INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Tri kvality Petržalky

Tri kvality Petržalky

Čo sa môže zvyšok Bratislavy naučiť od miesta, ktoré domáci milujú a cudzí sa k nemu správajú vlažne. Komentovaná fotoprechádzka Petržalkou s urbanistom Igorom Markom. V polovici augusta publikoval Denník N veľký profil Petržalky – ódu na jej dobré vlastnosti. Petržalka je zelená a obyvatelia si život v nej chvália, píše reportáž. Zaujímalo nás, aké urbanistické princípy stoja na pozadí tejto kvality. Sadli sme preto na bicykel s urbanistom Igorom Markom z londýskeho ateliéru Marko & Placemakers a prešli sme sa Petržalkou, oblúkom od Starého mosta po Most SNP.

Výsledok prechádzky? Na pozadí fungovania Petržalky možno pomenovať tri základné princípy, ktorými sa môže inšpirovať aj zvyšok Bratislavy. Nazvali sme ich:

  1. Slobodné a spontánne priestory
  2. Ľudový urbanizmus
  3. Rovnocennosť (spoločenská a sociálna diverzita)

Prečítajte si rozhovor s Igorom Markom a pozrite si fotoprechádzku miestom, ktoré domáci milujú a cudzí vnímajú vlažne.

obr6
Igor Marko je londýnsky urbanista a spoluautor iniciatívy Nové Lido.

Kvalita prvá: Slobodné a spontánne priestory

Petržalka. Ako ju vnímate z urbanistického hľadiska?

Nemám jednoznačnú odpoveď, lebo mnohé súčasné procesy na území sú ťažko čitateľné. Každá návšteva Petržalky prináša mnohé prekvapenia – a čoraz viac príjemných ako nepríjemných. V podstate sa vždy rád v Petržalke stratím. Petržalka mala šancu vytvoriť jednu skvelú časť mesta – takéto projekty sa robia s víziou nie na desať či dvadsať rokov, ale na dvesto rokov. Z dlhodobých a ambicióznych plánov sa však rýchlo upustilo a realizovalo sa len základné a vtedy potrebné funkčné minimum. A práve preto, to čo je v skutočnosti na Petržalke dnes dobré, nie je priamo výsledkom plánovania a urbanizmu.

Starý most prepojuje Petržalku s mestom. Stačí pár krokov či chvíľka jazdy na bicykli a ste v centre diania.
Starý most prepojuje Petržalku s mestom. Stačí pár krokov či chvíľka jazdy na bicykli a ste v centre diania.

Podobne je na tom Starý most – tiež šanca, aká tu dvesto rokov nebude. Je funkčný a spĺňa všetky technické požiadavky, ale bolo realizované len minimum bez akejkoľvek pridanej formálnej a obsahovej hodnoty do budúcnosti.

Takýchto príležitostí nie je veľa, a preto treba k výzvam pristupovať s väčšou ambíciou. Tieto projekty majú vedome štartovať prirodzený proces pozitívnej a kontinuálnej zmeny a hlavne majú výrazne posúvať latku kvality.

Einsteinova ulica odrezala Petržalku od zvyšku mesta. Petržalka si stým poradilo po svojom. Vzniklo z nej samomesto.
Einsteinova ulica odrezala Petržalku od zvyšku mesta. Petržalka si stým poradilo po svojom. Vzniklo z nej samomesto.

Nemôžem nespomenúť, že sídlisko Petržalka vzniklo len vďaka politickému a do veľkej miery bezprecendentnému rozhodnutiu. Zabezpečilo sa bývanie pre obrovské množstvo ľudí, v pomerne krátkom čase a v štandarde, ktorý bol obrovským skokom.

Nielenže v tom čase boli tieto paneláky dobré, ale stavalo sa aj s potrebnou občianskou vybavenosťou. Žiaľ, v posledných fázach výstavby na občiansku vybavenosť neostali peniaze, lebo s rozvojom individuálnej dopravy prioritu dostali cesty. Začalo sa šetriť na všetkom a pod tlakom sa robili chyby. Prevládala monofunkcia.

