INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Zamrežovaná PETRŽALKA

Zamrežovaná PETRŽALKA

Vraj najhoršie je, ak si človek zvykne. Na čokoľvek. S čím nesúhlasil, čo odmietal, čo mu zavadzalo, čo ho urážalo až ponižovalo, ba sa mu i protivilo… Že však časom a privykaním, sa TO dennodenne videné, počuté, zapáchajúce alebo prekážajúce stáva – normálnym. Dokonca, ak by bolo zajtra inak ako dnes, už by niekomu, mnohým i chýbalo. Lebo TO nežiaduce a výnimočné – z hľadiska vkusu, citu, rozumu sa stalo akoby prirodzenou súčasťou nášho života. Ako mreže okolo nás. Lebo, či si ich uvedomujeme alebo nie, vstúpili už do nás…

Keď sme pre tromi – štyrmi desaťročiami prichádzali zabývať novú Petržalku, vstupovali sme do panelákov, ktoré mali na prízemí zamrežované okná. Zo všetkých strán. Mreže boli na oknách pivníc, kočikární, práčovní, manglovní, mreže boli pod terasami na oknách skladov a iných nebytových priestorov. Nebol to lákavý pohľad pre tých, ktorí prišli z iných slovenských miest (okrem Leopoldova, Ilavy, Bojníc a i.), dedín i lazov a taký pohľad a výhľad im bol cudzí. Mreže videli leda tak vo filmoch s väzenským prostredím či na školských výletoch v ZOO. Mnohí pochádzajú z vidieka, kde rodinné domy boli bez múrov, brán, plotov, ak predsa ploty, boli na nich nastoknuté krčahy a nie nabité fľaše ako sú dnes na múroch domov v pribratislavských dedinských satelitoch.

zamrežované pivničné okná

Až v Petržalke … až v nej sa museli zmierovať s tým, že domy, byty, obchody, okná, dvere, a vôbec prostredie môžu vyzerať aj inak. Veď neďaleké hranice a – ostnaté drôty. To bolo predsa zdôvodniteľné a vtedy ideologicky i ospravedlniteľné. Železná opona. Obavy, strach, podozrenia. Zvonka triedny nepriateľ a zvnútra domáci zlodej. Lebo – krádeže. Isteže, aj tie boli. (Až štvrť tisíc vykradnutých bytov za rok. A pivníc. Zmizli zaváraniny, domáce klobásy, bicykle i sane. A iné. ) Privykli sme na rôzne ochrany. Vlastného majetku i – socializmu a nášho spoločného majetku. Nesmejme sa, tak to bolo. Veru, privykli sme. Vedome i uvedomele. I na to, že naše deti v jasliach i škôlkach vidia svoje petržalské rodisko spoza zamrežovaných okien; že dvere do obchodov a iných prevádzok, ba i k holičovi či do „zelovocu“ na terasách, ale aj kde mali svoje sídla domové správy, boli z dreva, skla a – mreží. Ibaže sme aj sami popridávali. Že sa nám už raz také niečo stalo alebo môže stať. Obzrime pozornejšie okolo seba… Na tie zvyšky. Vyjdime na lodžie, balkóny, prejdime sa schodiskami v panelákoch od hora dole, na niektoré poschodia sa ani nedostaneme. Zamknuté prechodové dvere, mreže. Preskočme však desaťročia, 20. storočie i druhé tisícročie.

mreže na paneláku

Sme tu. Dnes. Obnovujeme, zatepľujeme paneláky. Hrdzavé mreže na pivniciach, kočikárňach, atď. končia tam, kde mali byť od samého začiatku. Ako kovový šrot. Paneláky, čoby nielen nové vzhľadom, ale i – teplé, ľudské. Vzťahmi, vzájomnou dôverou. Už bez mreží. Majetkovo bezpečné. Chránené inak, inteligentne, účelom i estetikou prijateľne ako pokračovanie projektu Bezpečné bývanie – RYS z roku 2000, priekopníkom ktorého bola práve Petržalka. S prístupovým systémom DEK, elektromagnetickými zámkami, domovými monitorovacími zariadeniami, s domami pod zvýšeným dohľadom polície a i. A nie tak jednoducho – ako v base. Pretože, žiaľ, aj na niektorých obnovených domoch, panelákoch sú nové mreže. Pribúdajú najmä na terasách. „Podnikateľsky“. Bez povolení úradov, bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nafotili sme ich. Fotografie sme poslali architektovi – urbanistovi, na miestny úrad, hasičom, poisťovni, psychiatričke. S otázkou, ako oni vidia z ich profesionálneho pohľadu náš zamrežovaný petržalský svet. Tu sú ich úvahy, názory ako odpovede.

