INZERCIA  +421 905 273 414,  +421 905 273 416

Ad: Ponosy na nosný dopravný systém

Ad: Ponosy na nosný dopravný systém

V predchádzajúcom čísle PN v článku Ponosy na nosný dopravný systém jeho autor Ing. Miloš Černák, petržalský poslanec, spochybňuje zámer mesta vybudovať pozemnú električkovú trať v Petržalke.

Chce ju viesť na estakáde spolu s cestnou komunikáciou. Takisto súhlasí s pripomienkami občianskych a ekologických aktivistov (odzneli na nedávnom verejnom zhromaždení k 1. etape NDS, ktoré organizoval bratislavský magistrát) o rozdelení Petržalky na dve „neprekročiteľné“ časti (východ – západ), so spomalením cestnej dopravy, zvýšením ekologickej záťaže a obmedzením pešieho kontaktu s Chorvátskym ramenom. Nakoľko nie všetci obyvatelia Petržalky majú prístup ku skutočným informáciám, niektoré tvrdenia autora treba poopraviť. Použijem formu a tón pána poslanca.

Pozoruhodnosť č. 1:

Keď niekto chce zodpovedne o niečom písať, tak si musí materiál veľmi dobre preštudovať. Aj napriek tomu, že si pán poslanec uvádza, že v oblasti železničnej dopravy pracuje vyše 30 rokov, neznamená to aj záruku odbornosti. (Napokon s jeho menom, odbornými názormi som sa ani raz nestretol za svoje osemročné „poslancovanie“ v Petržalke, z toho jedno volebné obdobie – 2006 až 2010 vo funkcii zástupcu prvého starostu.) Preto mu odporúčam pri téme NDS pozrieť sa do minulosti, a najmä do budúcnosti. Už takmer 40 rokov je stavebná uzávera v strede Petržalky, keďže na začiatku jej výstavby sa tu plánovalo s dopravným systémom. Lebo niektoré funkcie z hľadiska urbanizmu jednoducho mesto musí mať. A kvalitná dopravná infraštruktúra spolu s mestskou hromadnou dopravou je takouto funkciou. Je však katastrofou, že dobudovanie trvá toľké desaťročia. Takže pán poslanec nech neobjavuje Petržalku a jej dopravné problémy až teraz.

Pozoruhodnosť č. 2:

K dopravnej tepne Bosáková – Janíkov dvor a jej rozdeleniu Petržalky na východ a západ. Takýto argument (spolu s tvrdením, že Einsteinova oddelila Petržalku od Sadu Janka Kráľa) tu už bol a iba nedávno, keď sa hovorilo a písalo o ukrižovaní Petržalky. Adeptka na primátorku, pani Magda si na tom dokonca postavila volebnú kampaň v Petržalke. Ako na petržalskej strane s týmto sloganom dopadla, je verejnosti známe. Voliči ju vyprevadili – s krížikom po funuse… Nie márna je totiž otázka, prečo nie je na sever a juh rozdelený Ružinov, kde tiež vedie takáto dopravná tepna. Žiadny „weiss“ ani „osis“ nie je ani v Dúbravke, ani Karlovej Vsi. Ba ani v Prahe či vo Viedni. Existujú podchody, nadchody, priechody, križovatky, svetelná signalizácia. Ako civilizačné komunikácie, všakže… Pravda, ak niečo naozaj delí (nie rozdeľuje!) Petržalku, aj to len v jej istej časti, potom je to prírodná prekážka – Chorvátske rameno. Ale to je už iná kapitola.

Pozoruhodnosť č. 3:

Stredom Petržalky má viesť dvojprúdová cesta (bulvár) spolu s električkovou traťou a polyfunkčnými objektmi po stranách. Bulvár vytvorí pre obyvateľov obchodnú a kultúrnu zónu, aby v Petržalke už naozaj konečne niečo bolo a nemuselo sa zakaždým utekať na druhý breh Dunaja. Nehovoriac o nových pracovných miestach aj pre Petržalčanov. V mnohých hlavných mestách Európy jazdia električky v takýchto zónach, nakoľko moderné električky sú tiché a ekologické. Chorvátske rameno je zasadené do tejto koncepcie bez narušenia jeho ekosystému a zároveň bude poskytovať príjemnú oddychovú zónu pre obyvateľov podobnú, aká je pri Eurovei na nábreží Dunaja. Takže, bude to aj pre mamičky s deťmi, aj pre zaľúbené dvojice, ak mám nadviazať na emotívne vsuvky v článku pána poslanca.

