INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Neničme, ale zachráňme!

Neničme, ale zachráňme!

„Najviac vídať dažďovníky na Lúkach, hniezdia v nezateplených panelákoch. V štrbinách, dutinách, puklinách, špárach, vo vetracích otvoroch pod atikami striech. Najmä na Vyšehradskej, Lietavskej, Budatínskej, Jasovskej ulici. Pomenej, ak ešte vôbec, ich nájdeme v iných lokalitách. Polovica petržalských domov je už zateplených, výsledkom je vyšší komfort ľudí, ale aj väčší deficit života v prírode okolo nich,“ hovorí petržalský rodák, ochranár Ján Kaľavský.

A zasa je ich menej

Nie náhodou zasa o vtákoch. Zvlášť o jednom, ktorý k nám prilietava v apríli z Afriky, aby do nej zasa v auguste odletel už aj s vtáčím potomstvom. Dažďovník obyčajný (Apus apus) pripomínajúci vzhľadom a letom lastovičku domácu je najrýchlejším vtáčím letcom. V rýchlosti až 120 km/h dokáže ukoristiť hmyz do zobáka. Za deň ho skonzumuje až 50 g. Ale tak, ako ubúdajú z roka na rok vrabce, sýkorky, hýle, drozdy, lastovičky a iné vtáctvo, rovnaký osud majú aj dažďovníky. V rokoch 2001 – 2005 sa podľa ornitológov odhadovali ich počty na Slovensku od 30 do 60 tisíc párov. Po „zatepľovacej“ vlne od roku 2005 začali ich počty klesať, v súčasnosti až na polovicu pôvodného stavu. Najväčším ohrozením je pre nich zatepľovanie, rekonštrukcia panelákov a budov, na ktorých hniezdia. Zatepľovaním sa upchávajú vletové otvory k hniezdam, čo spôsobuje uväznenie dospelých vtákov s násadou vajíčok či mláďat, ktoré hynú od hladu. Výnimkou ich úbytku nie je ani Petržalka.

– Odhadujeme, že v nej hniezdi už len tisíc párov, čo začína byť pre tento druh chráneného živočícha v Petržalke dramatické,“ konštatuje ochranár. „Pri zatepľovaní sa síce nainštalovalo na 46 bytových domoch 80 búdok, pod atikou ponechalo takmer 2 tisíc voľných vetracích otvorov s mriežkami či bez nich, stále je to však málo, lebo predstavujú náhradný domov iba pre 500 párov dažďovníkov. Vtáky majú iné pudy, inštinkty, majú vlastné „vtáčie listy vlastníctva“ či „vtáčie nájomné zmluvy“. Nemožno im prikázať, kde majú hniezdiť. Vracajú sa do hniezd, v ktorých sa vyliahli, aj ich predkovia. Ak ich nenájdu, lebo sú zateplené polystyrénom, odletia a viac sa nevrátia, neradostne konštatuje Ján Kaľavský.

Dažďovník obyčajný - Vták roka 2008
Dažďovník obyčajný – Vták roka 2008

Je čas hniezdenia

Preto píšeme. Aby sme nezabili, nezničili, ale ochránili, čo ešte žije v našich panelákoch. V mnohých štrbinách panelov sú vyliahnuté niekoľkodňové mláďatá dažďovníkov. Jeden pár dochová dve až tri dažďovníčatá, ktoré vylietajú z hniezd po 45 dňoch, čiže od polovice júla do začiatku augusta. Nie je však iba aktuálny čas hniezdenia, chovu mláďat, ale aj špičkový čas zatepľovania. Či to ide aj s ohľaduplnosťou k chráneným živočíchom, ktorú vlastníkom bytov, stavebným firmám i správcovi ukladá zákon o ochrane prírody a krajiny, navyše v stavebnom povolení dupľuje i petržalský stavebný úrad ako povinnosť uskutočniť pred zateplením obhliadku stavby, je skôr otázka ako odpoveď. Ak sú tam, treba tomu stavebné práce prispôsobiť. Sankcie sú totiž mastné. Pre právnické osoby až do 33 193,91 eura a prepadnutie veci a pre fyzickú osobu do výšky 9 958,17 eura a prepadnutie veci. Môže ísť dokonca o trestný čin podľa § 305 Trestného zákona ako porušovanie ochrany rastlín a živočíchov

Petržalský „hičkok“

Skúsenosť ochranára spred roka, v júli: – Na Lúkach, v 8-podlažnom paneláku bola početná kolónia dážďovníkov a netopierov. Dom začali zatepľovať v čase, keď končil vývin mláďat, ktoré by o týždeň – dva vyleteli. Práce na dome nik neohlásil úradu na ochranu životného prostredia ani ochranárom. Otvory a škáry prekryli, uhynula celá populácia dážďovníkov. Desiatky vtákov. Bola to problémová stavba od samého začiatku. Rokovania s vlastníkmi, najmä ich zástupcom, to bol inkvizičný proces. Obyvatelia mali až stredoveké fóbie z výskytu živočíchov – strach z cholery, vtáčej chrípky, besnoty a iné bludy. Báli sa, že keď dáme búdky na ich dom, priletia „tisíce vtákov“ a oni nebudú môcť spávať. Báli sa ich „hluku“, že im vletia do izby, ba že ich napadnú a podobné „hičkokovské“ horory. Akékoľvek protiargumenty odmietali. Zaživa nechali uhynúť desiatky mláďat, ktorých piskot bolo v okolí počuť vraj až niekoľko dní… Ale predsa len niečo po tomto vykántrení pripustili. Ich „ochranným opatrením“ bolo ponechanie štyroch priechodných vetracích otvorov…

Náhradné bývanie pre dažďovníky
Náhradné bývanie pre dažďovníky

Chvála a vďaka

Ale radšej na inú, príjemnejšiu nôtu. Uvádzame tie petržalské domy, ktoré súhlasili a na vlastné náklady dali zhotoviť a osadiť už na zateplených fasádach náhradné domovy pre dažďovníky a netopiere.

Rok 2010: Bradáčová 5, Hrobáková 20, Lietavská 13, Romanova 2-12;

Rok 2011: Beňadická 20, Budatínska 3, 71, 75, Furdekova 19-21, Gercenova 21-23, Hálová 7, Holíčska 20, 23, Jasovská 51, Kapicova 1-7, Kopčianska 82, Krásnohorská 20, Topoľčianska 17,

Rok 2012: Budatínska 27, 31, 79-81, Bulíkova 1-3, 21, Farského 14-16, Haanova 2-8, Holíčska 5-7, Iljušinova 12, Jasovská 39, Krásnohorská 18, Ľubovnianska 10, Markova 9, Smolenická 5, Tematínska 4, Tupolevova 22, Vyšehradská 1-5, Vyšehradská 35-39

Rok 2013: ukončené alebo rozrobené, dohodnuté opatrenia: Lietavská 3, Medveďovej 1-3, Rovniankova 13-15, Topoľčianska 23, Rovniankova 20, Černyševského 11-13, 5-7, Osuského 5-7, Šustekova 13-15

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201