INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Zvyšovanie poplatkov za odpad má tiež svoj „strop“

Zvyšovanie poplatkov za odpad má tiež svoj „strop“

Problematika platieb za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu sa dostáva (napriek dovolenkovému obdobiu) do popredia pozornosti. Najmä po odhalení podozrenia z poškodzovania Bratislavčanov, ktoré zverejnilo Združenie občianskej sebaobrany (ZOS) začiatkom júla.

„Stalo sa tak na podnet nespokojných občanov, ktorí nás upozorňovali na narastajúce nedostatky,“ vysvetlila na úvod PhDr. Jana Miklovičová, štatutárna zástupkyňa ZOS. Išlo najmä o zvýšenie poplatkov za odvoz od roku 2008, neochotu preberať kľúče od novovybudovaných prístreškov, spoplatnenie umývania kontajnerov, nedávnu reorganizáciu v spoločnosti odvážajúcej odpad od obyvateľov, čo vyústilo do nespokojnosti a do snahy zmeniť dodávateľa. Nespokojní občania však narazili na problém: od spoločnosti, so službami ktorej boli nespokojní, nemohli odísť. A to aj napriek tomu, že právo slobodného výberu je jedným zo základných spotrebiteľských práv deklarovaných Európskou komisiou.

PhDr. Jana Miklovičová
PhDr. Jana Miklovičová

Poplatok za osobu a deň je pre občana spravodlivejší

Členovia ZOS viac ako rok sústreďovali údaje, ktoré následne analyzovali. Z ich rozboru vyplýva, že k porušovaniu zákona dochádza už od roku 2004, keď sa pripravovala cenotvorba na roky 2005 – 2007. „Metóda stanovenia poplatku podľa zákona 582/2004 Z. z. nebola dodržaná a pre Bratislavu bola zvolená veľmi voľná interpretácia,“ povedal expert ZOS pre problematiku komunálneho odpadu doc. Ing. Radomil Květon, CSc. Sadzba poplatku, ako vyplýva zo zákona (v tom období boli v platnosti koruny, preto sadzby nie sú prepočítavané na eurá), je najmenej 0,20 Sk a najviac 5 Sk za kilogram komunálnych odpadov (KO) alebo drobných stavebných odpadov a nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných nádob pripadajúcich na jeden liter, dm3 alebo kilogram týchto odpadov (pri množstvovom zbere). Ak obec zabezpečuje zhodnocovanie odpadov, náklady sa musia znížiť o výnosy obce zo zhodnotenia.

„V súvislosti s poplatkami za KO bolo možné v roku 2004 vybrať si buď množstvový zber (za liter alebo kilogram odpadu),“ dodal expert, „alebo pre obyvateľov určiť poplatok za osobu a deň. Všetky krajské mestá zákon správne aplikovali, pre občanov vybrali tú najspravodlivejšiu sadzbu poplatku za osobu a deň. Dokonca v jednom krajskom meste, ak chcú občania šetriť na poplatkoch za odvoz odpadu, môžu si vybrať pre nich výhodnejšiu platbu z možností za osobu a deň alebo za liter odpadu.“ Sadzba poplatku pre Bratislavu bola stanovená na maximálnej hornej hranici, teda 0,1659 eura za kilogram odpadov.

Prečo si Bratislava zvolila inú cestu?

Na území hlavného mesta sa podľa VZN 13/2004 uplatňuje množstvový zber. Výpočet hmotnosti odpadu vychádza z priemernej hmotnosti obsahu daného typu nádoby za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roku. Nikdy však nebol tento výpočet realizovaný. Mestská akciová spoločnosť OLO, ktorá ako jediná spoločnosť zabezpečuje odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu z územia mesta pre občanov, realizovala v roku 2004 modelový výpočet stanovenia poplatku, hoci mali byť použité priemerné hodnoty za rok 2003.

„V rámci liberalizácie cien a zjednodušovania systému došlo k odstráneniu zvýhodnenia týždenného odvozu zo 110/120 litrových nádob (prevažne rodinné domy) a odstránili sa rozdiely medzi hmotnosťou KO vytvoreného v podnikoch a obytných priestoroch, čím obyvatelia obytných domov v Bratislave sa solidárne skladajú na úhradu služieb pre podnikateľov,“ uviedol R. Květon. Tým došlo k výraznému, 25- až 40-percentnému zlacneniu služieb pre podnikateľov, k zdraženiu obsluhy malých nádob pre občanov (cca 25 %) a okamžitému poklesu na výbere poplatkov pre magistrát. Manipuláciou s priemernou hmotnosťou odpadu v nádobe došlo k výberu nezákonne stanovených poplatkov, čo trvalo tri roky. V tejto súvislosti je zaujímavý údaj o nezrealizovaných službách za roky 2005 – 2007 vo výške 337 mil. Sk. Stanovenie výšky poplatkov s tzv. prepočítavacími koeficientmi vyzerá na prvý pohľad odborne, ale podľa odborníkov bolo zbabrané, vychádzalo z porušenia zákona. Je navyše komplikované, čím je ťažko kontrolovateľné. Zvyšovanie poplatkov za odpad by malo mať tiež svoj „strop“, nie je predsa možné bezhlavo „žmýkať“ občanov v záujme zaplátania dier v mestskej pokladnici.

