INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Petržalské exteriéry

Petržalské exteriéry

Vyjsť z bytu, z paneláku – a ísť von, do verejného priestoru, užiť si ho… To je  tretí krok, ktorý majú Petržalčania urobiť. Tak vnímal petržalskú osudovosť ako budúcnosť prof. Štefan Šlachta. Uznávaný hlavný architekt Bratislavy, tiež Petržalčan, pokým žil, býval v paneláku.

Braník, predajňa potravín na Lúkach IV mala v osemdesiatich rokoch minulého storočia najväčšiu predajnú plochu v Bratislave. Je prázdna s oznamom na dverách: Priestory na prenájom

Prvým krokom po nasťahovaní sa do bytu sa začal meniť jeho interiér. Strhli sa gýčové tapety, vystierkovali a vymaľovali steny, vymenila umakartová kuchynská linka, niekde sa vybúralo a vymurovalo jadro kúpeľne. Druhým krokom bola (a ešte stále je) obnova paneláku. Ako spoločný krok spoluvlastníkov bytového domu. Od zateplenia fasády až po výmenu výťahov a rozvodov tepla, vody, plynu, elektriny. A teraz sa robí tretí krok…

Osudová Znievska 26, tak sme o nej pred rokom písali. Pôvodne materská škola, potom učebňa pre vysokoškolákov a napokon dom sociálnych služieb pre hendikepované deti a dospelých. Štvrtý rok je prázdna, bez života…

Zmeny okolo nás a v nás

Mimo byt, mimo dom. Vyjsť z rodinnej a panelákovej komunity a vojsť do uličnej, vnútroblokovej, lokálnej, sídliskovej, mestskej. Do verejného priestoru. Záujmovo v ňom komunikovať. Pohybovali sme sa v ňom i doteraz, sme jeho súčasťou, ibaže sa budeme hýbať a vidieť akosi  inak. V okolí toho veľa vyrástlo, pribudlo, ale už i zostarlo, ba ubudlo. Niekdajšia petržalská „holozem“, do ktorej sme pred tromi – štyrmi desaťročiami prišli, je na príjemné zelené nepoznanie.  Nie sú už stromy medzi panelákmi, sú paneláky medzi stromami. Je viac áut a málo parkovísk, postavili sa polyfunkčné budovy, supermarkety, most Apollo, plaváreň, zimný štadión, ba na krátkom úseku jazdí aj električka…

Stredná odborná škola podnikania na Strečnianskej ul. 20. Študijný dôkaz z prvej ruky, ako nemá vyzerať majetok.

Takže my, domáci. Naše vlastné novoty. V Petržalke, ktorá je na štyri pätiny či na päť šestín obnovená, sme sa stali jej najväčšími investormi. My si ju podstatne meníme. Máme za sebou, v skutočnosti pred sebou, vyše 500 obnovených  stavieb, panelákov, v nich vyše 30 tisíc bytov. Odhaduje sa, že Petržalčania (podiel projektovanej ceny na jeden byt 10 až 15 tisíc eur) doteraz investovali do obnovy od 300 do 450 miliónov eur, čo predstavuje v sumáre 15 až 20 ročných rozpočtov Petržalky. A investuje sa ďalej, do zvyšných, ešte neobnovených panelákov. Sme slovenskí rekordéri! A pritom vôbec – nepodnikáme…

Cetrum obytného súboru Ovsište, v roku 1983 ocenené Cenou Zväzu slovenských architektov.

Petržalka je príjemne viditeľná. Krajšia, akoby i mladšia, funkčnejšia, kvalitnejšia. A – sebavedomejšia. Domy sú vynovené, moderne ošatené, vnútorné orgány sú zasa zdravé. Stávame sa vnímavejší, náročnejší, kritickejší k tomu, čo je povedľa, v blízkosti, v okolí, vo verejnom priestore. Stavby, veci, prostredie vidíme kontrastnejšie, porovnávame existujúce (patriace iným) s tým, čo sme doma sami dokázali. Uvedomujeme si však,  že mnohé z toho „vedľa“, vo verejnom priestore, je tiež naše. Spoločné. Petržalské, krajské, bratislavské, štátne. Sme občanmi štátu, obyvateľmi troch územných samospráv. To nie je boľševický výmysel o „všeľudovom“ vlastníctve, to plynie z Ústavy a ostatných zákonov.

