INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Od seba?  …len a len od seba!

Od seba? …len a len od seba!

 

Žiadne iné metre štvorcové Bratislavy tak citlivo nevnímame ako práve tie naše, petržalské. Ibaže – ako ich spravujeme, ako sa k nim správame? Nie náhodné otázky. Vyvstali len nedávno v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, keď sa verejne viac mlela ako prezentovala téma druhej etapy nosného dopravného systému v Petržalke.

Samo-inventúra

Je niekoľko mesiacov na to, aby sme na konci roka vybrali, čo v 30-ročnej jazve z Bosákovej ul. do Janíkovho dvora bude alebo nebude. Či park, električka, štvorprúdovka, bulvár. Možno aj nič. Vyčkáme na to, aspoň tak sa dohodol primátor s občanmi, čo vymyslia architekti, urbanisti, dopravári v architektonicko-urbanistickej štúdii, čo odporučia mestu, obyvateľom Petržalky. Niekoľkomesačná prestávka je príležitosťou z celej Petržalky do svojho najbližšieho okolia. A v ňom si urobiť vlastnú inventúru. Či to, čo hovoríme iným a inde, čo požadujeme od iných a na čo si ako občania nárokujeme, je v súlade s tým, čo sami robíme, resp. čo iní žiadajú od nás. Na čo však nepotrebujeme Brusel ani jeho eurofondy, ani projekty a štúdie, ba ani štát, vládu či bratislavský magistrát. Vystačíme s tým, čo je možné, vlastnými silami, schopnosťami dosiahnuteľné a obsiahnuteľné. Sme totiž svojprávni „samofinancovatelia“ – vzťahov, správania sa k tomu a dodržiavania toho, o čom bola reč aj v Zrkadlovej sieni: že chceme zdravé a estetické životné prostredie, šetrnosť k prírode, pocit bezpečia na verejnosti, komunikáciách a vo svojom najbližšom okolí, úctu k ľuďom, rešpekt ich občianskych práv. Lebo – lebo od občana pochádza všetka moc. A to sa zvlášť v ten deň v Zrkadlovej sieni zdôrazňovalo a dávalo na vedomie tým tretím – politikom, úradníkom, developerom. Nedá sa nesúhlasiť, no tiež i jedným dychom nedodať, že občan má nielen moc, práva, ale aj povinnosti, zodpovednosť. Nie raz za čas, ale každý deň a na každom kroku. Takže poďme do svojho okolia slovom i fotografiou. Čo nás ctí i nectí…

Ešte predzáhradky či už raj

Najskôr to príjemnejšie a krajšie. Heslovite: Nežijeme z minulosti, ale prečo si na ňu nespomenúť. Neboli by dnešné stromiská vo vnútroblokoch či popri cestách ani tak vysoké, ani tak košaté, keby sme ich pred štvrťstoročím ako bezmocné vysadené prútiky v suchách nepolievali, pred vetriskami v otvorenom priestore nepodopreli. Prežili, vyrástli. Až pre cudzie návštevy po rokoch k neuvereniu – toto má byť tá betónová džungľa? Takmer to isté sa po rokoch deje pred mnohými panelákmi, čo sú už naše predzáhradky. V Petržalke je celé rodácke, vidiecke Slovensko, a vidieť to na nej. Kvety, kríky, stromčeky. Ich úpravy, kompozície. Niekde „samostarostlivosť“, inde koncepčne, od roku 2008 ako „Petržalská okrášľovacia iniciatíva“. To, čo bolo na začiatku petržalskej výstavby pred panelákmi vysadené, je dnes pokrútené, nadmieru vyrastené, tlačí sa na múry, haluzina a kroviny sú neraz iba skrýšou pre hlodavce – to všetko už ako rastlinný a drevinový chaos volá po zmene, rekonštrukcii. Ročne 10 – 15 predzáhradok, na zmenu ktorých prispieva obec. Napr. na tento rok sumou 20 tisíc euro. Ale stále prevažuje samozáhradníčenie. Vlastné ruky, domové alebo vlastné peniaze, vlastné náradie, vlastný čas. Ak má dom ešte aj zateplenú, novú fasádu, je čo na obdiv. I na vďaku.

