INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Keď je nemá tvár uštekaná

Keď je nemá tvár uštekaná

V našom dome máme problém s chovateľkou psov, ktorá sa k nám prisťahovala vlani aj s dvomi psami. Keď panička odíde do práce, spustia štekot, zavýjajú a skučia, až kým sa nevráti. K nim sa často pridajú ďalšie psy v dome. Ja som už na dôchodku, bývam o poschodie nižšie, o poschodie vyššie býva rodina s malým dieťaťom. Ľutujem mladú mamičku, ktorá v noci vstáva k dieťaťu a cez deň si nemôže trochu zdriemnuť. Pokúsila som sa dohovoriť s chovateľkou, tá je však presvedčená, že nerobí nič v rozpore s občianskym spolunažívaním, pretože neruší nočný pokoj! Skutočne je to iba o nočnom pokoji? Správkyňa nášho domu nám odkázala, že s tým nič nemá. Obraciame sa na vás s prosbou, ako by sa nám dalo pomôcť. Môže sa takej chovateľke nariadiť výcvik psov? Mohlo by pomôcť prijatie VZN o povinnom výcviku psov? Ďakujem vám za odpoveď.

A.Š (azet.sk)

Chov psov v mestských bytoch je dnes značne rozšírený. Nateraz však neexistuje žiadna právna norma, ktorá by sa zaoberala otázkou, kto a za akých podmienok môže mať v bytovom dome psa či iné spoločenské zviera. Zákon č. 282/2002 Z. z. v platnom znení, ktorý upravuje niektoré podmienky držania psov, ako aj zo zákona odvodené všeobecné záväzné nariadenie obce, sa týkajú len verejného priestranstva. K chovu psa vo vlastnom byte nie je potrebný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „vlastník“), v prípade prenajatého alebo nájomného bytu rozhoduje vždy jeho majiteľ. Sme ľudia žijúci medzi ľuďmi a tak sa, či chceme alebo nie, musíme vzájomne rešpektovať a byť voči sebe tolerantní. To by si mal uvedomiť každý z obyvateľov bytového domu a správať sa tak, aby svojím konaním neznepríjemňoval bývanie ostatným užívateľom bytov.

Vlastnícke práva všetkých subjektov v dome sú si rovnocenné a práve preto sú v určitej miere aj limitované. Využívaním vlastníckeho práva jedného vlastníka bytu nesmie byť narušené pokojné využívanie vlastníckeho práva iného, čo sa v plnej miere prejavuje najmä pri susedských vzťahoch v bytových domoch. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zákon“), ak vlastník  svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov tak, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva o. i. aj tým, že sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov v dome, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka rozhodnúť o predaji bytu.

Pravda, netreba chodiť tak ďaleko a to jednak z dôvodu, že schodnejšia cesta je vzájomný dohovor, súdny proces okrem času stojí aj nejaké peniaze a v neposlednej miere aj to, že štekajúci psi bez precízne spracovaných dôkazov zrejme nebudú dostatočným dôvodom, aby súd nariadil predaj bytu. Myslím si, že je oveľa lepšie a rozumnejšie sa bez emócií pozhovárať a dohodnúť tak, aby obe sporné strany boli spokojné. Pokiaľ by takýto pokus zlyhal, je potrebné susedu dôrazne upozorniť, že vlastník nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov, okrem iného ani hlukom, a to ako v čase nočnom, tak aj v dennom. Všeobecnú ochranu pred zásahmi hlukom do pokojného života upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 127 ods. 1., každý prípad však treba hodnotiť individuálne.

Povinnosti vlastníkov určite dobre pozná aj váš správca bytového domu, ktorý vie, ako má v danej veci postupovať. Odporúčam správcu písomne (nie elektronickou poštou) upozorniť na pretrvávajúci problém bez snahy o jeho adekvátneho riešenie. So sťažnosťou máte možnosť obrátiť sa aj na referát predbežnej právnej ochrany Miestneho úradu v Petržalke na Kutlíkovej 17. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu a sú ohrozené, alebo narušené susedské práva, obec môže predbežným opatrením zakázať, alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. V danom prípade je však potrebné, aby podanie išlo od viacerých vlastníkov. Prirodzene, že takýmto rozhodnutím nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. V tejto súvislosti dodávam, že obec nemôže vydávať všeobecne záväzné nariadenia vo veciach vyhradených zákonu, ani upravovať dané medze základných práv a slobôd.

Jednou vetou

B.M. (zoznam.sk): Veci získané darom podľa § 143 Občianskeho zákonníka nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, i keď ich nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva. Znamená to, že peniaze z predaja nehnuteľnosti po starých rodičoch, ktoré vám otec chce darovať, nebudú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vy s nimi môžete disponovať podľa vlastného rozhodnutia či už ide o rozhodnutie urobené počas manželstva, alebo po prípadnom rozvode.

Poradenstvo na tejto strane poskytujeme bezplatne, osobné konzultácie či už bezplatné alebo ako platené právne služby neposkytujeme. Autor nepreberá zodpovednosť za komplexnosť odpovedí, nakoľko tieto sú limitované formuláciou otázok.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201