INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Diskutovali sme o tom, ako bude vyzerať okolie električkovej trate

Diskutovali sme o tom, ako bude vyzerať okolie električkovej trate

Pôvodný plán bol, že urbanistická štúdia určí budúcu podobu „chrbtice Petržalky“ vrátane trasy električky. Preto sa architektonická súťaž konala už v roku 2013. Chybou zlých rozhodnutí úradníkov magistrátu na oddelení verejného obstarávania sa však stal opak. Trasa trate je určená ale na definitívnej podobe urbanistickej štúdie sa kvôli trojročnému zdržaniu stále pracuje. A už sa musí ona prispôsobiť výstavbe trasy. Skúsiť ju nielen dobehnúť, ale dokonca predbehnúť.

Pretože hotová  Urbanistická štúdia  – Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky bude podkladom pre zmenu v územnom pláne. A pre územné plány zóny – teda doslova na meter podrobné plány daného územia. Nie určí, ale ovplyvní to, aké parky, aká výstavba, aké lavičky, chodníky, kaviarne, budú lemovať trať električky. Kde bude výstavba nízkopodlažná a hustá, kde naopak vysoká a riedka. Odporučí, kde by bolo vhodné vytvoriť park, vybudovať ihrisko či postaviť radnicu. Práve preto je taká dôležitá.

prof. Ing. arch. Bohumil Kováč

Poslednú februárovú stredu sa v galérii Archa konalo verejné prerokovanie zadania tejto urbanistickej štúdie. Verejnosti ho predstavili Ing.arch. Ingrid Konrad  – architektka hlavného mesta, Ing. arch. Viera Kiseľová – zodpovedná za proces participácie, Ing. arch. Miroslava Valková – zastupujúca obstarávateľa – hlavné mesto a autor štúdie, prof. Ing. arch. Bohumil Kováč.

Spiace územie či diera v sieti

Ako sme v úvode uviedli, cieľom urbanistickej štúdie je prehodnotiť aktuálny územný plán mesta a navrhnúť v ňom zmeny, ktoré by podporili prírodný charakter územia okolo Chorvátskeho ramena a budúcej trate električky. Mesto sa rozhodlo vyjsť v ústrety verejnosti a získať čo najviac názorov, ako by toto územie malo vyzerať. Preto súčasne so spracovaním spustilo proces participácie, v ktorom s občanmi zdieľa zadanie štúdie a žiada ich o pripomienky a podnety. A to formou dotazníka v teréne alebo na webe a diskusiami s odbornou aj laickou verejnosťou.

Ako na stretnutí povedal prof. Kováč, máme územný plán (ÚP), ktorý treba rešpektovať, ale názory na funkčné využitie územia sa, nielen rokmi, menia. Zmenila sa potreba dopravnej funkcie centrálnej osi na funkciu spoločenskú. Petržalka bola plánovaná ako celistvé územie, ale už desaťročia  v ňom existuje „diera v sieti“ . Úlohou urbanistickej  štúdie je vymyslieť naň záplatu, ktorá sieť zacelí tak, aby bola plne funkčná. Pri tvorbe územného plánu takýto podklad pre rozvoj a potreby územia okolo Chorvátskeho ramena neexistoval.

Počas prerokovania previedol prof. Kováč prítomných hlavnými časťami zadania urbanistickej štúdie  a arch. Viera Kiseľová  odporúčaniami, ktoré vzišli z procesu participácie s odbornou verejnosťou a dotazovaním občanov v teréne v okolí Chorvátskeho ramena. Zároveň po každom z troch blokov dostali prítomní priestor na otázky.

Hranice riešeného územia

Postav dom, zasaď strom  – životné prostredie

Začali bodom Životné prostredie a zeleň, ktorý  je podľa prof. Kováča východiskom k riešeniu celého územia. Petržalčania si na súčasnú podobu okolia Chorvátskej územia zvykli a využívajú ho. Urbanistická štúdia má ponúknuť víziu aj pre budúce generácie. Prístupom k zeleni aj urbanizmu pracovať s jeho potenciálom tak, aby sa stalo veľkým relaxačným územím mesta. V. Kiseľová dodala, že výsledky z doterajšej participácie odporúčajú  podporiť Chorvátske rameno ako dominantný prvok územia. Sprístupniť vodné plochy obyvateľom, maximálne zachovať zeleň, vytvoriť parky a využiť potenciál prostredia na adaptáciu na klimatické zmeny a zlepšenie mikroklímy v Petržalke.

Prítomných v diskusii najviac zaujímalo, čo bude už s existujúcou náletovou zeleňou. Otázku položil aj bývalý dopravný inžinier Bratislavy Ing. Tibor Schlosser, ktorého zaujímalo, či zadávateľ vyhodnotil a zapracoval aj výsledky dendrologického výskumu, podľa ktorého je v území 2 400 stromov, ale z toho len 117 má spoločenskú hodnotu.  Prof. Kováč odpovedal, že dendrologický výskum pozná a pracuje s ním, ale štúdia nevidí jednotlivé stromy, ale celkový systém a práca s náletovou zeleňou je podľa neho potrebná pre založenie novej zelene (napríklad tematických parkov).  I. Konrád dodala, že napriek tomu, že pre výstavbu trate bude výrub stromov nevyhnutný,  budú sa snažiť zachovať všetky zdravé a vzrastlé stromy všade, kde to bude možné. Zaznela aj otázka, či bude súčasťou urbanistickej štúdie aj lineárny zelený park. Prof. Kováč: „Ak by som výkres štúdie vyfarbil v PC, 90% územia by bolo zelenej farby. Hovorí sa – postav dom, zasaď strom. Ja vravím – postav dom a zasaď tri stromy. Ale ak zasadíš park, postav v ňom aj dom pre gazdu.“