Pozoruhodnosť č. 4:

Nedá sa hovoriť ani o spomalení dopravy. Veď pribudne ďalšia nosná dopravná tepna vedúca priamo cez stred a ostatné dve (Panónska a Dolnozemská) ostanú v prevádzke tak ako doteraz. Čo bude naozaj chýbať je ďalší most (namiesto Starého mosta) pre automobilovú dopravu. Pozerajúc viac dopredu, nádejou je tzv. nultý okruh. A zvýšenie ekologickej záťaže dotknutého územia? Také tvrdenie má deficit logiky. Veď zámerom mesta je presunúť čo najviac obyvateľov do mestskej hromadnej dopravy, a k tej patrí aj električka, aby sa znížilo množstvo emisných plynov z áut.

Pozoruhodnosť č. 5:

Existujú ideálne riešenia, len sú veľmi drahé. Určite by sa hodilo desaťročia omieľané metro. Máme však malú perinu na prikrytie. Blúzniť o petržalskom „alwegu“, estakáde – možno. Pravda, s dodatkom od pána poslanca, kde na to vziať. Ak on na to má, nech dá. Mesto ani Petržalka, ani štát nemajú, preto nedajú. Okrem iného, dopravný prostriedok pohybujúci sa na estakáde produkuje hluk, ktorý sa šíri a padá na hlavy ľudí, kým hluk z pozemnej električky čiastočne pohlcuje podložie. To hovoria odborníci. Všakže…

Konečná ne-pozoruhodnosť:

Môžeme postaviť to, na čo máme a neplánovať niečo, čo sa nedá utiahnuť z mestských či európskych peňazí. Bez rýchleho a rýchlo postaveného Nosného dopravného systému neexistuje ďalší rozvoj mestskej časti. Teraz je možnosť začať a skutočne aj dokončiť dopravný systém v Petržalke. Petržalka nemôže byť okrajová časť mesta, ktorej chýba kvalitná dopravná infraštruktúra. Našťastie jeho budovanie je v kompetencii mesta. A v jeho mestskom zastupiteľstve, ktoré rozhoduje, tiež, našťastie, nie je poslancom autor článku, na ktorý som reagoval.

  • Spit

    Čakal som kedy sa objaví ďalší článok ďalšieho
    „skvalitňovateľa“ života nás Petržalčanov, ďalší urbanista, ktorý vidí
    v totálnom zastavaní zeleného pásu v Petržalke rozvoj, pokrok
    a presne to, po čom všetci Petržalčania túžia. Hnevá ma, keď oficiálni
    predstavitelia mesta zosmiešňujú názory iných, často svojich oponentov len
    z dôvodu, že sedia na verejných stoličkách tak, ako to urobil pán Kováč.

    Ak teda pán Kováč apelujete na to, že ste už od roku 2006 vo
    funkcii a apelujete na to, že si „musí materiál veľmi dobre preštudovať“,
    ja by som vás požiadal, aby ste si preštudovali toto: Štvorprúdová cesta okolo Chorvátskeho ramena v bratislavskej Petržalke s
    vyústením v centre mesta, ktorá je zakreslená v novom územnom pláne Bratislavy, je podľa
    tlačového tajomníka petržalského miestneho úradu Ľubomíra Andrassyho pre
    Petržalku neprijateľná. „Plánovaná cesta by umelo rozdelila Petržalku na
    dve časti. Úvahy o rozdelení mestskej časti výstavbou pozdĺž pripravovanej
    električkovej trati sú pre petržalskú samosprávu viac-menej neprijateľné. Oveľa
    dôležitejšie je vybudovať nultý okruh ako takto deliť Petržalku,“ povedal
    pre agentúru SITA tlačový tajomník. (Zdroj: WebNoviny z 28.2.2007, link: http://www.finance.sk/spravy/finance/13713-pre-petrzalku-je-planovana-stvorprudova-cesta-neprijatelna/) Takže tak. V roku 2007
    bola teda plánovaná štvorprúdová komunikácia doslova NEPRIJATEĽNÁ, ale teraz sa
    od nej odvíja celý rozvoj celej Petržalky. Zaujímavé. Možno aj toto sú
    „skutočné informácie“, ku ktorým mnohí Petržalčania nemajú prístup.

