INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Šediviete z plaču vášho dieťaťa?

Šediviete z plaču vášho dieťaťa?

Do určitého veku dieťa často práve plačom dáva najavo okolitému svetu svoju nespokojnosť, nepohodu či bolesť.  V poradni sa pomerne často stretávame s rodičmi takýchto detí, sú zúfalí a nevedia si rady so situáciou, keď sa dieťa nevie utíšiť a plač dosahuje neúnosné rozmery. Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo sa v takomto momente v dieťati a v okolí odohráva.

Samotnému plaču predchádza zákonite nejaká situácia. Pre lepšie porozumenie použijem konkrétny príklad. Je ráno, dieťa sa chystá do škôlky, rodič mu chce pomôcť pri obliekaní do bundy a obúvaní topánok. Dieťa v tom momente začne plakať. Rodič má málo času, ponáhľa sa do práce, na dieťa reaguje pomerne stroho, hovorí mu, aby prestal revať, lebo poobede nepôjdu von na ihrisko. Dieťa svoj plač stupňuje a začne hádzať veci na zem. Rodič s tým spraví krátky proces, bez slova chytí dieťa, oblečie a obuje ho nasilu, zoberie za ruku a ide von z domu. Dieťa ďalej plače a protestuje pri všetkom (nechce nastúpiť do výťahu, odtláča sa, hádže sa o zem). V takejto vystupňovanej situácii je utíšenie dieťaťa naozaj náročné a vyžaduje si veľa energie a času dospelého. Situácia, keď dieťa začína plakať je však o niečo menej vypätá a tým ľahšie zvládnuteľná pre obe strany, preto sa viac pristavíme pri nej.

Prvý krok, ktorý je nevyhnutné urobiť, je pokúsiť sa pochopiť, čo sa v dieťati deje. Plačom prejavuje nejakú svoju nespokojnosť. Nemusíme v momente vedieť, čo dieťa v skutočnosti trápi, dôležité je, aby malo pocit, že dospelý sa mu snaží rozumieť a je s ním na „jednej vlne“. V našom prípade by to mohlo vyzerať takto – reakcia rodiča na dieťa, ktoré plače: „Vidím, že plačeš Jurko. Ja viem, niekedy je ťažké ráno ísť do škôlky/školy. Čo by si teraz potreboval?“ Dieťaťu vyjadrujeme tak pochopenie nad tým, čo sa mu práve deje a zároveň vyjadrujeme záujem a chuť pomôcť mu, aby sa mu uľavilo. Môže sa stať, že dieťa bude naďalej plakať a nezareaguje na otázku. Vtedy je dobre pokračovať v sprevádzaní toho, čo dieťa cíti a robí. ,,Vidím, že neodpovedáš na moju otázku, asi je pre teba ťažké mi to povedať.“ Keďže čas nás tlačí a dieťa nechce spolupracovať, môžeme mu ponúknuť možnosti. „Vidím, že ti je ešte stále smutno, ale prešlo už veľa času a ja sa začínam báť, aby som stihla/stihol prísť do práce na čas. Pomôžem ti s obliekaním. Oblečieš si najprv bundu, alebo si obuješ topánky?“ Dieťaťu týmto spôsobom stále nechávame možnosť sa rozhodnúť samému, čo spraví, ale súčasne zužujeme možnosti na výber a urýchľujeme tým celú situáciu.  A možno už naozaj meškáme, použijeme fyzickú prevahu, a dieťa oblečieme nasilu, ale skôr ako to spravíme, je dôležité o tom informovať dieťa a povedať, že nám je ľúto, že to musíme vyriešiť takto.

My sami určite vieme, že keď plačeme, sú nám niektoré veci a reakcie okolia príjemné a iné nás ešte viac zarmútia, alebo nahnevajú. Vysvetľovanie, vyhrážanie a dožadovanie toho, aby sme prestali plakať nefunguje. Oveľa príjemnejšie pre nás je, keď si k nám človek sadne a snaží sa nám rozumieť a podporiť nás v tejto pre nás ťažkej chvíli. Deti to vnímajú rovnako, a preto im môžeme dobre porozumieť, stačí si len na moment predstaviť, čo by som ja na mieste dieťaťa v takej chvíli potreboval počuť či cítiť.

www.psychocentrumba5.sk

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201