INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Odpadu nášho každodenného zbav nás dnes…

Odpadu nášho každodenného zbav nás dnes…

Takto môže znieť novodobý svetový Otčenáš. Nie je prosbou k Všemohúcemu o každodenný chlieb, ktorý stále vyše polovici ľudstva chýba, ale prianím jeho druhej polovice, lebo jej iného zasa prevyšuje. Odpad. Kadejaký, z kadečoho, kadekde. Mnoho, premnoho. Ironicky sa ilustruje, že ak by sa naukladal na kopu za jedno desaťročie, mal by svet druhé Himaláje.

Kým tie ozajstné, ako najvyššie pohorie, vytvárala príroda dlhodobým vrásnením pred 140 miliónmi rokov, na stvorenie tých druhých, pomyselných z odpadu, potrebuje človek, súčasník, len niekoľko rokov. Aj nakladá s ním rôzne. Čo-to recykluje, vracia na spätné využitie, ale zväčša spaľuje, ukladá na legálne či divoké skládky, zahrabáva pod zem, vrhá do vôd riek, morí, oceánov. Odpad robí ďalší odpad.

Na Slovensku ho ročne vyprodukujeme 15 mil. ton (2 009). Je z priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, zdravotníctva … osobitný je v ňom nám najbližší a každodenný, komunálny odpad. Z domácností – domov, bytov, záhrad, práce, ale aj škôl, úradov. Toho bolo necelých 1,8 mil. ton, čiže 322 kg na jedného obyvateľa. Nie sme svetoví rekordéri, ani európsky priemer, lebo ten je 520 kg. Teda ešte o 200 kg viac sklených fliaš, papiera, PVC obalov, zvyškov jedál, šatstva, topánok, potravín, ale aj kachličiek z kúpeľní či televízorov (lebo aj to patrí k domácnostiam).

skládka lucka

Čo my – v Petržalke?

Nakupujeme, spotrebúvame, konzumujeme, vyhadzujeme… priam rituálne. Ak ešte donedávna sme si nôtili Od mesta k mestu… dnes už je výstižnejšie od Tesca k Tescu. A inde. Do či z iného supermarketu. Opodstatnená následná informácia z oddelenia životného prostredia nášho miestneho úradu: v Petržalke sa za kalendárny rok vyprodukuje takmer 32 a pol tisíca ton zmesového komunálneho odpadu a 6 117 ton objemného (veľkorozmerného) odpadu, čo pri 105-tisíc obyvateľoch predstavuje 367 kg na jednu petržalskú hlavu. Povedané – žijeme si tu nad slovenský odpadový priemer. Kam s ním? V roku 2008 bolo v Petržalke 405 kontajnerových stanovíšť na komunálny odpad (chýbalo ich 96 – údaj z miestneho zastupiteľstva), aktualizovaná pasportizácia z roku 2012 už hovorí o 552 stanovištiach. Ich nárast je aj v dôsledku novej výstavby, napr. ul. Bosákova, Lužná, Šustekova, Gercenova, Betliarska a i.

zamrezované stojisko lucka

Zamrežovaná Petržalka po druhýkrát

Kým o prvom petržalskom mrežovaní sme písali v predchádzajúcom čísle PN (na oknách a dverách domov, bytov, predajní, kancelárií, prevádzok, na terasách a inde), ktoré má byť zábranou, aby niekto cudzí niečo odniekiaľ neukradol, nevzal, nezničil, potom druhé kontajnerové zamrežovanie je o tom, aby do kontajnerov niekto cudzí zasa niečo nedal, nepriniesol, nevhodil, nevysypal, nevylial. Odpad – neodpad. Pokiaľ prvé zamrežovanie je z hľadiska účelu a estetiky polemické, potom druhé zrejme nevyhnutné. Týka sa totiž už všetkých. Zber odpadu je služba a za ňu každý pôvodca platí. V Petržalke je 105-tisíc pôvodcov odpadu. Pritom OLO z roka na rok nie je lacnejšie, skôr naopak. Paradoxne: to, čoho sa zbavujeme, čo už nechceme, čo je pokazené, rozbité či páchne hnilobou si až úzkostlivo mrežami chránime. Ba takáto ochrana sa aj finančne podporuje. Ako účelová dotácia. Takže ďalšie údaje z oddelenia životného prostredia: Na vybudovanie kontajnerového stanovišťa alebo rozšírenie existujúceho uhradí MČ Petržalka do 60 % skutočne vynaložených nákladov, najviac však 2 656 €; na zabezpečenie uzamykania existujúceho stanovišťa do výšky 50 % skutočne vynaložených nákladov, maximálne 400 € ; na zabezpečenie uzamykania a zastrešenia existujúceho do výšky 50 % skutočne vynaložených nákladov, maximálne 830 €. O dotáciu môže požiadať príslušný správca domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a NP alebo osoba poverená vlastníkmi bytov. Skutočnosť: v rokoch 2008 – až jún 2013 sa vybudovalo 11 kontajnerových stanovíšť a stavebne sa upravilo 9 (zastrešenie, uzamknutie) pre bytové domy.