Čo hodnotíte ako najlepšiu vlastnosť Petržalky z pohľadu urbanizmu?

Určite slobodné a spontánne verejné priestory a dobrú polohu. Vďaka koncentrácii bývania do výšky vznikli obrovské otvorené priestory medzi panelákmi – verejný priestor pre spoločné užívanie. Podobné sídliská inde na Slovensku tento luxus nemali. Výnimočné je aj priame prepojenie na prírodné a scénické priestory v blízkom okolí.

Hlavný zelený pás v okolí Chorvátskeho ramena je pridanou hodnotou Petržalky, ktorú jej obyvatelia denno-denne využívajú.
Hlavný zelený pás v okolí Chorvátskeho ramena je pridanou hodnotou Petržalky, ktorú jej obyvatelia denno-denne využívajú.

Aj vďaka tejto atypickej konštrukcii, napriek chybám v iných oblastiach, funguje Petržalka výborne. Navyše, asi aj vďaka jej odrezanosti od zvyšku Bratislavy (Dunaj, Einsteinova) sa z nej vyvinulo samomesto, ktoré žije vlastným životom, aj keď je súčasťou väčšieho celku Bratislavy. Petržalka má stále veľký potenciál a príjemnú dynamiku. Myšlienka opätovného spojenia a priblíženia sa k historickému centru je prirodzená a aktuálna.

Boli tieto verejné priestory plánované alebo spontánne?

Aj jedno, aj druhé. Pôvodný zámer počítal s veľkými priestormi medzi panelákmi, pre verejné a mestské funkcie. Na druhej strane, hlavný zelený pás je na mieste, kde malo stáť metro – a práve jeho nedokončenie v Petržalke vytvorilo cenný verejný priestor. V tomto prípade nešlo o plánovanú výsadbu stromov, ale o nálety, neuvažovalo sa o nejakej veľkoplošnej zeleni.

Petržalka prešla obrovskou neriadenou zmenou a často nie sú jej kvality dostatočne vysvetlené z pohľadu všetkých procesov, ktoré v tomto sídlisku nastali. V súčasnosti vieme o mestotvorbe viac a vieme komplexné spoločensko-ekonomické procesy priamo prepojiť s kvalitou mestského prostredia. Koniec koncov, mesto tvoria hlavne jeho obyvatelia a ich každodenné príbehy.

Čo s touto zeleňou bude? Na trase metra bol plán potiahnuť električku.

Pôvodný návrh električky nebol šťastným riešením, lebo k električkovej trati bola z každej strany plánovaná viacpruhová komunikácia, ktorá by extenzívne zlikvidovala práve spomínanú parkovú kvalitu a narušilo by to spontánnu logiku a nový obsah priestoru.Od pôvodného projektu metra sa upustilo. Na mieste, kde malo stáť, vznikol spontánny a neformálny priestor.

Keď z idey metra úplne zišlo, prišla idea električky, ktorá ho mala nahradiť. Tá mala viesť súčasným pásom náletovej zelene.
Keď z idey metra úplne zišlo, prišla idea električky, ktorá ho mala nahradiť. Tá mala viesť súčasným pásom náletovej zelene.

Od čias vzniku pôvodného návrhu metra sa Petržalka vyvinula úplne inak, a treba tento vývoj aj pri budúcich riešeniach rešpektovať. Logiku svojej dopravnej obsluhy našla po obvode, obyvatelia si z dôvodov nečinnosti na území verejné priestory mentálne privlastnili a je nelogické, aby sa tento fenomén ignoroval.

Kvalita druhá: Ľudový urbanizmus

Čo je ďalšia výrazná kvalita Petržalky?

Nazvem to ľudový urbanizmus. V Petržalke viac vidieť vplyv jej obyvateľov než odborníkov. Priestor si privlastnili ľudia, prispôsobili ho sebe, a preto sa im tu dobre býva.