Ing. arch. Viera Kiseľová

Odborníci sa nezhodli – urbanizmus

Druhým bodom prerokovania bol Urbanizmus a verejné priestory. Podľa prof. Kováča by mala mať realizovaná výstavba najmä verejnú, kultúrnu a spoločenskú funkciu. Myslí si, že Petržalka potrebuje skutočné námestie s radnicou. Vniesť do monotónnej panelákovej zástavby ikonické stavby, ktoré rozbijú jej uniformitu a zjemnia ju. Podporu by mali získať zariadenia, ktoré prinesú nové pracovné príležitosti. Čo sa týka odporúčaní výsledkov participácie, podľa V. Kiseľovej sa zástupcovia odbornej verejnosti v téme výšky a hustoty zástavby nezhodli a laická verejnosť ju v terénom dotazovaní skôr odmietala.  Kľúčovými budú v tejto téme zastávky električky, práve okolo nich je prirodzená koncentrácia ľudí a tam má aj zástavba svoje opodstatnenie. Kým medzi zástavkami je priestor na parky a iné zelené plochy.

Tentoraz prítomných zaujímalo, čo si profesor predstavuje pod zjemnením existujúcej zástavby.  A ako bude eliminovaný hluk z električkovej dopravy. V súčasnosti je dotknuté územie ohraničené 12-pochodovými panelákmi s terasami. Nová výstavba by to podľa prof. Kováča mohla zjemniť tak, ako sa to stalo na Gercenovej pozdĺž Petržalského korza. Čo sa týka prenosu hluku, považuje ho v prvom rade za technický problém, ktorý by mal riešiť realizátor stavby trate, teda spoločnosť Reming Consult. Ale dodal, že si tento podnet značí a s kolegami bude v urbanistickej štúdii uvažovať nad „modelovaním vĺn“ (keďže mesto rozhodlo, že zárezy určené pre koridor metra budú zasypané a nie využité ako plánoval pôvodne v štúdii). Plus počíta s tým, že ako bolo sľúbené, bude trať zatrávnená, čo by tiež malo pomôcť.

Námestníčku primátora Ivetu Plšekovú zaujímalo, aká bude podoba zastávok, či o nej rozhodne spol. Reming alebo urbanistická štúdia. Prof. Kováč odpovedal, že dúfajú v kompromis. Reming podľa neho realizuje stavbu (trate) a tá musí byť v súlade s územným plánom. A územný plán ovplyvní urbanistická štúdia. I. Konrád dodala, že komunikácia s Remingom zo začiatku nebola jednoduchá, ale situácia sa už zmenila k lepšiemu. Položená bola aj otázka ohľadne Petržalka City, ktorá ma v dlhodobom prenájme časť územia pri Chorvátskom ramene a plánuje tam stavať. I. Konrád objasnila, že predložený projekt Petržalka City nebol v súlade s územným plánom, a preto sa v súčasnosti prehodnocuje. Najmä čo sa týka intenzity a výšky zástavby.

Petržalská a mestská poslankyňa Elena Pätoprstá požiadala hlavnú architektku, aby okrem vedenia mestskej časti Petržalka o postupe prác na urbanistickej štúdii informovali aj petržalských poslancov a zaujímalo ju, kedy by mohli byť hotové územné plány zóny. I. Konrad jej odpovedala, že je to dlhý proces, ale existujú aj iné možnosti, tzv.masterplany. Ako príklad uviedla Muchovo námestie, kde sa jej podarilo vďaka takémuto masterplanu za rok zmeniť plánovanú výškovú výstavbu na riešenie prijateľné pre obyvateľov aj majiteľa (pôvodne mestského) pozemku.

Zľava Ing. arch. Miroslava Valková, Ing.arch. Ingrid Konrad, Ing. arch. Viera Kiseľová a prof. Ing. arch. Bohumil Kováč

Zober električku či bicykel, nie auto – mobilita

Tretím bodom verejného prerokovania bola Mobilita. Vyjadrenie prof. Kováča bolo jednoznačné, túto tému treba riešiť systémovým opatrením preferencie električky. Teda to autám trochu „sprekážkovať“, aby platilo, že do mesta sa ľahšie, pohodlnejšie a rýchlejšie dostanete električkou, nie autom. Zároveň zdôraznil potrebu vytvorenia systému prestupných bodov električka – autobus. A podporiť mobilitu bikesharingom a priečnymi pešími a cyklistickými spojeniami. Tak, aby Jantárová cesta mala len pomocnú úlohu.  V. Kiseľová jeho slová potvrdila výsledkami z participácie. Odborníci podľa nej jednoznačne odporučili podporu pešej a cyklistickej dopravy ako doplnok k električke.

Na záver M. Valková, zastupujúca hlavné mesto ako obstarávateľa urbanistickej štúdie pripomenula, že do 19. marca sa môžu občania zapojiť do participačného procesu a vyjadriť sa k budúcej podobe centrálnej časti Petržalky. Či už v dotazníku na webe alebo mailom, faxom, či listovou zásielkou. Všetko potrebné nájdu na web stránke www.participacia-petrzalka.bratislava.sk. Na pripomienke nesmie chýbať meno, adresa a telefonický alebo mailový kontakt na navrhovateľa. Participácia bude ďalej pokračovať workshopmi, výstavou a verejným pripomienkovaním urbanistickej štúdie.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201