prírodných prvkov. Koncepcia Petržalky je založená na veľkých vnútroblokoch, ktoré by mali poskytnúť základný podiel tzv. obytnej zelene a priestor pre rozvoj susedstiev. To je nová paradigma, kde sa očakáva, že ju prostredie umožní vytvárať.  Okrem svojich biologických a ekologických funkcií má zeleň možnosť ovplyvniť aj mierku územia, teda dokomponovať ho aj z estetických hľadísk. Na druhej strane tu máme dnešnú panelákovú fyzickú štruktúru, ktorá najmä vďaka tzv. obalovkám (12-pochodovým panelákom) so schátralými terasami má práve v centrálnej osi nehostinný charakter. Ten môže zmeniť aj zeleň, samotná však nebude na túto úlohu postačovať. Pomôcť môže paradoxne aj nová, samozrejme, umiernená a zjemňujúca výstavba. Nebál by som sa v opodstatnených miestach uplatniť elegantnú architektúru s ľudským meradlom a atraktívnym verejným priestorom, funkčne zameranú najmä na verejnoprospešné funkcie. Príklad Petržalského korza a zóny Gercenova svedčí  o tom, že takéto vklady môžu byť úspešné a akceptované.

V súčasnosti v súvislosti s vašou urbanistickou štúdiou prebieha proces participácie. Prečo je potrebné, aby sa k nej vyjadrovala odborná aj laická verejnosť a pripomienkovala ju, ak bola urbanistická štúdia dosť dobrá na to, aby vyhrala architektonickú súťaž?

V prvom rade treba povedať, že na rozdiel od takmer paralelne bežiacej trenčianskej súťaže, s ktorou práve v tejto otázke bola petržalská súťaž porovnávaná,  bola táto súťaž ideovou súťažou. Preto podľa môjho názoru tu bol zvolený správny postup, keď súťaži nepredbiehala participácia. Súťažiaci sa tak mohli slobodne vyjadriť a predložiť odbornej porote a následne aj verejnosti na diskusiu viacero možných ideových prístupov. To považujem za demokratické. Pre nás bol výsledok veľkou poctou, pretože mená v medzinárodnej porote a tíme jej expertov vzbudzovali v nás obrovský rešpekt. Pre mňa osobne to bolo zvlášť zložité, pretože v mojom veku nielen profesori chodia z „bezpečnostných“ dôvodov skôr do porôt, ako predkladajú súťažné návrhy s rizikom škrabanca na dobrom mene. Mal som ozaj veľkú dilemu, ale zdalo sa mi ako odborníkovi a Petržalčanovi, že vyjadriť sa k tejto téme len jedným aj to anonymným hlasom porotcu sa nevyrovná vyjadriť názor formou súťažného návrhu. Ďakujem mladým kolegom architektom Štefancovej, Görnerovi, Hianikovi a Winkovej, spoluautorom a spolupracovníkom súťažného návrhu, že svojím mladým elánom pomáhali tieto, ale aj mnohé odborné dilemy prekonať. A kolegovi Benčekovi ze podporu novej dopravnej paradigmy bez potreby štvorprúdovky. Čo sa týka verejnosti – tzv. „laická verejnosť“ má absolútne právo to všetko komentovať, bude v konečnom dôsledku dotknutá a moderný urbanizmus je najmä vecou verejnou. Ale tá súťaž bola potrebná na to, aby verejnosť vedela ešte skôr, čo si o veci myslia odborníci na strane súťažiacich a najmä nezávislej poroty.

– Do akej miery môžu pripomienky verejnosti ovplyvniť konečnú podobu štúdie?

