INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Aj pri kontajneroch sa môže dariť malinám

Aj pri kontajneroch sa môže dariť malinám

Myslíte si, že pekné a chutné egreše vypestujete len ak máte záhradu? A že maliny alebo ríbezle si môžete natrhať, len ak si ich sami zasadíte do záhrady alebo ich pestuje váš sused? A čo ak nemáte ani záhradu, ani suseda, ktorému by ste spoza plota mohli pár lahodných bobuliek odtrhnúť? Viete, že ovocie si môžete pokojne vypestovať aj pri kontajnerom stojisku? A že také stojisko nemusí byť ošarpaným miestom a skrášliť ho môžu napríklad aj zavesené kvitnúce kvetináče? Neveríte? Tak mi dovoľte, aby som vás zoznámila s Janou Bartovou a tým, čo sa jej darí na uliciach Žehrianska a Ľubovnianska vytvárať.

Celý príbeh sa začal písať pred niekoľkými rokmi, keď si niektorí žiaci na hodine biológie vytvorili skalku. Boli vraj z toho také nadšené, že podobnými kvitnúcimi kvetinovými výtvormi začali zveľaďovať aj okolie niektorých panelákov na okolí. „Bolo to milé, že deti s niečím takýmto začali. Lenže po čase im to väčší psi poškodili a znečistili a deti už s tým nechceli mať nič spoločné. Mne to ale bolo ľúto, že si s tým dali prácu a že to nakoniec zostane spustnuté. Zarastalo to žihľavou a burinou,“ spomína pani Bartová. A tak si jedného dňa od svokry zo záhrady doniesla kvety a vysádzala. „Robila som  s malou lopatkou. Takou, s akou sa hrajú malé deti, len s tým rozdielom, že bola kovová a viem, že som to robila do noci,“ hovorí s úsmevom. Kvetovým záhonom sa spočiatku snažila dať nejakú štruktúru, sťažovali jej to ale traja „nepriatelia“, s ktorými musela bojovať – hrabošmi, ktoré podrývali zem, psami, ktorí kvety často ocikali a niekedy aj s ľuďmi. Neskôr sa k tomu pridali aj slimáky bez ulít, ktoré často v noci chodila vyhadzovať, keď vyliezali zo zeme.

Nevzdávala sa a kvetom pri jej vchode a o kúsok ďalej sa začalo dariť. Začali si to všímať aj susedia a tak ju jedného dňa pristavil sused o niekoľko vchodov ďalej, či by aj tam niečo nezasadila, keď zem pohrabe. Bolo mu totiž ľúto prázdnej plochy. Neskôr sa pridala pani z ďalšieho vchodu so žltými ružičkami, ktoré mala v kvetináči. „Povedala som jej, že ich môže zasadiť, keď chce. Ale že vraj ona nemá nič, žiadne náradie a ja som si už kúpila rýľ, potom som dokúpila motyku, hrable a jedna susedka mi požičala kosák,“ rozpráva pani Bartová ďalej. Časom sa k nej pridala aj „parťáčka“ z vedľajšieho vchodu, a tak pribudli ďalšie kvety, či už kúpené alebo vlastnoručne dopestované. „Potom som nasadila kvety k ďalšiemu a ďalšiemu vchodu a tak sa to nejako rozmnožilo,“ usmieva sa pani Bartová. Veľmi rada spomína na margarétku, ktorá v jeden rok zakvitla dokonca trikrát a raz na nej napočítala okolo dvesto kvetov. Potom ich už radšej nepočítala. „Bola nádherná. A raz, keď som ju zimovala, tak sa mi odlomil konárik, strčila som ho vedľa a ono sa to zakorenilo. Mám ich už asi dvanásť, tak som dala ku každému vchodu aj zo dva, tri. Na jar kvitnú, majú také strieborné lístky a je to veľmi pekné.“

Ako hovorí, väčšine ľuďom sa kvitnúce kvety páčia a zasa ona sa teší z toho, že môže aj takýmto spôsobom urobiť radosť. Ju to, jednoducho, baví. Nemá pritom problém ani pomôcť susedkám, ktoré tiež čo-to vysadia a upravia trávnik, aj keď zatiaľ len pred svojím vchodom. Alebo keď vidí, že niektorí sa snažia aspoň čo-to pokosiť a zbavovať sa buriny. Vtedy neváha, porýľuje a vysadí trávu. Ako ale sama priznáva, niekedy by ju potešilo, keby našlo viac pomocných rúk. Po zateplení bytovky preto napríklad uvažuje aj nad akousi jarnou výzvou, do ktorej by sa mohli zapojiť obyvatelia a okolie by sa zveľadilo ešte viac, pozametali chodníky a podobne. Od mestskej časti by si zasa vypýtali sadenice a drevenú kôru, s ktorou samospráva dokáže pomôcť pri predzáhradkách.