zamrezovana škôlka

Mreže a architekt – urbanista

Všetko, čo súvisí s verejným priestorom, musí podliehať schvaľovaniu, resp. istej regulácii. Podľa môjho názoru nám veľmi chýba architekt MČ, ktorý by aj takéto „maličkosti“ usmerňoval. Je síce možné, že mnohé takéto prevádzky sú životaschopné a svojou ponukou aj zaujímavé a potrebné, ale vo vzťahu k verejnému priestoru sa nemôže presadzovať ľubovoľný súkromný vkus. V konečnom dôsledku, podobne ako je to s farebnosťou panelákov založenej na privátnom vkuse či nevkuse, vznikne pri súčte i viacerých podobných zásahoch nesúrodý priestor nízkych estetických kvalít. Na druhej strane treba chápať prirodzenú potrebu vlastníkov chrániť svoj majetok, zrejme mechanickej ochrane dôverujú viac ako elektronickej. Možno vlastníkov k tomu vedie aj celkový stav a nedôveryhodný výzor terás, ktoré vyvolávajú asociácie asociálneho prostredia a panujúceho vandalizmu. Vložiť do takého prostredia mrežu či pletivo nepovažuje zrejme nik za zhoršenie zlého. Je možné, že ak by tieto terasy boli elegantné, s kochlíkmi zelene, lavičkami, dlažbou, tak by aj majitelia prevádzok sa správali inak Namieste je však je otázka, či na zvýšení technickej a estetickej kvality terás sa nemajú podieľať aj oni v ich vlastnom záujme. Kvalitné prostredie priťahuje ľudí, tiež ich vychováva, ja i bezpečnejšie. Aj mreže na pivničných oknách bytoviek by nám prekážali menej, ak by ich okolie bolo upravené, s udržiavanou zeleňou. Mne ako architektovi, ale celkovo vadí petržalský princíp, že vďaka pivniciam v prízemí nemajú naše domy najmä z uličnej strany príťažlivý parter.

prof. Bohumil Kováč, architekt – urbanista, Osobnosť Petržalky

mreza na pivnicnych oknach

Mreže a úrad

Z hľadiska stavebného zákona sa zamrežovanie pivničných okien (v nezateplených panelákoch) môže kvalifikovať ako stavebná úprava vyžadujúca si ohlásenie. Každý takýto zásah si však musia odhlasovať na domovej schôdzi vlastníci bytov a nebytových priestorov, vyžaduje sa ich nadpolovičný súhlas. V prípade zamrežovania vchodových, resp. vstupných dverí nie je úplne jednoznačné, či sa to povolí v režime ohlásenia alebo stavebného povolenia. Vždy to treba individuálne posúdiť od prípadu k prípadu z dôvodu, že k niektorým by sa mali vyjadriť iné dotknuté orgány, napr. hasiči. Ale vo všeobecnosti platí, že fasáda bytového domu tvorí spoločnú časť domu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pri povolení treba predložiť súhlas nadpolovičnej väčšiny. Tunajší stavebný úrad sa v doterajšej praxi nestretol s podobnou žiadosťou stavebníka – žiadateľa o zamrežovanie pivničných okien, resp. vstupných dverí. Existujúce mreže na petržalských panelákoch sú väčšinou výsledkom zateplenia bytového domu, ktoré sa povoľuje v stavebnom konaní. Súčasťou stavebného povolenia je príslušná dokumentácia spracovaná odborne spôsobilou osobou, čiže architektom, resp. stavebným inžinierom, ktorý v plnej miere nesie zodpovednosť za vyhotovenú projektovú dokumentáciu, to znamená, že zodpovedá za zvolenú farebnosť „paneláku“ a tiež zodpovedá za zvolené zamrežovanie pivničných okien, poprípade vstupov. Takže to nie je celkom tak, ako píše prof. Kováč, že, citujem ho„…nám veľmi chýba architekt MČ, ktorý by aj takéto „maličkosti“ usmerňoval…“ Na mestskej časti pracujú architekti, ktorí sa iba v ojedinelých prípadoch dostanú k posúdeniu projektovej dokumentácie pre stavebné konanie (ktorú paradoxne tiež vyhotovil architekt), lebo to nemajú nikde legislatívne upravené, aby sa k takejto dokumentácií vyjadrovala MČ. V stavebnom konaní je dotknutým orgánom Hlavné mesto Bratislava, nie mestská časť (mestská časť je stavebným úradom).

