INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Takú Petržalku chceme mať (!?)

Takú Petržalku chceme mať (!?)

Treba sa z času na čas zastaviť a obzrieť späť. Koľko sme prešli, kde všade  boli, čo zažili, ako sa sami menili (aj zmenili?). Že sme rástli, dospievali, životne kulminovali a že len – starneme. Nebojme sa toho slova, práve ním končí pre každého každý deň, aj ten dnešný, a s neúprosnou istotou budú aj zajtrajšie. Čas je najgeniálnejší počítač a najspravodlivejší sudca. Nik ho nepredbehne, zato on beží so všetkými. A nemá pri tom zaviazané oči ako bohyňa Themis, i keď jej váhy drží v pomyselných rukách. Ako sa to hovorí? Karma je zdarma…  To vtedy, keď nám čas už aj osudovo všetko, čo sme učinili a neučinili odmeriava, zratúva, odváži, vymenúva a napokon podčiarkne. Rozhodne ako sme na tom s naším skutkami a najmä svedomím. Všetko videl, počul, ohmatal, pocítil, lebo čo sa deje s nami a ako koná každý z nás, sa deje predsa v ňom. V tom – čase…

Takú Petržalku chcem mať (1995)

            Týmto titulkom sme pred dvadsiatimi dvomi rokmi, presne 8. decembra oslovili petržalskú verejnosť. Bol to už v inom politickom, ekonomickom, vlastníckom, ale i štátotvornom období. (Teda – tiež v čase…) Mali a cítili sme viac slobody, tvorivej voľnosti, dovtedy nevídaných podnikateľských možností, ale i nemilosrdných pravidiel, najmä však „nepravidiel“ v správaní sa trhu a na trhu. Odrazu všetko bolo dostupné, na kúpu i na predaj. Petržalka prestávala byť dovtedy všade štátna, stávala sa po kúskoch a metroch naša, individuálna a spoločná, obecná. Predsa privatizácia a samospráva. Odkupovali sa prvé štátne, podnikové, družstevné byty, užívané paneláky sa stávali spoluvlastníctvom ich obyvateľov, ale najmä ich zodpovednosťou. Zlom. Vlastné peniaze sa vkladali do dovtedajšieho cudzieho… Investície kultivovali verejný priestor, objekty, infraštruktúru. Niektorí boli zaskočení prudkosťou a rozsahom zmien (a dodnes sa nespamätali…), iní zasa sa cítili ako ryby vo vode, osobitne čoby druh žraloka či pirane. Žiadny milý, lenivý a zívajúci kapor… Tí končili v sieti. Spoločensky akoby hynuli. Nastali iné časy… V nich nové predstavy, nároky, potreby.  Nuž sme redakčne oslovili mladosť i dospelosť. Tak, predvianočne, nech si sami sebe čo-to podarujú.

Prvým redakcia PN adresovala tému Takú Petržalku chcem mať a odpoveď bola vskutku detská. Názorná reč, z ktorej by mal radosť aj sám Komenský s jeho známym Orbis pictus. Petržalský Svet v obrazoch. V jedno piatkové popoludnie prišlo do DK Zrkadlový háj vyše 150 škôlkárov, priniesli si so sebou papierové škatule, farebný papier, farby, lepidlá, nožnice, handričky. Stavali a projektovali Petržalku podľa vlastných predstáv. Strihali, lepili, kreslili… Pribúdali ulice, v nich rástli domy, školy, obchody, malé ihriská, štadióny, ale aj cirkus. Stopnime. Dnes sú z detí … no, o 22 rokov sú starší. Mnohí už majú svoje deti. A mnohí bývajú, lebo zostali, v Petržalke. Možno práve už tým svojím hovoria, kde čo malo byť podľa neho, keď bola taký ako ten či tá, koho už ako drží mama, otec, za ruku… Ale žiadny prílišný sentiment. Len stručná otázka: Je to tam, či nie je? Je to svet, ktorý si vtedy vysnívali? O tri roky neskôr, 1998, vymýšľali deti, akého má mať Petržalka maskota. Desiatky návrhov, najčastejšie tie s tvarom či symbolom zdravej domácej zeleniny – petržlenu. Predsa Petržalka… Osemročná Sabína Šikulová mala najväčšiu fantáziu a najšikovnejšiu ruku. Vyhrala s jej Petržalkom… (čítajte TU)

Druhým, dospelým Petržalčanom sme adresovali sedem otázok: Čo najviac chýba Petržalke? Na inom mieste ich uvádzame aj s odpoveďami. Stoja za prečítanie, aké sme mali pred 22 rokmi oči, čo nás najviac pálilo a čo najviac chýbalo. S odstupom času jednej generácie – boli by naše odpovede dnes iné, či podobné, lebo sa až tak veľmi okolo nás nezmenilo?

Boli voľby, budú voľby

Máme za sebou krajské, župné voľby, pred sebou ani nie o rok nás čakajú (október-november 2018?) obecné – miestne a mestské voľby. Budeme voliť primátora Bratislavy a starostu Petržalky, poslancov do mestského a miestneho zastupiteľstva. Budú nás kandidáti ohurovať vlastnými predstavami, želaniami, alebo im ich naformulujeme my, Petržalčania, voliči?  Aby nám neuhli svojimi ľúbosťami a niektorí i hlúposťami. Takže si zopakujeme generačne, po 22 rokoch, už ako vyrastené deti od roku 1995 a vtedajší dospelí dnes ešte vekovo dospelejší. Téma bude jednoduchá.

 

Takú Petržalku chceme mať (!?) A vôbec nie náhodne s výkričníkom a otáznikom. Výkričník má napovedať, že áno, takú ju chceme – peknú, príťažlivú, funkčnú, tvorivú, veselú. Otáznik zasa, že takú, akú nám ju niekto – sused, politik, podnikateľ, developer hyzdí až kántri (áno, aj spoločný panelák, jeho fasádu) – to sa pýtame ostatných Petržalčanov, spoluobyvateľov, čo sa dá s tým, čo nás otravuje, zarmucuje, poškodzuje – čo robiť, ako sa brániť. Či máme takú spoločnú silu.

Nie, nemá to byť žiadna hra na niečo, ani proti niekomu. Ale verejný hlas za niečo a pre všetkých. Takže, Petržalčania, deti, mladí, starší – píšte,  mejlujte, foťte, snímajte – a pošlite svoje postrehy, názory, problémy, starosti do Petržalských novín.

To, čo uverejníme, bude skutočný „hlas ľudu“ bez petícií kadejakých politických šuflikantov, ktorí cielene ohurujú, vidia len seba a svoje individuálne či úzko stranícke a skupinové záujmy hrabúc sa do všetkých možných verejných i neverejných funkcií (ako inak, platených, a dobre!). Budú to témy pre ozajstných, korektných kandidátov do volieb, ani nie do roka,  na primátora, starostu, poslanca. Nech vieme, či tí, čo chcú hovoriť za nás a v mene nás tiež vedia… že Takú Petržalku chceme mať(!?)

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201