INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Električka bude. V roku 2023. Vraj. /2/

Električka bude. V roku 2023. Vraj. /2/

Kto si z Petržalčanov prečítal tento titulok v predchádzajúcom čísle Petržalských novín, musel si pretrieť oči. Je to fór,  či nejaká bláznivá hra na 1. apríl, alebo nebodaj intelektuálna hádanka mestských funkcionárov a ich odborníkov, či – čo…?!

Nič z toho. Bola to v tej chvíli informácia bratislavského magistrátu obalená bublinami slov, ktorú sme posunuli ďalej Petržalčanom, že začiatkom tohto roka bratislavský magistrát oznámil, že sa zameria prioritne na dokončenie Petržalskej radiály. Konkrétne druhej etapy električkovej trate Bosákova – Janíkov dvor. A zároveň dodal, že termín dokončenia je naplánovaný po novom na rok 2023.

Tomu sa povie, ozajstná priorita. To, čo malo byť dokončené v roku 2020 (električka na konečnej zastávke v petržalskom Janíkovom dvore), bude „prioritne“ dokončené až v roku 2023… (Pravda, ak?!) Ide o dĺžku 3,78 km najjednoduchšej trate električky z Bosákovej, na ktorej na konečnú má byť sedem zastávok. Neprekvapuje okamžitá reakcia jedného Petržalčana na fejsbuku: Keby som to staval úplne sám vlastnoručne, tak by som to mal hotové skôr.

Lebo keď sa o petržalskej električke rozhodovalo v marci 2011 v mestskom zastupiteľstve (požiadať EÚ o jej financovanie), boli takéto termíny: prvá etapa  zo Šafárikovho nám. po Bosákovú (vrátane Starého mosta) dokončená v roku 2015, druhá etapa až do Janíkovho dvora dokončená v roku 2018.  Nebudeme opisovať, čo všetko sa stalo a nestalo, porobilo a neporobilo. Prvá etapa bola dokončená v marci 2016, aby v decembri toho istého roku na verejnom prerokovaní  avizoval bratislavský primátor Nesrovnal začiatok stavebných prác druhej etapy v máji 2018, pričom celá električková trať bude ukončená v roku 2020.

Skutočnosť však bude iná.

Na záver pozoruhodnosť: O posunutom termíne dokončenia trate  v Janíkovom dvore z roku 2020 až na rok 2023 nevedia tam, kde sa celá investičná akcia uskutočňuje. V Petržalke. Magistrát akosi neráčil informovať petržalský úrad o novom termíne. Dokonca o ňom nevie ani prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, ktorý v aktuálne spracováva urbanistickú štúdiu územia pozdĺž električkovej trate. (Zmyslom štúdie je podrobnejšie riešiť územie a priniesť aj podnety na zmenu územného plánu.  Laicky povedané, štúdia by mala dať odpoveď na otázku ako bude okolie električkovej trate vyzerať.)

Ale to už bude chcieť osobitný komentár. Nabudúce…

Janíkov dvor

Nesrovnal: Všetko stihneme

… električka bude, ubezpečuje súčasný primátor Ivo Nesrovnal bratislavskú verejnosť. Zároveň odmieta tvrdenia, že mesto mešká s procesom druhej etapy výstavby električkovej trate v Petržalke. Uverejňujeme niektoré jeho ďalšie úvahy a zdôvodnenie, prečo bude električka v Petržalke až v roku 2023. Vyslovil ich minulý týždeň na stretnutí s novinármi.  