Predzáhradky
Predzáhradky

Vtáčie paneláky

Pred dva a pol rokom sme uverejnili v PN seriál pod týmto titulkom. Zamerali sme sa na zatepľovanie panelákov a osud chránených vtákov – dažďovníky tmavé (Vták roka 2008, ktorý k nám prilieta z Afriky a ktorý za deň skonzumuje 50 g hmyzu, ak by to boli len komáre, potom by ich bolo až 25 tisíc…), lastovičky, žltochvosty, vrabce, sýkorky, drozdy, ale i netopiere, ktoré hniezdili v škárach medzi panelmi či v otvoroch pod atikami striech. Nešetrným zatepľovaním ich vlastníci domov a pracovníci stavebných firiem pripravili o vtáčí domov, ba i o život. Polystyrénovým prekrytím otvorov a škár boli pochované mnohé mladé potomstvá zaživa. Obludné, bezcitné. Dialo sa tak napriek možným finančným sankciám, napriek povinnosti, ktorú ukladá stavebníkovi i stavebnej firme zákon o ochrane prírody a krajiny, že každý kto vykonáva činnosť, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy alebo ich biotopy je povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému úhynu poškodzovaniu a ničeniu. Preto pred realizáciou zatepľovania je potrebné bytový dom skontrolovať zástupcom Štátnej ochrany prírody, príslušným regionálnym centrom ochrany prírody alebo organizáciou poverenou odborne spôsobilou osobou. Atď, atď. Takou osobou v našej Petržalke je mladý ochranár Ján Kaľavský. Aj ho v začiatkoch hnali, vyhrážali sa mu, keď chodil na schôdze vlastníkov a domáhal sa skontrolovať pred zateplením ich panelák, presviedčal vlastníkov, aby vyčkali so zateplením kým mláďatá vyletia z hniezd, ba aj aby ponechali otvory naďalej voľné, prípadne im urobili náhradné domovy. Trpezlivo presviedčal, navyše, ak petržalský stavebný úrad do stavebného povolenia uložil stavebníkovi povinnosť, že v prípade potvrdenia výskytu chránených druhov živočíchov je potrebné stavebné práce prispôsobiť tejto skutočnosti a rešpektovať zákonné obmedzenia (chránené živočíchy je zakázané úmyselne odchytávať a usmrcovať, rušiť v období hniezdenia alebo výchovy mláďat, poškodzovať, ničiť alebo odstraňovať hniezda a i.), dosť sa za krátky čas zmenilo. Takmer v 50 zateplených panelákoch vytvorili chránenému vtáctvu náhradné domovy. Nainštalovali 2 tisíc ks otvorov – mriežok, do ktorých môžu vtáky vlietať a z nich vylietať, ďalej 80 búdok pre dažďovníky, 35 búdok pre netopiere.

Náhradné bývanie pre dažďovníky
Náhradné bývanie pre dažďovníky

Ale sú aj prehry. Najmä v Hájoch. V jednom nemenovanom dome narátali ochranári približne 100 hniezdiacich párov dážďovníkov. Vlastníci však odmietli akúkoľvek komunikáciu na vtáčiu tému. Zateplili. O rok sa dažďovníky vrátili, istý čas ešte oblietali zateplený dom bez jediného hniezda až napokon odleteli. Ako sa zvykne hovoriť – niet štebotu, lebo niet tam ani vtáčika-letáčika. Nuž, akože sa máte, susedia? Isteže dobre, keď tá háveď od vás odletela…