Zuzana Kordošová, vedúca odd. územného rozvoja a dopravy, Miestny úrad Petržalka

zamrezovaný výklad

Mreže a ochrana majetku

Pri poistnom plnení je rozhodujúce posúdenie úrovne zabezpečenia miesta poistenia. Pre spôsob zabezpečenia miesta poistenia proti krádeži vlámaním je rozhodujúca výška poistnej sumy poistenej domácnosti. V prípade, ak je poistná suma domácnosti do 17.000 EUR vrátane, postačuje, ak sú dvere do miesta poistenia uzamknuté zámkou s cylindrickou vložkou a všetky okná a iné otvory zatvorené z vnútornej strany uzatváracím mechanizmom tak, že ich nie je možné zvonku otvoriť bez mechanického poškodenia alebo zničenia. V prípade, ak je poistná suma vyššia ako 17.000 EUR, potom okrem už uvedeného musia byť okná a iné otvory nachádzajúce sa do výšky 3 metre a menej nad úrovňou okolitého terénu zabezpečené jedným z nasledovných spôsobov: výplň z bezpečnostného skla, sklo s bezpečnostnou fóliou, kovová mreža, kovová uzamykateľná roleta, z vnútra uzatvárateľne okenice. V prípade, že sa okná a iné otvory nachádzajú vo výške nad 3 metre, postačuje, aby boli zatvorené z vnútornej strany uzatváracím mechanizmom tak, že ich nie je možné zvonku otvoriť bez mechanického poškodenia alebo zničenia.

Gabriel Tóth, špecialista externej komunikácie, Allianz – SP

mreže na výklade paneláku

Mreže a protipožiarne zásahy Podľa predložených fotiek – tieto zamrežovania sú síce neestetické, avšak vplyv na zabezpečenie ochrany pred požiarmi podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov nemajú. Nebránia úniku osôb cez únikové cesty a východy, ktorými sú chodby objektov a dvere na konci únikovej cesty a pre ich použitie postačuje otvárací mechanizmus z vnútornej strany dverí, t.j. ak nie je mreža osadená tak, aby bránila ich otvoreniu. Na fotkách nie je, teda nemajú vplyv na evakuáciu osôb. Jediným problémom by mohlo byť predĺženie zásahu hasičskou jednotkou v zamrežovaných priestoroch, pretože zásah musí byť často vedený z vonkajšej strany objektu, pričom osadené mreže by ho značne obmedzovali. Účinné hasenie alebo záchrana osôb by mohli byť oneskorené o dobu, kedy by zasahujúca jednotka musela prekonať zábranu týchto mreží, aby vytvorila otvor umožňujúci vstup zasahujúcich hasičov do vnútorných priestorov. V prípade evakuácie imobilných osôb z takto zamrežovaných priestorov by sa čas záchrany, v dôsledku potreby vytvorenia väčšieho otvoru, ešte predĺžil.

pplk.Beata Janatová, zástupkyňa veliteľa útvaru pre prevenciu, Hasičský a záchranný útvar hl. mesta SR Bratislavy

ulica s autami a mrezovanym vykladom

Mreže a psychika

Môžu sa cítiť ľudia za zamrežovanými oknami svojich panelákov, ba aj niektorých bytov ako vo väzení?

– Myslím si, že nie. Totiž, prioritou pre nich je bezpečnosť. Ak nemajú na drahé alarmy, ktoré sú napojené priamo na políciu, potom sú pre nich mreže tou najprijateľnejšou alternatívou. Vo svojej praxi som sa nestretla s nikým, kto by mal s mrežami na oknách nejaký psychický problém. Ak sa takto cítia bezpečnejšie, potom ich ani podvedome neovplyvňuje. V prípade, že niekto má predsa problém s výhľadom von cez mreže, nie je problém nájsť si bývanie na vyšších, bezpečnejších poschodiach.

MUDr. Lucia Pacherová, psychiatrička

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201