  • Predchádzajúce vedenie mesta zapracovalo do projektu štvorprúdovú cestu pozdĺž električkovej trate. Laická verejnosť i odborníci z európskej komisie to však odmietli ako redundantné riešenie. Komisia odkázala, že pokiaľ sa situácia nevyrieši, pošle peniaze iba na I.etapu. Keďže podľa nej bola II.etapa s cestou v rozpore so zmyslom celého projektu aj požiadavkami verejnosti. V takomto stave sme proces prebrali od minulého vedenia mesta.
  • My sme vyhoveli požiadavkám verejnosti aj európskej komisie a cestu z projektu odstránili. Ministerstvo dopravy SR, ako zastupujúci orgán európskej komisie, si na základe toho v júni 2016 vyžiadalo opätovné posúdenie celého projektu, tzv. veľkú EIA. Do toho vstúpila druhá vec – debata s krajským dopravným inšpektorátom a policajtmi o križovatke Betliarska-Lietavská, ktorú tiež predchádzajúce vedenie mesta nedostatočne komunikovalo, a trvalo niekoľko mesiacov kým sme to vyriešili. Tretia vec sa týka nemenovaného aktívneho občana, ktorý sa do procesu zapojil svojimi požiadavkami a po ich odmietnutí ako neodôvodnených sa odvolal, čím sa časová strata navýšila. Tieto tri skutočnosti mesto pripravili o rok a sedem mesiacov.
  • Teda dátumy, ktoré som v roku 2015 hovoril boli správne, aj harmonogram prác so začatím výstavby v máji 2018 bol reálny. Až následne spomínané tri neočakávané faktory spôsobili časový posun o rok aj sedem mesiacov.
Zastávka Veľký Draždiak – severozápadný pohľad od Jantárovej cesty v smere na polikliniku
  • Dobrá správa je, že veľká EIA nadobudla právoplatnosť 27. decembra 2017. Ďalšou etapou je príprava dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Teraz predkladáme opäť na kontrolu Ministerstvu dopravy dokumentáciu stavebného zámeru, aby vykonalo štátnu expertízu. Tento proces bude trvať minimálne tri mesiace. Po doručení posudku ministerstva a výsledku štátnej expertízy spustíme prípravu žiadosti o  územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Len k žiadosti o územné rozhodnutie musíme predložiť 48 vyjadrení. Pričom každý rozhodovací orgán má minimálne mesiac nerátajúc rôzne odvolania. Toto sú procesy, ktoré sa nedajú obísť.
  • Keď bude platné územné rozhodnutie pustíme sa do verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby. Po skončení súťaže ju necháme skontrolovať úradu pre verejné obstarávanie ministerstva dopravy, čo sú ďalšie mesiace. Takže hovoriť o tom, že „tento mesiac či budúci sa malo začať a nestíha sa“ – je absolútne nesprávne. Odmietam to. Mesto robí všetko čo má robiť, ale musí absolvovať procesy, ktoré nevie ovplyvniť, respektíve ovplyvňuje ich tým, že s kompetentnými orgánmi aktívne komunikuje dopredu, aby predišlo zbytočným zdržaniam.
  • Jediný konečný dátum je 31. december 2023. V roku 2020 konči programové obdobie na čerpanie európskych dotácií, ale platí pravidlo t+3, teda preplatia sa výdavky na projekty do troch rokov po skončení programového období (čiže do roku 2023). Robíme všetko pre to, aby to bolo čo najskôr, ale hovoriť o termíne začatia prác na II.etape je predčasné, pretože do procesu vstupujú faktory, ktoré mesto nedokáže ovplyvniť.
Zárezy povedľa Jantárovej cesty

Ftáčnik: Sú to len výhovorky…

… a neznalosť, oponuje bývalý bratislavský primátor Milan Ftáčnik súčasnému primátorovi.  Napokon, kto iný môže povedať k petržalskej električke viac, ak nie práve on, veď bol pri zrode projektu i realizácii jeho prvej etapy, najskôr ako petržalský starosta a potom ako primátor Bratislavy. Čo si myslí o vlečúcom sa probléme a posunutí  termínu byť na konečnej električky v Janíkovom dvore o ďalšie tri roky, už bližšie v redakčnom rozhovore. 

Prekvapila vás januárová informácia magistrátu, že sa dokončenie druhej etapy električky v Petržalke posúva do roku 2023?

Minulý týždeň k tomu mesto vydalo upresňujúcu informáciu, že to je krajný termín, do ktorého musí byť električka hotová, inak Bratislava príde o peniaze. Tak ako pre prvú etapu to bol rok 2015, takto chápem rok 2023. Čo sa týka toho, že v roku 2018 sa malo začať stavať a v roku 2019, maximálne v roku 2020 mala byť električka hotová, tak tu ma znepokojuje posun rok a sedem mesiacov. Primátor Nesrovnal ho vysvetľuje potrebou posudzovania vplyvov na životné prostredie, diskusiou s policajtami o riešení križovatky Betliarska-Lietavská a odvolaním, ktorým brzdil proces občan M. Slávik. O posudzovaní vplyvov sa vedelo ešte v čase, keď my sme pripravovali druhú etapu a rozhodne ho nespôsobilo rozhodnutie mesta nestavať štvorprúdovku okolo novej trate, hoci ju v územnom pláne máme. Takže zo strany primátora to beriem skôr ako výhovorky a jeho neznalosť procesov, lebo často povolenie stavby trvá dlhšie ako samotná výstavba. Takže teraz sa dá čakať štátna expertíza, návrh na územné rozhodnutie, potom žiadosť o stavebné povolenie a až potom verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa. V územnom rozhodovaní opäť občan M. Slávik a možno aj ďalšie faktory, takže primátor prestal hovoriť o termínoch a mesto komunikuje hraničný termín. Z tohto hľadiska sme tam, kde sme boli v roku 2010 vo vzťahu k prvej etape, ale to sme už mali platné územné rozhodnutie.