To isté centrum na Ovsištskom námestí, už bez ocenenia. Predsa za špinu, hrdzu…

Z pyšného do nepekného

To, čo predkladáme, nafotené stavby, verejný či súkromný majetok, priestor, nemá byť znevážením žiadneho vlastníka, správcu, štatutára, prenajímateľa, nájomcu. Kto s nehnuteľným majetkom nakladá, disponuje, podniká, využíva ho či nevyužíva. Niektoré objekty boli pýchou Petržalky. V začiatkoch osídľovania oživovali panelákovú šedivosť, územnú prázdnotu – architektúrou, urbanizmom, farebnosťou, účelovosťou.Boli vtedy žiadanou až prevzácnou potrebou, nevyhnutnosťou.  A sú doteraz. Školy, škôlky, jasle, obchody, kultúrne a zdravotné budovy, športoviská, rekreačné objekty a iné. Ibaže v ich dnešnom vzhľade, v kontraste s obnovenými panelákmi a novými budovami, pôsobia zanedbane, chátrajúco, pustnúco a „doslúžené“.  Trvácnosť ich nelákavého vzhľadu nie je okamihová, že sa to stalo iba „včera“. Je dlhodobá. Teda žiadna náhodná udalosť, ale vedomý stav. Čo je tretí krok – k nepeknému, až do ošklivosti. Takto však nechceme vykročiť…

Typický pohľad na takmer všetky terasy v Petržalke. Nie na povrchu, pod nimi. Keď betón „hnije“…

P. S. Ani jeden z týchto objektov nie je vo vlastníctve ani v správe mestskej časti a teda mestská časť nie je za stav týchto objektov zodpovedná.

O ošklivosti

„Ošklivosť je toxický, pomalý jed, ktorý zákerne pôsobí na dušu. Ošklivosť je disharmóniou, vedomým odmietaním poriadku a ústupom k chaosu. Či už v dobrom, či v zlom, vyvíja životné prostredie tlak na kvalitu nášho života. Účinok je kumulatívny a pôsobí naprieč všetkými generáciami. Každá ďalšia generácia je menej vnímavá a starostlivá než tá predchádzajúca. To čo sme predtým odmietali, berieme teraz ako normu, a naše prostredie sa tak ďalej progresívne znehodnocuje.“

Herbert Bangs, architekt a dizajnér, známy ako hľadač harmónie medzi človekom a prostredím  

Cestou na Veľký Draždiak. Kedysi tu boli tenisové kurty, čo zostalo po nich, je každoročne viditeľné. Pripomienka: územie je určené na rekreáciu, šport a oddych. Naozaj?

Vyjadrenia Miestneho úradu MČ Petržalka

Kto znečistí, nepokosí, neudržiava…

Zuzana Juhásová, vedúca odd. životného prostredia: „Oddelenie životného prostredia sa zaoberá čistotou a poriadkom na verejných priestranstvách a tiež nehnuteľnostiach (pozemkoch, kontajnerových stanovištiach) vo vlastníctve, prípadne v správe (užívaní) súkromných osôb. To znamená, keď sú pozemky znečistené, zaburinené, nepokosené, neudržiavané. V týchto prípadoch  vyzývame vlastníkov pozemkov k zjednaniu nápravy.  Ak tak neurobia v stanovenom termíne, postupujeme ďalej tak, že mestská časť začne vo veci správne konanie. V prípade, že ani v rámci správneho konania vlastník pozemku nezjedná nápravu, mestská časť rozhodne o uložení pokuty právnickej osobe za porušenie príslušného VZN a uloží pokutu, ktorá môže byť až do výšky 6 638 €.  Oddelenie životného prostredia nerieši vzhľad a stav objektov, budov.“

Neznehodnotiť stavbu, neohroziť jej vzhľad

Zuzana Franzová, poverená vedením odd. územného konania a stavebného poriadku: „V zmysle § 86 ods.1 stavebného zákona je vlastník stavby v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom technickom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.

Podľa ods. 2, ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby. Ustanovenia odseku 1 a 2 platia primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona.  Podľa uvedeného nariadenie vykonania  udržiavacích prác je podmienené existenciou verejného záujmu. Tento musí byť jednoznačne formulovaný ku každej posudzovanej záležitosti a musí byť presvedčivo odlíšený od súkromného vlastníctva. Ide o taký záujem , ktorý musí byť označený za všeobecný alebo verejnoprospešný.“

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201