INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Sľub, ktorý som chcel dodržať

Sľub, ktorý som chcel dodržať

Prekrásny septembrový deň na Osuského ulici opäť stretli traja muži, vďaka ktorým je v Petržalke opäť Mier. Monumentálna nástenná maľba znovu zdobí fasádu paneláku. A opäť ju môžu obdivovať – jej autor Jozef Porubčin, horolezec Stano Marton a Martin Kleibl, ktorý sa z okna nechcel dívať na nudnú sivú stenu a má rád umenie. To, že maľba stála za všetko to úsilie zachrániť ju, potvrdzuje i Slovenská národná galéria, ktorá na jej obnovu prispela spolu s ….bežných Petržalčanov, Bratislavčanov, Slovákov i cudzincov.

Aký je to pocit vidieť opäť v plnom lesku  svoje dielo, ktoré tesne uniklo skaze?

Jozef Porubčin: „Vidieť obnovenie svojho diela môžem v malom prirovnať k narodeniu dieťaťa. Pre nás umelcov sú naše výtvory ozaj ako naše deti. Vkladáme do nich kus srdca a chceme aby dlhé roky slúžili ľuďom, pre ktorých sme ich robili. Považujem za víťazstvo zdravého rozumu, umenia a kultúry Bratislavčanov, že sa táto obnova naozaj podarila. A chcem vyzdvihnúť iniciatívu Martina Kleibla, ktorý videl ako maľba vznikala a videl i jej záhubu a rozhodol sa, že takto sa s umením nakladať nesmie. Výsledok jeho snahy mi prináša obrovskú radosť a nádej do ďalšej tvorby, že už sa s umením nebude zaobchádzať tak hanebne ako v minulých rokoch.“

zľava S.Marton, J.Porubčin, M.Kleibl
Zľava S.Marton, J.Porubčin, M.Kleibl

Ako vnímate, že iniciatíva na záchranu maľby nevyšla z umeleckých kruhov ani z vedenia mesta či samosprávy ale od bežného občana, hoci takého ktorý má k umeniu blízko?

J.Porubčin: „Možno to vychádza z celkovej neprajnej atmosfére v spoločnosti. To že sa našiel jednotlivec, ktorú sa pre takúto vec zapálil je obdivuhodné, a žiaľ, na Slovensku aj veľmi zriedkavé.“

Čo cítiš ty keď dnes stojíš pre hotovým dielom, výsledkom tvojho niekoľko ročného snaženia?

Martin Kleibl: „Je to veľmi čerstvé, ešte si to celkom neuvedomujem. Ale možno za 5-10 rokov, budem ukazovať mojim deťom, že toto je sčasti aj moje dielo. Celá realizácia aj s prípravou trvala tri roky. A neboli jednoduché. Ale dnes je všetka tá námaha s vybavovaním a riešením komplikácií takmer zabudnutá. Čo je dôležité je hotové dielo.  Som rád, že sme boli úspešní a je to skvelý pocit.

Osuského 1985 -2016
Osuského 1985 -2016

Počas tých rokov si nemal chuť vzdať to, „vykašľať sa“ na zháňanie peňazí a presviedčanie ostatných, že to za to stojí?

M.Kleibl „Určite áno. Ale mal som jasný cieľ  a okrem toho som dal aj verejný sľub, že to spravím. Takže som ho chcel/musel dodržať. Nepripúšťal som si, že by som to nedotiahol do konca.“

Máš v súčasnosti v pláne ďalší monumentálny projekt?

M. Kleibl: „Nie, teraz budem oddychovať. Okrem toho táto nástenná maľba bola moja srdcovka. Díval som sa na ňu z bytu rodičov celé detstvo. A keď som sa presťahoval do svojho, bolo to len o dom ďalej a opäť som mal maľbu vo výhľade. A bolo to veľmi osobné rozhodnutie, že sa nechcem dívať na zateplenú fádnu sivú stenu s pásikmi. A som rád, že keď dnes vytiahnem žalúzie mám opäť výhľad na umelecké dielo a z toho mám radosť.“

Tieto slová Martina Kleibla neplatili už vo chvíli keď ich vyslovil. Pretože už vtedy sa ďalšie petržalské umelecké dielo dožadovalo jeho pomoci. To však bude témou iného článku v PN.

osuského, mier

Ako hodnotíte súčasnú situáciu v starostlivosti o umelecké diela?

J.Porubčin: „Najhoršie je, že stále nemáme dobrý autorský zákon. Napríklad, vo Vranove nad Topľou mi zateplili farebnú mozaiku. Pričom to bolo celkom zbytočné, lebo už ona sama fasádu zatepľovala. Bola to najväčšia sklenená mozaika na Slovensku, ktorú obdivovali aj kolegovia umelci. Abstraktná mozaika znázorňujúca vesmír mala šírku 11 metrov a výšku 9metrov. Ale majiteľ nehnuteľnosti sa rozhodol fasádu zatepliť, aby si ňu mohli dať reklamu noví nájomníci, teda obchod s čínskym oblečením a herne. Mozaika tak zmizla pod zateplením.“

J.Kleibl: „Problémom je, že nie je celkom jasné aké práva má autor diela a aké majiteľ pozemku či nehnuteľnosti, na ktorej sa dielo nachádza. Najmä pri starších dielach často chýbajú dokumenty, ktoré by vlastnícke práva objasňovali a tak sa stáva, že sa s umením občas zaobchádza ako s prekážajúcim smetím. Napríklad pri nástenných maľbách ako je Mier, či mozaikách sú majiteľom vlastníci bytov v danom dome. A tí si zrejme často neuvedomujú ich umeleckú hodnotu alebo im na nej nezáleží. A potom musí prísť nejaký nadšený blázon a presvedčiť ich, že stojí za to, umenie neničiť. Výsledkom je – ich dom slávny v pozitívnom slova zmysle.“

Celkový obraz obnovy zvýrazňuje i to, že sa na nej podieľal pôvodný tím autor – realizátor. Tebe Martin, sa podarilo zapojiť okrem autora maľby aj realizátora, horolezca Stana Martona.

