INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Psie safari /2/ – Štvrťkilometrový nákladný vlak „H“

Psie safari /2/ – Štvrťkilometrový nákladný vlak „H“

V predchádzajúcom čísle v téme o psoch, ich vplyve na životné prostredie a tým i kvalitu života Petržalčanov, sme uverejnili niekoľko údajov. V takmer desaťročnom odstupe sme porovnali rok 2015 s rokom 2007 a hľadali zmeny. Či súžitie človeka a zvieraťa spoločne zvládame, alebo ono svojimi dôsledkami stále ovláda nás. Je potešiteľné, že čo-to sa zmenilo, zlepšilo. Pripomeňme si to: Je viac priznaných, evidovaných psov – vyše 5 a pol tisíc; zvýšil sa počet  nádob na psie exkrementy – už je ich 215 aj s pravidelnou výbavou vrecúškami; odstránilo a vyviezlo sa väčšie množstvo psích exkrementov – 121 ton; vybudovali sa dva oplotené výbehy na voľný pohyb psov a pripravuje sa tretí. Napriek tomu je  naše životné prostredie naďalej zaťažované.

Lebo pri výpočtoch, koľko exkrementov „vyprodukuje“ za rok  jeden pes strednej veľkosti (90 kg exkrementov), aký je skutočný stav psov (k evidovaným 5 a pol tisíc psov pripočítajme taký istý, odhadovaný počet neevidovaných, takže spolu 11 tisíc psov), koľko exkrementov dohromady „vyprodukujú“ za rok (990 ton)  a koľko sa „toho“ po nich odstráni a vyvezie (121 ton z nádob na psie exkrementy a zrejme také isté množstvo z košov na odpadky, čiže spolu necelých 250 ton), a to, čo v Petržalke ešte zostane (740 ton), je trojnásobok vyvezeného. Vyjadrené nákladnými vagónmi (na jeden možno naložiť 25 ton rôzneho nákladu), z Petržalky sa za rok odstráni, vyvezie cca 10 vagónov psích exkrementov. Ale! –  neodstráni, nevyvezie sa, takže v  nej zostávajú exkrementy, ktorými možno zaplniť cca 30 nákladných vagónov, čo by bola vlaková súprava dlhšia ako 300 metrov (pri dĺžke jedného vagónu 10 metrov)… Dlhší štvrťkilometrový nákladný vlak.

vlak, vagón nákladný

Nech je útechou v páchnucej bilancii roku 2015, že rok 2007 páchol ešte viac. V seriáli Psi naši petržalskí sme vtedy uviedli, že majitelia psov odstránili len 21 ton psích extrementov,  teda ani jeden vagón, zato 1075 ton zostalo v Petržalke neodstránených, nevyvezených. Až 98 percent psej „produkcie“!!!  V predstave: 43 nákladných vagónov s dĺžkou vlakovej súpravy 430 metrov. Aj preto sme vtedy napísali, že na koľajniciach petržalskej železničnej stanice stojí, neodchádza z nej polkilometrový nákladný vlak „H“…  Žiaľ, s prázdnymi vagónmi.

Taký vlak stojí na stanici aj po roku 2015. Vyše štvrťkilometrový. Je teda kratší. Nemá ho kto vypraviť, najmä však naplniť. . Lebo „podstata“ problému Petržalky zostáva. Je v tráve,  kríkoch, pod kvetmi, na chodníkoch, cestách, terasách a schodoch, ale aj vo vodách oboch Draždiakov či Chorvátskeho ramena. Kým „to“ dážď nezmyje, sneh neprikryje, zem nevsiakne, voda nerozpustí, slnko nevysuší, vietor nerozpráši, alebo kým „to“ po kosbe s trávou kosci neodvlečú, ale aj! –  kým mnohí Petržalčania do  „toho“ nestúpia a nezavlečú na topánkach do paneláku, chodieb, výťahov, na schodiská,  ba až do bytu. Ako stopy smradu po neznámom psovi. Nepríjemnú vizitku po jeho bezohľadnom majiteľovi, ktorý už nemusí byť až tak neznámy, veď čo keď je to akurát  váš – náš sused… Neradno sa spoliehať, že nikto nič nevidí práve vo chvíli, keď to jeho pes „robí“. Nik na tú chvíľu na želanie iného neoslepol. Takže v okolí sa vie sa, pozná, kto sú tí – „ho…nezberači“…

Kto neodstraňuje, sám sa ohrozuje

V Petržalke stále aktuálne psie exkrementy. Nie sú iba estetickým, právnym či etickým apelom, sú najmä hygienickým, zdravie ohrozujúcim problémom. Neviňme za ne psov, síce ich spôsobujú, ale nie sú ich vinníkmi. O tom i o inom v rozhovore s MVDr. Milanom Švihranom z Veterinárnej polikliniky v Jarovciach.