No nie sú to len predzáhradky, ktoré lahodia očiam i nosu, druhý dych pomaly naberá aj okolie kontajnerového stojiska. Okrem nasadených kvetov tu totiž nájdete napríklad z jednej strany aj maliny. Inšpiroval ju vraj sused, ktorý raz vtipne poznamenal, že keby tu miesto týchto nekvitnúcich kríkov boli červené maliny, to by sa mu páčilo. Komu sa nelení, tomu sa červení a tak jedného dňa kúpila v obchode jednu malinu, ktorá sa rozrástla a hneď v prvý rok priniesla úrodu. „Tak som si hneď kúpila aj hnojivo. Ešteže mám takéto tolerantného manžela, ktorý povie – Jani, kúp si, čo chceš a potrebuješ,“ hovorí s vďakou pani Bartová. Ale ako všade, aj tu sa objavil neprajník – susedka, ktorej sa maliny nepáčili a vylámala ich. Korene však v zemi zostali, a tak malina opäť vyrástla a dokonca by čoskoro mala opäť kvitnúť.

Z druhej strany zasa nájdete červené a čierne ríbezle a egreše. „Raz ich mali v obchode v kvetináčoch. Bolo to aj dosť drahé, ale tak sa mi páčili visiace strapce ríbezlí na kríčkoch, že som si spravila radosť, neodolala a kúpila. Ale kam to dám, premýšľala som. Žihľava po pás ma prilákala ku kontajnerom. Dobre vyhnojené a aj slnko tu svieti a bolo rozhodnuté. Každý mi hovoril, že je to blbé miesto a že  ich niekto ukradne. Ale vyčistila som žihľavu, zasadila a bola bohatá úroda. Myslím si, že je to vždy lepšie, ako keby tam mala byť burina po pás. Dokonca sa tam chytili aj nejaké jahody. Nakoniec je to také zušľachtené a aj čistejšie,“ myslí si pani Bartová, ktorá priznáva, že nesadí kvôli sebe, ale aj pre druhých, ktorí keď pôjdu okolo, môžu sa občerstviť. Teší sa, keď sa ovociu darí a keď „vlastná“ úroda chutí, ale aj to, že mnohým ľuďom záleží na čistote a keď vidia odfúknuté vrecúško alebo vypadnutú plastovú fľašu, nenechajú ich na zemi, ale zahodia do kontajnera. No a akýmsi bonusom v rámci skrášľovania sú kvitnúce kvetináče. Tie sem zavesila, keď začali zatepľovať panelák a ľudia si celkom rýchlo na takýto príjemný pohľad zvykli.

„Viete však, čo je na všetkom najlepšie? Že sa začali zlepšovať susedské vzťahy,“ dodáva pani Bartová.

Mestská časť pomáha
Zveľadiť okolie bytových domov a zároveň vytvárať pozitívny vzťah k životnému prostrediu a vnímaniu zelene ako výrazného mestotvorného prvku. Aj to je snahou mestskej časti, ktorá už niekoľko rokov pomáha svojim obyvateľom pri revitalizácii predzáhradiek, a to výsadbou trvaliek či drevín alebo rekonštrukciou trávnikových plôch..

Podmienkou je vyplnená a podaná žiadosť o rekonštrukciu, ktorá je k dispozícii na internete. Podáva ju správca bytového domu, prípadne zástupca vlastníkov s uvedením kontaktnej osoby. Jej prílohou musí byť tiež zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, v ktorej väčšina obyvateľov vyjadrí súhlas s revitalizáciou, ale aj následnou údržbou upravenej plochy obyvateľmi predmetného domu.

Samotné rekonštrukčné práce môžu prebehnúť dvomi spôsobmi. Prvou možnosťou je, že mestská časť dodá rastlinný materiál, zeminu, resp. kôru a predzáhradku si občania upravia sami. Samospráva však môže pritom poskytnúť odborné poradenstvo pri výbere rastlín, spracovaní návrhu sadovníckych úprav či usmernení pri údržbe novej zelenej plochy. V rámci druhej možnosti zabezpečí miestna samospráva spracovanie návrhu úpravy spolu s kompletnou realizáciou cez dodávateľa, prostredníctvom dodávateľskej firmy, povinnosťou obyvateľov bude následne sa o novú plochu starať.

Rekonštrukcie predzáhradiek sa vybavujú postupne podľa poradia podania žiadostí a rozsahu rekonštrukcie.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201