INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Mohli za všetko hraničiari?

Mohli za všetko hraničiari?

Ako všetci zrejme vieme, Pohraničná stráž (PS) bola ozbrojená zložka, ktorá mala zo zákona na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Sledovala a usmerňovala najmä pohyb osôb okolo štátnej hranice. Najostrejšie boli strážené úseky hranice s bývalou Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a Rakúskom, kade viedla takzvaná Železná opona.     

Pred hranicou smerom do vnútrozemia sa nachádzalo tzv. hraničné pásmo, ktoré uľahčovalo chytanie tých, ktorí sa pokúšali „utiecť“ na Západ, čím sa dopúšťali trestného činu „Opustenia republiky“. Hraničiari mali rozkaz  za každú cenu „zastaviť narušiteľov“ a to aj streľbou. Na hraniciach zomrelo v rokoch 1948 – 1989 450 utečencov.

To je síce pravda, ale dnes sa už nikto nezamýšľa nad tým, akí to boli ľudia (mnohí totiž boli aj zločinci), len ich všetkých velebíme, a nikto sa nezamýšľa nad tým, kto boli členovia Pohraničnej stráže. Že to boli často 19-roční chalani, ktorí si nemohli vybrať, kde budú slúžiť a museli plniť rozkazy, aj keď im to bolo výsostne proti srsti, ale nemali odvahu sa vzbúriť. Iste, boli medzi nimi aj fanatici, ktorí boli presvedčení, že každý, kto chce „utiecť na Západ“, si guľku zaslúži. Ale – ako emigrantov, tak ani hraničiarov nemožno posudzovať čierno-bielo.

Ak sa  vrátime do minulosti, na hraniciach  bolo od  roku 1963  zabitých niekoľko stoviek hraničiarov. Spomeňme niektorých. Slobodník v zálohe Jaroslav Soukup, 21. 10. 1963 zomrel na následky zranenia pri plnení ochrany štátnej hranice zadržaným agentom Sudarsom, ktorý použil ukrytú pištoľ. Pri pátracej akcii utrpela ťažké zranenia aj ďalšia hliadka hraničiarov, Musil a Kardoš. Neskôr sa agent Sudarsen pokúsil zozadu zákerne zavraždiť čatára absolventa Páleničku, ktorý bol na kontrole hliadok. V prestrelke bol Sudarsen zabitý. Vojak základnej služby  V r. 1964 boli  na hranici zabití ďalší vojaci a policajti. Práporčík Alfons Lakota bol zastrelený pri zákroku proti ozbrojeným vojenským zbehom 29.10.1967. Poručík Jaroslav Vinikar zahynul v prestrelke s ozbrojeným vojenským zbehom 7. 9. 1968. Kapitán Ján Bajtoš zomrel na následky postrelenia spôsobeného vojenským zbehom 22. 9. 1968.

V r. 1978 bratranci Barešovci – Robert (22), Václav (20) a Milan (26) uniesli z kempingu pri Jeseníckej priehrade autobus s 39 gymnazistami a šoférom Jánom Novákom (26). Ich cieľom bolo únosom prebiť si cestu cez hranice na západ. Všetci traja sa živili rôznou pokútnou činnosťou a pohybovali sa v pochybnom prostredí. Boli to recidivisti, ktorí mali časté potýčky  so zákonom. Tak to bolo aj vtedy, Milan mal 23. 5. 1978 nastúpiť do výkonu svojho štvrtého trestu za dokázané lúpežné prepadnutie, keď bol v podmienke.
Rozhodli sa to riešiť útekom za hranice a to únosom. Zbrane – 4 guľovnice, si zaobstarali vylúpením horárne neďaleko Sokolova. Po unesení autobusu polícii odkázali, aby uvoľnila hraničný priechod v Pomezí pri Chebe. Inak pozabíjajú rukojemníkov. Československé úrady, v snahe predísť zabíjaniu, im otvorili hranice. Trojica  si pomýlila závoru a signálne zátarasy s hranicami a to využili hraničiari. Po prepustení gymnazistov za závorou sa autobus pustil po rovinke, mysliac si, že sú už na Západe, no ten bol až za ďalšou závorou, čo však únoscovia netušili. Tu im vyšiel oproti obrnený transportér. Únoscovia zastrelili vodiča autobusu, neprežil  ani Milan. 6. 9. 1978 súd odsúdil Róberta, označovaného za vodcu akcie, na trest smrti a Václava na 25 rokov väzenia. Po r. 1989 nariadila prvá ministerka spravodlivosti Dagmar Burešová obnovu procesu a nechala Václava Bareša prepustiť z väzenia.

Desiatnik základnej služby PS Planá u Mariánskych Lázní Kukla Miloš 3.12.1979 zomrel  na následky postrelenia pri snahe zadržať nebezpečného recidivistu, ozbrojeného samopalom na hranici. A tak by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej.

V súčasnosti sa znovu zriaďuje pohraničná stráž, ale len na hraniciach Európy. Jej členovia budú zrejme mať podobné rozkazy ako mali hraničiari v minulosti. Nemyslím si, že by išli  strážiť hranice preto, aby úmyselne zabíjali ľudí.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201