V Petržalke na 45 tisíc bytov pri odhadovanom počte 11 tisíc psov pripadá v priemere jeden pes na štyri byty. Aký je to pomer?                                                                                                         Pes už nie je intímnou záležitosťou iba jeho majiteľa, je záležitosťou celého domu a jeho okolia. Pri rozlohe Petržalky, koncentrácii výškových panelákov a hustote obyvateľstva je tento pomer už zaťažujúci pre obyvateľov, prírodu i zvieratá. Predstavme si 12-poschodový panelák s 36 bytmi. Podľa pomeru 1:4 by v ňom malo byť 9 psov. Psov rôznych rás, druhov, pováh, veľkostí, stupňov poslušnosti. Stretnúť psa na chodbe, vo výťahu má byť pre susedov skôr náhoda, príjemná udalosť, nie obťažujúci zvyk, ani strach či stres, čím mnohí z obyvateľov trpia. Môže ísť o zlú skúsenosť z minulosti s iným psom. To všetko poznačuje atmosféru bývania v paneláku. V jednom byte obdiv a láska k zvieraťu a v druhom, hneď oproti, odpor až nenávisť.

IMG_1076

Susedia si neodpustia sarkazmus, že domy a byty sa stavajú pre ľudí, búdy sa stĺkajú pre psov. Poďme preto radšej von!                                                                                               

Pes je domáce zviera, nie je však zajacom, škrečkom ani andulkou. Byt mu nevystačí. Je stále lovcom. Musí mať voľnosť, priestor, cítiť dominantnosť. Ak to nemá, alebo sa v ňom zráža s psami iných rás a pováh, výsledok je predvídateľný. Aj medzi psami, aj ich majiteľmi. Keď sa však zvládnu potreby psov a záujmy ich majiteľov, potom vznikajú kamarátske spoločenstvá psíčkárov, ale tiež nekonfliktné svorky psov. Táto  komunita majiteľov psov má svoje nepísané stavovské pravidlá. Patrí k nim odpratávanie exkrementov. Vedia, že ak by tak nekonali, možnými hygienickými a zdravotnými dôsledkami by ohrozovali najmä seba a svojich najbližších. Odpratávaniu exkrementov sa skôr vyhýbajú osamelí, jednotlivci, spoliehajúci sa na istotu, že ich si nik nevšíma. Ale ako sa zvykne vravieť – náhoda je blbec.

Čo však ich argument, načo odpratávať exkrementy, tiež sú hnojivom…                                                                                                             

 Hnojivom sú, len nie takým, za aké by ho chceli mať. Naopak, môže byť nebezpečným, keďže potenciálne obsahuje veľké množstvo baktérií a parazitárnych vajíčok. To nie je maštaľné hnojivo po dobytku, ktoré neobsahuje parazity. Prihnojenie je aktom dodania živín pôde na  podporu rastu poľnohospodárskych plodín. Kompostuje sa s inými poloproduktami, napr. slamou.  Na dedine mal každý gazda hnojisko.  Kopu za domom, z ktorej stúpala para, vo vnútri tlela, prebiehali v nej termické procesy. Vysoká teplota likvidovala vajíčka a choroboplodné zárodky. Psie exkrementy sú jednotlivo roztrúsené na veľkej ploche, trávnaté prostredie a teplota okolia v nich doslova budí a podporuje vývoj parazitov a baktérií. V týchto výkaloch neprebieha žiadny termický proces. Nič sa nelikviduje, ale rozmnožuje, rastie.

Čo človeka najviac ohrozuje?                                                                          

 Z ochorení, ktoré sa môžu kontaktom preniesť na človeka, sú to najmä parazitárne ochorenia ako sú škrkavky a pásomnice. Vo forme vajíčok sa môžu objaviť v stolici psov a preniesť znečistenými rukami do úst a tráviaceho traktu človeka. K ďalším možným ochoreniam patrí leptospiróza , ktorá sa prejavuje ako chrípka alebo žltačka. To sú však ochorenia, ktoré sa vyskytujú u hlodavcov, potkanov, tých je v Petržalke pod panelákmi a popri panelákoch viac než dosť, takže styk psa s ich výkalmi je viac než možný a potom i prenosný. Psi môžu ochorieť aj rôznymi črevnými infekciami ako sú salmonely, dyzentéria. Tieto psie výkaly sú rizikom najmä pre deti, ak sa choroboplodné zárodky v tráve či v piesku prenesú rukami či jedlom do úst.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201