V prvom rade to bude zadanie, do ktorého môže verejnosť aktívne zasiahnuť.  Verejnosť by potom v ďalšom priebehu mala sledovať najmä súlad štúdie so zadaním. Ako sme uviedli, koncept bude variantný a verejnosť tak môže v prerokovávaní variant výrazne nakloniť váhy k jednej z nich. Tá sa dopracuje do výslednej podoby. Zo štúdie však netreba robiť strašiaka, pretože úlohou štúdie je v prvom rade možnosti územia študovať, a to aj z viacerých hľadísk, a nie o nich definitívne rozhodnúť. Preto štúdie ani v zákone nemajú záväznú povahu. To je kompetenciou až územného plánu, pre ktorý – na základe výsledku prerokovania – sú štúdie argumentačným podkladom. Tu si treba uvedomiť, že štúdia CRO sa kreslí v mierke 1:2 000 a územný plán mesta, ktorého zmeny môže vyvolať, je v mierke 1:10 000. Teda v 5x hrubšej optike videnia územia.

Petržalská realita. Električková trať I.etapy v našom doterajšom „železničiarskom“ ponímaní. Škoda že na rozdiel od Francúzska na takýchto návrhoch nepracujú aj architekti-urbanisti a krajinní architekti.

Konečný termín na zaslanie pripomienok a podnetov  v rámci procesu participácie bol 19. marca. Čo bude nasledovať teraz? Keď bude štúdia hotová, bude podnetom k zmene územného plánu daného územia. Kto do tohto procesu bude zasahovať?

Myslím, že to už podrobnejšie priblížila pani hlavná architektka Ingrid Konrad v predminulom čísle a s jej vyjadreniami sa dá len súhlasiť.  Z nášho pohľadu beží  teraz etapa spracovania variantného konceptu riešenia, ktoré varianty sa budú verejne prerokovávať, aby sa ustanovila predstava o konečnom návrhu. Treba si ale uvedomiť, že prvoradým cieľom štúdie ja stabilizovať predstavu o funkčnom, priestorovom a prevádzkovom využití územia a ak toto bude iné ako dnes, umožňuje územný plán mesta, môže sa stať podkladom pre jeho aktualizáciu formou zmien a doplnkov. A ak tieto zmeny prebehnú. O tom či áno a ako, rozhodnú poslanci mestského zastupiteľstva , potom by sa  mohlo pristúpiť k obstaraniu podrobnejších územnoplánovacích dokumentácií – územných plánov zón. Tie na rozdiel od hrubého a  prinesú inú, adresnú podrobnosť regulácie pre využitie územia.

Existuje eventualita, že mestskí poslanci napokon schvália územný plán, ktorý sa štúdiou nebude riadiť ?

Taká eventualita jestvuje vždy, ale len ak im bude predložený taký návrh. Poslanci v tomto prípade nemôžu veci, ktoré majú predložené na schválenie, meniť, môžu ich len schváliť alebo neschváliť. Preto je potrebné, aby využili okrem svojho najväčšieho práva hlasovať aj právo sa verejne vyjadriť v pripomienkovom konaní. Ale myslím, že práve procesy participácie môžu byť poslancom nápomocné pri rozhodovaní. Okrem vnímania svojich voličov tu však budú aj odporúčania odborníkov. Ak sa tieto postoje zblížia, bude rozhodovanie jednoduchšie. Preto sa o to treba snažiť z úrovne magistrátu, ale aj mestskej časti. Ja osobne túto väzbu medzi magistrátom a mestskou časťou považujem za dôležitú. Tak, ako nám sú na magistráte partnermi kolegyne či kolegovia z Útvaru hl. architektky Ingrid Konrad, napr. arch. Kiselová a územného plánu od arch. Čiernika alebo odd. dopravy, tak považujeme za dôležitú komunikáciu s petržalským miestnym úradom, napr. so Zuzanou Kordošovou, Jozefom Vasekom, Štefanom Hasičkom či Milanom Rausom a, samozrejme, aj vedením mestskej časti Petržalka, najmä so starostom.  Zabezpečenie týchto väzieb očakávam od magistrátu keďže je obstarávateľom štúdie. Keď sme už pri menoslove, musíme verejnosti predstaviť aj architektu  Valkovú, ktorá vykonáva funkciu obstarávateľky štúdie z Banskej Bystrice. Dôverujme jej skúsenostiam a nestrannosti. Ale všetci, akokoľvek je to náročné,  za kľúčovú považujeme spoluprácu s občanmi.

 

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.