bordel pri kontajneroch

Bordelári

Takto sme pomenovali anonymných susedov, ktorí k našim kontajnerom (za noci ako zlodeji) navláčia iný odpad. Objemný, veľkorozmerný. Zväčša nábytok, skrine, sedacie súpravy, postele, chladničky, automatické práčky, televízory, počítače, drobný stavebný odpad po úpravách bytu a i. Za ktorý hrozia obyvateľom domu, ktorým patrí kontajnerové stanovište, ak spúšť doslúživšieho haraburdia včas a po výzve neodpracú, sankcie až do výšky 6 638 €. Niekoľko záberov s ,,bordelom“ sme v PN uverejnili – a ajhľa, navláčené (zasa za tmavej noci) z okolia stanovišťa zázračne do rána zmizlo.

Odpadový prístav

Zberný dvor na Čapajevovej 6. Od roku 2009 ako všeliek na odpadovú veľkorozmernosť a objemnosť. Určený obyvateľom Petržalky, ale aj tým, ktorí preukážu vzťah k nehnuteľnosti (byt, dom, garáž a i.). Dvor na bezplatné uloženie odpadu z domácnosti. To, čo nevpraceme vzhľadom na rozmery alebo materiálové zloženie, ale aj množstvo do kontajnera. Kreslo, skriňu, chladničku. Tiež tehly, betón či počítač, pneumatiky a i. Nenavozí sa ho tu málo. Od januára do októbra t. r. bolo stavebného odpadu 751 t, objemového, najmä nábytku, 187 t, dreva 631 t, elektroodpadu 90 t, pneumatík 90 t, biologického odpadu od záhradkárov 98 t, polystyrénu 4 t. A iné veci, veciská. Najsilnejšími odpadovými mesiacmi sú máj a september. Isteže, sú aj limity. Drobného, stavebného odpadu môže jedna domácnosť navoziť maximálne 200 kg za rok, slabšie je to s rozobratým dreveným nábytkom či skriňami, toho nemôže byť viac ako 1 m3 ročne na domácnosť. Bez množstvového a hmotnostného obmedzenia je však tabuľové sklo, odpadový papier, elektrospotrebiče, kovový odpad. Pochopiteľne – je to predsa recyklovateľne.zberný dvor  čapajevova

Keď náhodou pristihnete neopatrného hriešnika, ktorý chce tajne oprieť o kontajner kreslo či posteľ, zvyčajne sa vyhovára, že by svoj ,,bordel“ aj odviezol, len sa mu nezmestí do auta a nákladné taxíky sú pridrahé. Hoci zberný dvor nemá samostatné vozidlo na veľkorozmerný odpad, predsa chce v roku 2014 vyjsť Petržalčanom v ústrety. Postačí objednávka a zaplatená paušálna suma 15 € a pracovníci zberného dvora preberú veľkorozmerný odpad priamo v byte obyvateľa a odvezú do zberného dvora. Pri kúpe novej sedacej súpravy či nábytku za tisícky eur ide o symbolickú sumu, aby sa nemusel domáci pán po nociach ponižujúco zakrádať k cudzím kontajnerom, mocovať sa s ťažkým bremenom a rýchlo zmiznúť preč.

Podľa vyjadrenia riaditeľa Miestneho podniku verejnoprospešných služieb Miroslava Skovajsu chcú ísť v petržalskom zbernom dvore ešte ďalej. Rozšíriť zber o nové odpady (farby, rozpúšťadlá, sklo, UH – PET fľaše, obaly), to však treba ešte posúdiť z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Nuž, uvidíme.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201