INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Útočiace vrany si chránia mláďatá

Útočiace vrany si chránia mláďatá

Prednedávnom ste písali článok o vranách, ktoré napadajú obyvateľov istého vnútrobloku v Petržalke. Bola tam aj redakčná poznámka, že ak sa to bude opakovať, obyvatelia to majú nahlásiť… priznám sa, nepamätám si kam.

Prosím vás, pomôžte, situácia je ozaj vážna. Neviem, o ktorý vnútroblok vtedy išlo, ale skúste sa prejsť tým lesíkom medzi Veľkým a Malým Draždiakom… sú tam vrany tri, mimoriadne agresívne a vždy spolu. Našťastie, jedna z nich je veľmi hlasná a už z diaľky, keď vidí, že sa blížia osoby, psy, deti, začne hlasno krákať. Je to také silné, že každému je jasné, že sa stane niečo zlé. Práve ona spolu s tými ďalšími dvoma zákerne odzadu nalietava – a to aj na dospelého človeka. Zákerná je aj v tom, že po tom jej kriku stíchne a doslova vás sleduje – lieta zo stromu na strom a čoraz nižšie priamo za vami, až naberie odvahu a spraví ostrý nálet odzadu. Hitchcokov horor je šuvix proti tomuto. Vie neskutočne nahnať strach. Ak by som nemala bundu a nezahnala sa, tak nás určite napadne! Toto úžasné trio prelietava – z tohto lesíka na miesto, kde sa vyvádzajú psy (výbeh oproti Antolskej), tam čakajú na vysokých topoľoch.

Prosím vás o pomoc, pretože tieto vtáky sú mimoriadne učenlivé, keď zistia, že zahnaním bundy sa jej nič nestane, bude ešte agresívnejšia.

Ešte na zaver si neodpustím poznámku – mám 35 rokov, nie som ,,hysterická dôchodkyňa“, mám veľmi rada zvieratká, ale tieto vrany sú neskutočne agresívne. A priznám sa, mám naozaj strach, pretože, ako som už uviedla, tieto sú mimoriadne inteligentné a keď uvidia, že sa im nič nestane, budú si dovoľovať ešte viac.

Ing. Bibiana Dashtents

O reakciu sme požiadali Jána Dobšoviča zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko: „Už Konrad Lorenz – zakladateľ etológie a držiteľ Nobelovej ceny, zistil, že krkavcovité vtáky veľmi negatívne reagujú, ak vidia nejakého nepriateľa, ako drží ich mláďa, alebo jedinca ich druhu. Túto informáciu údajne prenášajú aj do ďalších generácii a možno aj do celej populácie. Tento rok riešime viac prípadoch útočiacich vrán. Žiaľ, podľa všetkého to začal prípad, keď nejaký pes roztrhal mláďa vrany. Tie si to zapamätali a následne sa táto negatívna reakcia rozšírila ďalej. Možno bol ešte pred týmto prípadom nejaký iný prípad, o ktorom nevieme. Naozaj sa to ťažko hodnotí.

Riešenie? Keďže predpokladám, že si vrany obraňujú svoje mláďa v okolí, treba len vyčkať, kým sa naučí dobre lietať a situácia by sa mala upokojiť. Zatiaľ to tak bolo vo všetkých prípadoch.

Myslím, že na veľa ľudí vrany útočili, ale útok vo svojej podstate len naznačovali, keďže krkavcovité vtáky sú všeobecne najinteligentnejšie. Ak by naozaj došlo k fyzickému kontaktu, vedeli by, že to s nimi môže dopadnúť zle. Takže nie je to až také hrozné, aj keď verím, že je to veľmi nepríjemné. Treba jednoducho pár dni vydržať a danej lokalita sa vyhýbať.

Ine riešenie? Venujem sa odchytom vtákov, ale vzhľadom na inteligenciu vrán si neviem predstaviť, ako by sme ich chytili. A mohlo by to mať za následok, že by sa opäť rozšírila zlá reakcia vtákov na ostatné jedince tohto druhu. Zastreliť? V intraviláne obce, ako aj 200 metrov od nich, sa nemôžu používať zbrane. Takže si to naozaj neviem predstaviť.“

Ján Dobšovič vyštudoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti je vedúcim Bratislavskej pobočky Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko a predsedom Klubu stráže prírody. Zároveň naďalej pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK a organizuje exkurzie a prednášky pre verejnosť a deti.

  • slovák

    Vrany šedé a straky sú najvýraznejšie petržalské vtáky – sú pekné, bystré, zaujímavé a neškodné – príjemne oživujú svoje okolie a ich ranné krákanie a škriekanie máme namiesto
    kikiríkania . Straky sú bojazlivé a zbrklé – vrany sú uvážlivejšie a odvážneišie, po vytvorení dôvery sa priblížia aj na pol metra – pozerajú priamo do očí – milujú nelúpané arašidy a rozpolené orechy – nechcú slnečnicu a slimákov. Majú výborný zrak a rýchle reakcie .

    Neopakovatelný zážitok je pozorovanie vranieho života na vysokom strome 15 metrov od okna – spoločná stavba hniezda – párenie, aj „manželská nevera“ – 5 pekných zelených vajec – kŕmenie vrany vraniakom – liahnutie 5 holých ružových slepých mládat, po týždni jedno zmizlo – po 16-18 dňoch sa im roztvárajú viečka – rýchlo rastú, spolu sa zohrievajú a neubližujú si . Obaja rodičia sa usilovne starajú – vraniak nosí viac potravy, vrana je viac pri hniezde a hniezdo udržiava úplne čisté – všetky škrupiny a výkaly mládat zožerie. Bezbranné mládatá boli často samé a videl ich sokol myšiar, ale 2 menším vrankám a 2 váčším vraniačikom sa nič zlé nestalo – neskôr vrany dorastú vraniakov, ale sú opatrnejšie a bojazlivejšie.
    Po 34 dňoch začali loziť po konároch a o dalšie dva dni – 16.mája – všetky zmizli. Neskôr som videl túto rodinku s troma mládatami – až do polovice júla sú prikrmované rodičmi a učia sa od nich, ako prežiť, aj zimu prežijú spolu a zdaleka sa rozoznajú – aj ludskú tvár, šaty ich nemýlia .

    Tzv. útoky vrán na ludí sú iba babské výmysly .

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201