Dažďovník tmavý
Dažďovník tmavý

Petržalka nesmie byť Výkalovka

Čo stále máte proti psom? – vyčítajú „psíčkári“ našej redakcii. Proti psom nič, ale proti mnohých ich majiteľov, to áno. V súčasnosti je v petržalskej evidencii 5 a pol tisíc psov. Ich skutočný počet sa však odhaduje na 12 tisíc. Teda psi „načierno“. Pokračujme. V Petržalke je 45 tisíc bytov, čiže v priemere na štyri byty pripadá jeden pes. A to je už hygienicky, zdravotne i čistotne zaťažujúce. Odhaduje sa, že jeden pes priemernej veľkosti vyprodukuje za rok 90 kg výkalov (denne 0,25 kg), potom skutočný počet psov zaťaží mestskú časť až 1 080 tonami exkrementov. V Petržalke je 200 nádob na zber psích výkalov, ktoré sa vyberajú 4x do týždňa, takže napr. za rok 2010 sa z nej vyviezlo 18 – 19 ton psích výkalov (údaj firmy, ktorá vtedy zabezpečovala túto službu), čo nepredstavuje viac ako 2 (slovom: dve) percentá z celkového biologického psieho odpadu, čo znamená, že 98 percent psích výkalov zostáva v tráve, na chodníkoch, terasách a na iných verejných priestranstvách. Kvôli predstave: jeden železničný nákladný vagón, ktorým sa prepravuje uhlie, má dĺžku 10 m a možno naň naložiť 25 t . Petržalskí psi naplnia ročne výkalmi 43 vagónov, čo predstavuje vlakovú súpravu o dĺžke 430 m, čo je takmer pol kilometra. Objem psích výkalov, ktoré sa zberajú do zberných nádob, nenaplnia za rok (18 – 19 t) ani jeden vagón. V Petržalke zostáva 1 062 ton psích výkalov, teda 42 plno naložených železničných vagónov. Dĺžka tejto súpravy je 420 m…

Ak sa niekto nádeja, že sa niečo výrazne na tomto stave (ne)správania a (ne)zodpovednosti drvivej väčšiny „psíčkárov“ zmenilo, postačí, ak si spomenie na poslednú zimu. Keď dlho nemizol sneh a na ňom čoraz viac pribúdalo to, do čoho neradno stupiť. Bol to i rébus, čoho je viac. Či to boli ešte výkaly na snehu alebo už sneh vo výkaloch. Občas počuť výhovorky „psíčkárov“, že nádob je málo a tak nemajú kde odpad odhodiť. Ale majú. Keďže psie exkrementy nie sú nebezpečným odpadom, možno ich odhodiť do ktorejkoľvek z ďalších 400 smetných nádob na komunálny odpad. Za neodstránenie výkalov, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo môže policajt uložiť blokovú pokutu vo výške 65 eur. Aká by bola celková výška pokút za nevyzbieraných 1 062 ton psích výkalov, to si nemožno ani predstaviť. Či predsa?

Zatiaľ psie radovánky
Zatiaľ psie radovánky

Bordelári Petržalky na pokračovanie

Pred dvomi rokmi sme týmto expresívom na neporiadneho človeka oslovili Petržalčanov, aby nám posielali do redakcie snímky kontajnerových stojísk, ktorých okolie je zapratané veľkorozmerným odpadom. Aj sme dostávali a ich uverejňovali. Zázračne sa našiel dovtedy anonymný bordelár, ktorý ešte v deň distribúcie Petržalských novín po sebe haraburdie odpratal tam, kam patrilo. Kým štatisticky jeden Slovák vyprodukuje 322 kg komunálneho odpadu za rok, toho veľkorozmerného iba desatinu z tohto množstva. Ibaže ten v nejednom prípade nekončí tam, kde v Petržalke má, teda v Zbernom dvore na Čapajevovej ul. 6, ale pri domácom či cudzom (v noci tajne dovlečenom) kontajnerovom stojisku. A tých máme v Petržalke až 565. Individuálny vinník vystavuje kolektívnej sankcii, a tá ako priestupok nie je malá, až 6 637,78 €, nevinných vlastníkov domu, ktorým patrí kontajnerové stojisko. A tak prekvapení vlastníci pri nejednom z nich ráno nájdu rozhádzané kusy nábytku, skrine, sedacie súpravy, postele, chladničky, automatické pračky, televízory, počítače, drobný stavebný odpad po úpravách bytu a iný – bordel. Tak, ako tomu bolo napr. celý minulý týždeň na Budatínskej č. 27. Ak by sme mali určiť neslávneho víťaza našej dvojročnej ankety, ten je v tejto chvíli nespochybniteľný. Lebo také množstvo bordelu s takým dlhým časom zasvinenia prostredia obyvateľom tejto ulice, to je vskutku nevídané.

Neprekonateľná Budatínska 27
Neprekonateľná Budatínska 27

Najbližšie pokračujeme petržalskou čerešničkou na torte: Akože a kdeže to parkujeme?! Lebo aj v ňom, či najmä v ňom treba začať – zasa len od seba…

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201