J.Kleibl: „Nie som si ani istý či by bol niekto iný ako práve Stano Marton ochotný do takého projektu ísť a zvládnuť ho. Je to veľký odborník. Robil takmer všetky monumentálne maľby v Petržalke a neskôr aj veľké maľované reklamy, napríklad na Šustekovej. Na monumentálnu maľbu totiž nestačí IBA horolezec a ani IBA maliar. Treba správnu kombináciu oboch, plus skúsenosti. Treba si uvedomiť, aká je tá plocha obrovská. Jeden segment má výšku poschodia. Preto vravím, že Stano Marton je horelezec-umelec.“

osuského, mier

Dajte mi bod a os a ja pohnem stenou

Martin Kleibl i Jozer Porubčin o ňom hovoria s neskrývaným rešpektom. Majster vo svojom odbore, jeden z malej skupinky slovenských horolezcov, ktorí majú skúsenosť s výškovými prácami a umením. Namaľovať obraz je umenie, prekresliť ten obraz na stenu dvanásťposchodového domu, to je kumšt. Horolezec-umelec, Stano Marton:

Čo vravíte teraz keď už je dielo hotové, maľba obnovená?

Vravím si, tak opäť o tridsať rokov. Teda ak vymyslia pilulky na večnú mladosť. Keď sme steny prvý krát pred vyše 30 rokmi maľovali, boli sme spolu s autormi skvelý tím. Rád spomínam na všetko to kreslenie, plánovanie a potom samotný „útok“ na stenu. Mnohé z tých domov, kde sme maľby realizovali, ešte neboli hotové, výťahy nefungovali, všetko sme vláčili po schodoch. A keď bolo všetko hotové, šli sme do sveta liezť opäť po horách napríklad Mont Everest.

osuského, mier

Aký je rozdiel v lezením po horách a po panelákoch?

Asi v tom, že som po schodoch na strechu paneláka vyliezol, aby som na nej potom visel. Výška je to tiež poriadna ale keď už sedíte v sedačke, fajčíte cigaru a hľadáte ten bod kde pokračovať, celkom na ňu zabudnete. Po umeleckých maľbách som ešte maľoval reklamné ale z tohto nás horolezcov celkom vytlačili plachty a digitálne tlač.

Máte k umeniu blízko?

Manželka aj dcéra sú výtvarníčky a umeniu sa venujú aj synovia. Dcéra mi dokonca pri obnove maľby na Osuského pomáhala.

Aké to bolo keď vás po rokoch opäť zavolali maľovať Mier?

Poznáte také to šteklenie na predlaktiach a naježené chĺpky. Veľmi sa mi páči prístup Martina Kleibla k umeniu a Petržalke celkovo. A páči sa mi aj knižka, ktorú o Petržalke napísal. Takže keď začal verejne hovoriť, že chce maľbu zachrániť, ozval som sa mu mailom. Jediné čo ma mrzí, že  to celé nerozbehol skôr. Všetky tie maľby stáli za záchranu. Pretože nejde o peniaze. Tie sú aj budú. 5000 eur nie je pre tento štát žiadna položka. Ide o prístup spoločnosti, o chcenie. O tom či nám na umení skutočne záleží.

osuského, mier

Maľovať stenu dnes bolo asi jednoduchšie ako v minulosti.

Áno aj nie. Napríklad vtedy bola stena pokrytá siporexom, do ktorého sme si mohli zatĺkať klinčeky, čo nám uľahčovalo prácu, keďže maľba musela sedieť na centimeter. Body z nákresu sa prenášali na stenu a celé to záležalo len na tých bodoch a správnej osy. Veď to poznáte s tým pevným bodom, ktorý pohne vesmírom.

Stena bola rozdelená na poschodia, rovnako boli oddelené aj jednotlivé segmenty maľby. Dnes je stena zateplená, teda žiadne klinčeky ani iné mechanické zásahy. A museli sme sa obísť aj bez rozdelenia podľa poschodí, keďže tie ryhy zateplenie zakrylo. Na druhej strane, maľovali sme z plošiny, takže si bolo kde oddýchnuť aj položiť termosku s kávou. Prvý náter obnovy sme robili 26 dní. Samozrejme sme robili aj druhý, lebo prvý náter nepovažujem za hotovú prácu ak má maľba vydržať. Pre stopercentný stav by si však zaslúžila po ôsmych rokoch opäť premaľovať. Pretože, ovzdušie už nie je čo bývalo, pribudlo áut. Musím však povedať, že sme použili veľmi kvalitné farby, ktoré naozaj niečo vydržia. A dovolím si poznámku, že keby sa farby z maľby použili aj na bočnú stenu domu, pri pohľade od Chorvátskeho ramena by to bolo naozaj pôsobivé.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201