INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Začiatok na konci alebo o bratislavskom parkovaní

Začiatok na konci alebo o bratislavskom parkovaní

Na začiatku bol – koniec. Respektíve snaha o koniec v chaose na bratislavských cestách, chodníkoch, ale aj zeleni, o nastolenie poriadku, o zvýhodnenie rezidentov, ale aj o zvýšenie parkovacích kapacít. Tento začiatok bol v spoločných rukách mesta i mestských častí – tých, kde sú problémy s parkovaním najvypuklejšie. Prvé analýzy, hodnotenia, prípravná fáza, prerokovanie s verejnosťou, vymenovanie hlavného dopravného inžiniera…

Kroky, ktorých spoločným menovateľom bol jednotný postup v riešení tohto problému v rámci celého územia hlavného mesta. Už vtedy však mestské časti dávali jasne najavo, že je nevyhnutné zohľadňovať aj ich špecifiká. A tak chodili na spoločné porady, pripomienkovali jeden materiál za druhým… Dlhé týždne a mesiace boli mestom spracúvané materiály všeobecné, z pohľadu Petržalky neriešili mnohé nastolené otázky, aj keď už boli zadefinované. Pripomienky síce na stretnutiach ústne akceptované boli, ale do materiálov sa nepremietli… Diskusie viedli takpovediac nikam. Hlavné mesto namiesto toho, aby spracovalo koncepciu, dohodlo sa s mestskými časťami a pracovalo na príprave zmien potrebnej legislatívy, najmä štatútu a VZN, zaoberalo sa vzhľadom a farbou parkovacieho lístka a organizačnou štruktúrou budúceho prevádzkovateľa.

Prvé rozpaky

A tak najväčšie mestské časti, uvedomujúc si, že všetko nejde tak, ako by malo, začali pracovať aj na vlastných pravidlách novej parkovacej politiky. Je treba podčiarknuť a zdôrazniť, že tak nerobili úplne izolovane, ale pripravovali koncepcie, ktoré by boli navzájom kompatibilné. Aj Starému Mestu predsa záleží na tom, ako bude Staromešťan parkovať v Ružinove a Novému Mestu na tom, za akých podmienok zaparkuje obyvateľ tejto mestskej časti napríklad v Petržalke. Ich snahou bolo a stále je postupovať aj v súlade s potrebami a predstavami mesta, to však žiadnu koncepciu dosiaľ nemá! Mestské časti sa zatiaľ vedeli dohodnúť na všetkom, nevedia však nájsť spoločnú reč s mestom, aj keď si uvedomujú jeho nezastupiteľnú úlohu v celom procese. Demagógie o 17 samostatných parkovacích systémoch sú absolútne vedľa a sú len zastieracím manévrom mesta, aby zakrylo svoju neschopnosť.

A zase o peniazoch…

Problém je totiž niekde inde, napokon ako vždy – a to v peniazoch. A nejde pritom o to, že by na tom chceli zarábať jednotlivé mestské časti – to potom môže platiť aj opačne – že chce na tom zarábať len mesto… Povedzme si to na príklade, ako by to mohlo dopadnúť. Predstavme si, že funguje celomestský systém vyberania poplatkov za parkovanie. Petržalčan teda za svoje parkovanie zaplatí mestu. To si odráta prevádzkové náklady (ktoré zatiaľ nikto nevyčíslil a ktoré môžu dosiahnuť možno aj 60 či 70 % tržby). No a o tom, koľko pôjde z toho, čo ostane, tej-ktorej mestskej časti peňazí, bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo. A veľmi ľahko sa môže stať, že to usúdi, že viac peňazí treba akútne napríklad na trolejbus na Kramáre. A Petržalčan bude zasa mimo hry… Z čoho potom zaplatíme opravy ciest či nové parkovacie miesta? Na to, ako rozhoduje v obdobných prípadoch mesto, je viacero príkladov. Za všetky spomeňme príspevok mesta na terasy v Petržalke – v decembri 2011 schválili na ďalší rok 100-tisíc eur, k nám sa však dostalo len 30-tisíc, aj to po viacerých urgenciách a apeloch až v decembri 2012. A pozorní by sme mali ostať aj vďaka tzv. solidarite, podľa ktorej – na základe hlasovania v mestskom zastupiteľstve a napriek nevôli petržalských poslancov – prichádzame ročne o 640-tis. eur z daní Petržalčanov, ktoré putujú bez akýchkoľvek ďalších pravidiel do malých mestských častí. Ak na to napríklad starosta jednej z nich zareaguje, že oni si potrebujú platiť kroje či zachovávať tradície, vnucuje sa otázka – a prečo za peniaze Petržalčanov, tí by ich radšej použili na svoju zeleň či čistotu…

Treba však spomenúť aj ďalšiu súvislosť, ktorá je dosť závažná – v Petržalke je na komunikáciách, ktoré spravuje mestská časť, zhruba 17-tisíc parkovacích miest, na cestách, ktoré spravuje mesto, sú to len dve či tri stovky. Nie je teda logickejšie, aby bol výber za parkovné u toho, kto má parkovacích miest neporovnateľne viac?

rozjazdeny travnik

Koniec či začiatok?

Posledné mestské zastupiteľstvo však urobilo škrt všetkému. Po dvoch rokoch totiž samotní mestskí poslanci nešetrili kritikou, vyslovili nespokojnosť s doterajším postupom prác a ich doterajšou filozofiou a dokonca vyjadrili nespokojnosť spracovateľovi mestskej parkovacej politiky. Zároveň však nesúhlasili s tým, aby novú parkovaciu politiku robili mestské časti, napriek tomu, že niektoré z nich sú v prípravách omnoho ďalej ako samotné mesto. Nie je teda vôbec jasné, či sa mesto vydá inou cestou ako doteraz, alebo začne úplne odznova. Petržalka rešpektovala a naďalej rešpektuje centrálnu koordinačnú funkciu mesta v oblasti prípravy a realizácie novej parkovacej politiky, lenže rovnako naďalej očakáva riešenie špecifík svojho územia. Mesto doteraz nepovedalo, ako bude postupovať pri budovaní záchytných parkovísk, pri posilňovaní MHD či pri ďalších celomestských súvislostiach novej parkovacej politiky.

Petržalka finišuje so spracovaním tzv. projektu organizácie dopravy, ktorý podrobne mapuje celú Petržalku a bude odpoveďou na mnohé otázky, ako napr. koľko parkovacích miest chýba, aká je denná či nočná obsadenosť tých čo má, ktoré miesta budú určené pre rezidentov, ktoré na dočasné parkovanie, kde ešte môžu pribudnúť parkovacie miesta, ktoré ulice bude potrebné zjednosmerniť a pod. Následne bude pripravená na reálne kroky, čo však brzdí práve neschopnosť hlavného mesta. Nová parkovacia politika sa dá totiž zrealizovať len za vzájomnej spolupráce a spolupráci mesta i mestských častí. Momentálne sa však príprava parkovacej politiky aj vzhľadom na postoj mestských poslancov dostala po dvoch rokoch nikam nevedúcich diskusií do patovej situácie. Posledné vyjadrenie primátora k ďalšiemu riešeniu hovorí o tom, že mesto si chce ponechať tie súčasti parkovacej politiky, ktoré budú generovať príjmy a mestským častiam nechať všetko to, za čo treba platiť… Tie s tým však samozrejme nemôžu súhlasiť.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201