smetiaky lucka

 

Byť smetiarom sa oplatí

Ani ďalšie novelizácie VZN 13/2007 a VZN 13/2012 nepriniesli viac svetla do zatieneného výpočtu, ale zabezpečili mestu vyšší výber poplatkov. Či už na základe nezrealizovaných služieb alebo predražených služieb odvozu odpadu. Ich výška je astronomická. „Za nezrealizované, ale spoplatnené služby za roky 2005 – 2012 je to cca 64 mil. eur, k čomu je potrebné pripočítať ešte rok 2013,“ uviedol R. Květon. Enormné zvýšenie poplatkov sa dotklo najmä stoviek tisícov Bratislavčanov bývajúcich v bytovkách. Použitie peňazí zo zvýšenia poplatkov napr. v roku 2008 v mestskej spoločnosti je dosť pochybné – viac ako polovica zvýšenia platieb magistrátom v spoločnosti OLO, a. s., za komunálny odpad sa minula na zvýšenie osobných nákladov spoločnosti OLO. Medziročný nárast priemernej mesačnej mzdy pracovníkov OLO bol 17,7 %, pričom v mnohých prípadoch majú iba základné vzdelanie (často aj neúplné). Priemernou mzdou sa OLO zaraďuje na popredné miesto, za finančné sprostredkovanie a výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody.

Bratislavský kilogram = 0,76 kg

Stanovenie poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadu vychádza podľa VZN 13/2012 z priemernej hmotnosti odpadu v danom type zbernej nádoby. Pre určenie hmotnosti odpadu v zbernej nádobe je vo VZN 13/2012 stanovená priemerná hmotnosť odpadu v 110-litrovej zbernej nádobe na 20 kg. Pre 240-litrovú zbernú nádobu sa táto priemerná hmotnosť odpadu násobí prepočítavacím koeficientom 1,6 a pre 1 100-litrovú nádobu prepočítavacím koeficientom 5. Oproti VZN 13/2004 bol odstránený spôsob výpočtu priemernej hmotnosti odpadu v jednotlivých typoch zberných nádob. Priemerná hmotnosť odpadu je vo VZN jednoducho definovaná, čo je v rozpore so všetkými zákonmi štatistickej matematiky a porušuje medzinárodný dohovor o mierach a váhach. Takže recesisticky je možné uviesť, že expertom zo ZOS sa podarilo „objaviť“ bratislavský kilogram (navrhované označenie bkg), ktorý je definovaný ako 1/20 priemernej hmotnosti odpadu v 110-litrovej zbernej nádobe. Navrhovaný prepočet bkg na kg : 1 bkg = 0,72 kg. Alebo, že by sme zaviedli novú jednotku olokilo?

smeti lucka

Prečo sú v hlavnom meste predražené poplatky za komunálny odpad?

Odpoveďou je skôr otázka: Prečo poplatky nie sú také lacné ako v Prahe, kde sa vmestia do takmer polovičnej sumy? Alebo, koľko rokov budú Bratislavčania splácať predraženú spaľovňu?

Východiská k náprave

Zdeformovaný systém je potrebné dať do súladu so zákonmi, normami a predpismi. Navrhované riešenie chrániace záujmy spotrebiteľov, by bolo podľa odborníkov zo ZOS realizovateľné v dvoch etapách:

– Zastaviť neoprávnený výber poplatkov z titulu manipulácie s údajom o priemernej hmotnosti odpadu v 110-litrovej nádobe a to úpravou hodnoty 20 kg na 14,4 kg (údaj z evidenčných listov odpadu, priemerná hmotnosť odpadu v 110-litrovej nádobe sa podľa vyjadrenia magistrátu od roku 2004 podstatne nezmenila) a úpravou hodnoty prepočítavacieho koeficientu pre 1 100-litrovú zbernú nádobu z hodnoty 5 na hodnotu 3,8. Realizácia čo najskôr, ideálne už pri vystavovaní dokladov na úhradu poplatkov za mesiac júl 2013.

– Zosúladiť znenie VZN 13/2012 tak, aby bolo v súlade so zákonom 582/2004 s platnosťou od 1. 1. 2014.

Občan – spotrebiteľ sa ocitol na konci záujmu

Podľa informácií z magistrátu, Bratislava vynakladá ročne na nakladanie s odpadmi na území mesta cca 29 mil. eur. Keďže však mesto neeviduje zvlášť podnikateľov ako tvorcov odpadu, nie je možné uviesť priemerné náklady len pre občanov. Napriek tomu vo výročnej správe OLO sa uvádza, že jeden Bratislavčan vyprodukuje za rok približne 447 kg odpadu. Nehovoriac o tom, že pri rozpočítavaní poplatkov za odpad je povolená správcom bytových jednotiek „ľudová tvorivosť“ v podobe platieb podľa plochy bytu, pri ktorých nízkopočetné rodiny či osamelí občania zvyčajne ešte viacnásobne preplácajú túto službu. VZN je netransparentné, umožňuje zneužívať silu právnických subjektov či správcovských spoločností.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201