Pohľad od Slnečníc na kopec stavebného odpadu zo Starej Petržalky

Čo urobilo mesto, počas vášho pôsobenia ako primátora k zabezpečeniu druhej etapy stavby do Janíkovho dvora?

Urobili sme tri veci. Potvrdili sme, že projektant druhej etapy bol vybraný ešte verejným obstarávaním za primátora Ďurkovského do úrovne dokumentácie pre územné rozhodnutie. Urobili sme časový harmonogram, v ktorom sme časovo odhadovali jednotlivé procesy a spolu s Európskou komisiou sme termín dokončenia tlačili na rok 2019, čo som pri nami plánovanom priebehu procesov považoval za dosiahnuteľný termín. Riziko bolo v posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tretia vážna vec bola, že sa podpora verejnej dopravy v Bratislave dostala menovite do Partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou na roky 2014 – 2020 a komisia potvrdila, že bude druhú etapu financovať. Bratislava sa ešte v našom období stala príjemcom európskych fondov pre oblasť dopravy, čo dovtedy nebola.

Boli už vtedy zabezpečené peniaze pre druhú etapu, t.j. predložená  žiadosť EÚ, vyčíslená výška dotácie, definitívny spôsob financovania?

Peniaze pre II. etapu boli potvrdené na rokovaniach s predstaviteľmi DG Regio z Európskej komisie, pretože keď financovali prvú etapu, vedeli, že celé dielo má zmysel, len ak bude čo najskôr postavená aj druhá etapa. Preto tiež tlačili na čo najskorší termín dokončenia. Predložiť žiadosť nebolo možné, pretože v roku 2014 sa ešte len podpísala partnerská dohoda SR – EÚ, nebola ešte dokumentácia, ani štátna expertíza, ktorá má určiť cenu diela. Bola len orientačná cena, s ktorou pracovala mesto aj zástupcovia komisie.

Rozostavané Slnečnice

Kto to mal zabezpečiť poskytnutie dotácie EÚ – priamo mesto alebo ministerstvo dopravy?

O dotáciu ako prijímateľ bude žiadať mesto a bude žiadať ministerstvo dopravy ako riadiaci orgán. Tieto postupy fungovali už v prvej etape, takže v tomto nevidím žiadny problém.

Prečo sa upustilo od pôvodné zámeru – koľaj – duál – s perspektívou tram-traimu do Győru?

Tram-train ako myšlienka sa zrodil ešte v roku 2010, keď sme chceli presvedčiť Európsku komisiu, aby v operačnom programe doprava, určenom na rozvoj integrovanej železničnej dopravy, financovala rekonštrukciu Starého mostu a výstavbu prvej etapy električky do Petržalky. Vychádzali sme z toho, že ak sú peniaze určené na železnicu, tak nám komisia nedá peniaze na obyčajnú električku. Videli sme aj možné prínosy zo zavedenia tram-trainov, teda vozidla, ktoré v meste jazdí ako električka a mimo mesta môže jazdiť ako vlak, a to tým, že by takýto prostriedok mohol obslúžiť aj okolie Bratislavy. Preto sú v Petržalke v prvej etape použité duálne koľajnice. Európskej komisii sa podpora verejnej dopravy zdala ako veľmi dobrý návrh (až, že ako som spomínal, pre obdobie 2014 – 2020 ju sama navrhla ako prioritu do partnerskej dohody so SR), ale myšlienka mať v prevádzke dva typy vozidiel sa komisii páčila už menej. Keď sme dosiahli dohodu o nákupe nových električiek o rozchode 1.000 mm, tak komisia žiadala, aby sme v strednodobom horizonte nepokračovali v úvahách o dvojitom rozchode, alebo prechode z 1.000 mm na normálny (železničný) rozchod 1.435 mm, čo mesto akceptovalo a preto bude druhá etapa iba na rozchode, ktorý v Bratislave používame od začiatku električkovej dopravy.“

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201