Je dôležité, ak miesta a nové projekty majú aj živý a systémový vstup od existujúcich užívateľov a nielen odborníkov, ktorým takáto informácia môže len pomôcť. Urbanista má definovať základné parametre a scenáre, no je dobré časť vývoja jednoducho nechať na ľuďoch, na zodpovednom a komunikovanom privlastnení si miesta a improvizácii. Vtedy vzniká najlepšia energia. Niektoré miesta, aj v Bratislave, sú veľmi striktne zadefinované urbanistami. Petržalka je zas na úplne opačnom konci – ruka urbanistu je tu takmer neviditeľná, veci sa formujú živelne. Ľudia si Petržalku privlastnili, vytvorili si k nej puto, vzťah, preto sa im tu dobre býva.

Ideálnym stavom je vzájomný dialóg, keď urbanisti počúvajú ľudí a ľudia urbanistov. Veľa územnoplánovacích procesov a rozhodnutí je pre laika príliš zložitých a odborných a je ťažké mnohé rozhodnutia odkomunikovať. Vznikajú v čase a predchádza im množstvo overovacích variánt a scenárov. Na druhej strane, urbanisti často vedia veľmi málo o organickom vývoji a spoločensko-ekonomickom podhubí, ktoré vplýva na priestor. To skúma málokto. V urbanizme a navrhovaní miest neexistujú perfektné riešenia a bezchybná implementácia. S adaptibilitou a nestabilitou by sme mali pracovať viac kreatívne.

O Petržalke sa často hovorí ako o meste v meste. Čo sa tu stalo?

Petržalka je odrezaná od tradičného jadra obchvatom, preto sa musela sústrediť na to, čo ponúkne svojim obyvateľom zvnútra. Bývanie, oddych a už spomínaná občianska vybavenosť robia z Petržalky miesto, ktoré Petržalčania vnímajú ako svoj mestský priestor. Bez potreby opustiť ho, s výnimkou práce.

Kvalita tretia: Rovnocennosť

Do tretice, aký ďalší princíp v Petržalke hrá na pozadí a funguje?

Rovnocennosť, sociálna a spoločenská diverzita. V Petržalke je prítomná sociálna aj spoločenská diverzita v jednom paneláku. Nevznikli tu, až na výnimky, ostrovy bohatstva, ostrovy strednej vrstvy a ostrovy chudoby.

V jednom vchode sa stretávajú všetci a všetci využívajú bez privilégia rovnaký verejný priestor. V tom je veľká sila Petržalky. Inkluzivita je veľmi vzácna a žiaľ, výnimočná kvalita.

Jeden vchod, jeden bytový dom a rozmanitá sociálna štruktúra.
Jeden vchod, jeden bytový dom a rozmanitá sociálna štruktúra.

Len málokto pri návrhu novej mestskej časti Petržalka predpokladal, že sa vyprofiluje na dobrú, samostatne fungujúcu a bezpečnú štvrť. Podstatnou úlohou totiž bolo, zabezpečiť bývanie pre čo najväčšie množstvo ľudí, vytvoriť stotisícové sídlisko. Kvalitou, ktorá vznikla náhodne, je práve heterogénna sociálna štruktúra, s ktorou žiaden územný plán nerátal. Jeden bytový dom je zmesou ľudí a dokonca s funkčnou sebakontrolou. Žiadne petržalské ghetto s horiacimi ulicami, vybrakovanými budovami sa tak nekoná.

Práve tomu sa my, ako ateliér, venujeme – ako vzniká zmena zospodu. Ak rozumiete socio-ekonomickej štruktúre a jej fungovaniu, potom ako urbanisti viete komunikovať s ľuďmi, viete ich nasmerovať a aj ich počúvať. Jedine komunikáciou a zapojením užívateľov do mestotvorných procesov môžeme vytvoriť dlhodobé predpoklady pozitívneho a autentického vzťahu k spoločnému verejnému priestoru, ktorý tvorí základ mesta ako dynamického spoločenského organizmu.

Prevzaté z Magazínu Nové Lido

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201