    Napísať o Chorvátskom ramene (v
    porovnaní s toľko ospevovanými mestskými bulvármi) , že práve ono delí
    Petržalku je – prepáčte – smiešne. Naozaj sa vám javí zhruba 10 metrov široká
    vodná plocha byť väčšou prekážkou a väčším deliacim elementom ako štyri
    jazdné pruhy plus dva koľajové pásy, to celé široké 48 metrov? To hádam
    nemyslíte vážne! Možno mnohí z nás nie sú študovaní, prevažná časť nás
    nemá také boháte poslanecké skúsenosti ako vy, ale hádam nemyslíte, že toto vám
    priemerne inteligentný človek „zožerie“.

    Na začiatku ste apelovali na veľmi dobré
    štúdium materiálov, čo ste vy, bezpochyby, urobili. Nie celkom potom rozumiem nepravdivej informácii o dvojprúdovej ceste, keďže je všeobecne
    známe, že tento fantastický bulvár, poskytujúci všetky tie príjemnosti, má byť
    štvorprúdový, ba dokonca niektorí poslanci označili dvojprúdovú cestu za najväčšiu
    chybu akú by Petržalka mohla urobiť. Píšete, že chcete, aby v Petržalke
    konečne „niečo bolo“. Ja si myslím že tu, v Petržalke máme niečo, čo hádam
    s výnimkou Dúbravky nemá žiadna iná mestská časť: zeleň, 2000 odrastených
    stromov, zelený pás krížom cez najväčšiu „králikáreň“ v Európe. Máme tu
    chránené živočíchy, máme tu labute, kačice, žaby, ba dokonca korytnačky. Máme
    tu obrovský výbeh pre držiteľov psov, ktorí sú – pripomínam – taktiež platcami
    daní za psa. To nestačí? Myslím si, že toto „niečo“ nám môžu závidieť
    široko-ďaleko. Vybudovaním cesty a prislúchajúcej infraštruktúry, hlavne
    budov, budeme rovnakí ako sú všade inde, pretože cesty, električky
    a hlavne budovy má už takmer každý. Píšete, že električky sú tiché
    a ekologické. No, ekologické bezpochyby sú, no to tiché by som si dovolil
    spochybniť. Na prezentácii 22.3.2013 v Primaciálnom paláci totiž odznelo,
    že nám sem budú jazdiť aj tie staré „šroty“, ktoré sú všetko iné len nie tiché,
    pričom hlučnosť samozrejme súvisí aj s kvalitou koľajového zvršku.
    Prekvapuje ma že dávate za príklad Euroveu. Bol som tam viackrát, no nikdy som
    si nevšimol, že by Euroveu krížili koľaje električky spolu so štvorprúdovou
    komunikáciou. Nad „nenarušením“ ekosystému sa môžem len pousmiať. Ak vyrúbete
    všetky tie stromy ktoré tu máme, kde bude napríklad ekosystém vtáctva, ktoré
    v nich hniezdi?

    V Pozoruhodnosti číslo 4 píšete, že
    sa nedá hovoriť ani o spomalení dopravy. To je tiež zaujímavý argument,
    keďže veľká časť prívržencov štvorprúdovky argumentuje práve týmto: obmedzenie
    rýchlosti na 40 km/hod a dokonca „červenými vlnami“. Prečítajte si prosím
    článok vášho kolegu, pána Fábora, ten to spomína tiež.

    Dúfam,že napriek tomu, že som vynechal
    obľúbené „pozoruhodnosti“ je môj článok pochopiteľný. Myslím, že okopírovanie formátu
    článku po niekom inom je – ironické? Zosmiešňujúce? Ale, to je v princípe
    jedno, je to vaše rozhodnutie. Za jedinú pozoruhodnosť by som ja označil fakt,
    že hoci ešte pred pár rokmi bola štvorprúdovka (pozor, nemýliť si
    s dvojprúdovkou!) absolútne tabu pre Petržalku, budete ju teraz vehementne
    presadzovať napriek tomu, že by sme takto prišli o obrovský kus prírody,
    zelene, množstvo stromov, zvierat a o oddychovú zónu, ktorá napriek tomu
    že je (citujem zástancov cesty) plná psích výkalov, buriny, špiny
    a pokrútených stromov, je zároveň už tri desaťročia vyhľadávanou oddychovou zónou
    Petržalky .

    Ďakujem za pozornosť.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414 ,0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201